Kniežatstvo na území dnešného Albánska, formálne vzniknuté 21.02.1914 na základe medzinárodných dohovorov z roku 1912 (vznik autonómneho kniežatstva v rámci Osmanskej ríše dňa 28.11.1912) a následne jeho premenu na suverénny štát (ktorého suverenitu garantujú mocnosti Veľká Británia, Rakúsko-Uhorsko, Nemcko atď) na základe Londýnskej mierovej zmluvy z roku 1913.
V období 1. svetovej vojny okupované Srbskom, Gréckom, Rakúsko-Uhorskom, Talianskom a Bulharskom, po skončení vojny okupované Gréckom, Talianskom (do roku 1920) a Juhosláviou (do roku 1921) .
V rokoch 1922-1924 došlo k niekoľkým ozbrojeným stretom medzi jednotlivými politickými frakciami čo nakoniec viedlo k zrušeniu monarchie a k vyhláseniu Albánskej republiky. Prvý álbánsky prezident Ahmed Zogu prevzal úrad 31.01.1925.
V tento deň sily takmer 3.000 albánskych vzbúrencov pod velením Deda Gjo Luliho a Pretaše Zeky Ulaja porazili pri hore Deciq neďaleko mesta Tuzi v Čiernej Hore väčšiu osmanskú jednotku, ktorej velil Sevget Turgut Paša.
Bulharská armáda prekračuje rieku Drin, vstupuje do Albánska a útočí na pozície ustupujúcej Srbskej armády. Ďalšie jednotky prekračujú hranice aj v oblasti Dibra a údolím rieky Mat sa pokúšajú obsadiť Lezhë a Skadar.
Rakouské jednotky obsadili Albánii, hlavní město Tiranu
2.10.1918
V Jaderském moři britské a italské námořní síly ostřelují přístav Drač na pobřeží Dalmácie. Jeden R-U parník je zapálen a potopen, dva další jsou poškozeny. Avšak R-U válečné lodě z přístavu unikají a R-U ponorka U-31 ustřeluje záď britského křižníku HMS Weymouth. jedná se o poslední námořní akci, jíž se účastní lodě K.u. K. Kriegsmarine.
2.10.1918
SMS Scharfschütze byl poškozen během spojeneckého útoku na Drač, 2 muži byli zabiti a 5 jich bylo zraněno.
Grécky vplyv v rokoch 1913-1920 Južná časť Albánska je obývaná významnou gréckou menšinou. Táto oblasť sa nazýva Severný Epirus a zahŕňa najmä mestá Gjirokastra (gr. Arjyrokastro), Himarë (gr. Chimarra), Saranda (gr. Ajii Saranda), Delvinë (gr. Delvino), Tepelenë (gr. Tepelena), Përmet (gr. Premeti), Leskovik (gr. Leskoviko), Ersekë (gr. Erseka), Korča (gr. Koritsa, arum. Corceao), Voskopojë (gr. Moschopoli, arum. Moscopole) a ich okolie. Niekkedy sa do Severného Epiru radia aj ďalšie mestá obývané gréckou menšinou, ako Berat (gr. Verati), Fier (gr. Fiereza) či Selenicë (gr. Selenitsa) s okolím.
Po rozhodnutí o vzniku Albánskeho kniežatstva v roku 1912 sa Grécke kráľovstvo snažilo získať územie obývané Grékmi pod svoju správu. 13.03.1913 bola vytvorená grécka administratíva pre Severný Epirus s centrom v Gjirokastre. Formálne bolo síce toto územie pričlenené k Albánsku k 17.12.1913 v súlade s mierovou zmluvou z 30.05.1913, ale integrácia prebiehala pomaly. Až k 01.03.1914 bol k Albánsku pričlenený kraj Korçë, súčasne bola ale v Severnom Epire vyhlásená aj Autonómna republika Severný Epirus (Aftónomis Dimokratíatís Voreíou Epeírou) a veľká časť oblasti bola stále kontrolovaná Gréckymi silami. K ich stiahnutiu došlo až k 28.04.1914. Autonómiu Severného Epiru uznala Albánska vláda 17.05.1914 (príslušné legislatívne normy boli ratifikované 23.06.1914) a k 08.07.1914 bol k autonómii pričlenený aj kraj Korçë a zdalo sa, že v Južnom Albánsku zavládne pokoj.
Pokoj ale netrval dlho. Už 28.07.1914 vypukla 1. svetová vojna. Stabilitu a bezpečnosť Albánska zabezpečovali vojaci Medzinárodnej kontrolnej komisiie (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Rusko), ale po vypuknutí vojny boli vojaci jednotlivých štátov z krajiny sťahovaní a v krajine začalo prepukať násilie a vzdbury. Situáciu využilo ako prvé Grécko, ktoré 14.10.1914 okupovalo oblasť Gjirokastry a 27.10.1914 aj Korçë. Jedným z prvých opatrení okupačnej správy bolo zrušenie úradov Autonómnej republiky Severný Epirus. Grécka okupácia trvala až do roku 1916, aj napriek tomu, že sa Grécko v tomto období topilo vo vlastných vnútorných problémoch. Grécky ústup z oblasti sa začal v auguste 1916, keď sa začala spoločná Rakúsko-Uhorsko-Bulharská ofenzíva proti Talianskym pozíciám v oblasti Vlora. V rámci tejto ofenzívy obsadili Bulharské vojská najskôr 18.08.1916 mesto Korča, odkiaľ ustúpila grécka vojenská posádka a následne sa začali grécke jednotky sťahovať pred protiofenzívou talianskych síl (operácia Monastery). Grécka okupácia Severného Epiru bola ukončená k 15.11.1916 a ich sily boli vystriedané Talianskymi a Francúzskymi jednotkami.
![Albánské knížectví [1912-1925] -]()
![Albánské knížectví [1912-1925] -](/attachments/5461/800px-Ancient_Epirus___Modern_Borders__Colored_.svg_1_.png)