Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
DD.05.1915-DD.11.1917 služba v ruskej cárskej armáde 04.03.1919-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 26.12.1952-DD.MM.RRRR v zálohe
DD.05.1915-DD.11.1917 service in the Imperial Russian Army 04.03.1919-DD.MM.RRRR join the Red Army 26.12.1952-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Konovalov-Andrej-Ivanovic-t276160#748857
Verze : 2
Reklama
general-major Andrej Ivanovič KONOVALOV
Andrej Ivanovič Konovalov sa narodil 17. októbra 1896 na stanici Uzlovaja, osada Topki, Tulskej gubernie.
Počas prvej svetovej vojny bol A. I. Konovalov v máji 1915 mobilizovaný na vojenskú službu a zaradený do 12. záložného práporu v Moršansku. Po mesačnom výcviku s pochodovou rotou odišiel na juhozápadný front a bol zaradený do 164. pešieho pluku 41. pešej divízie. V roku 1916 tam absolvoval výcvikovú skupinu a slúžil ako mladší poddôstojník (veliteľ prieskumnej čaty). Koncom augusta 1917 odišiel na dovolenku a na jej konci bol vojenským náčelníkom Bogorodického okresu demobilizovaný. Od novembra 1917 pracoval v sklade stanice Uzlovaja v Tulskej gubernii.
Počas občianskej vojny bol Konovalov 4. marca 1919 povolaný do Červenej armády a zaradený do 61. samostatného záložného práporu. Na základe práporu bol neskôr vytvorený Moskovský oddiel VČK na boj proti kontrarevolúcii, sabotáži a dezercii. Ako veliteľ družstva a čaty bojoval proti banditizmu v Smolenskej a Tverskej oblasti a bojoval aj pri Caricine (dnešný Volgograd). V roku 1920 bol oddiel premiestnený do Veľkého Usťugu a pripojil sa k 12. samostatnej pešej brigáde. Na pochode z Veľkého Usťugu do Usť-Sysolska vo Vologodskej gubernii ochorel Konovalov na týfus a bol evakuovaný do nemocnice, po uzdravení mu bola udelená dovolenka. V septembri 1920 nastúpil do 17. tulskej pechotnej školy veliteľského štábu ako kadet, od 22. februára 1922 súčasne so štúdiom pôsobil ako veliteľ družstva a zástupca veliteľa čaty. Po absolvovaní školy od septembra 1922 velil čate v 10. pešom kurze v Baku a 4. pešom kurze v Armavire. Po rozpustení ostatne menovaného pôsobil od februára 1923 ako veliteľ čaty a zástupca veliteľa roty v 2. suchumskom streleckom pluku 1. kaukazskej streleckej divízie. V máji 1924 bol prevelený do 6. kaukazského streleckého pluku 2. kaukazskej streleckej divízie. V máji 1924 bol prevelený do 6. kaukazského streleckého pluku 2. kaukazskej streleckej divízie, kde pôsobil ako zástupca veliteľa a neskôr veliteľ roty. Od 24. septembra 1924 do 27. augusta 1925 sa súčasne vzdelával v Leninových kurzoch telesnej výchovy štábu Červenej armády a námorníctva v Leningrade. S redislokáciou divízie do Uralského vojenského okruhu (Ovruč) od novembra 1930 bol náčelníkom plukovnej školy Janovského streleckého pluku (stanica Janov, Kyjevská oblasť).
Od 3. októbra 1932 pôsobil Konovalov ako zástupca náčelníka 1. (operačnej) časti štábu 2. kaukazskej streleckej divízie. V júni 1934 bol vymenovaný za náčelníka štábu 5. kaukazského streleckého pluku tejto divízie, neskôr premenovaného na 178. strelecký pluk. V roku 1937 bol vymenovaný za veliteľa 174. streleckého pluku v Smelom, ale velenia sa neujal a v novembri 1937 bol vyslaný na kurz "Vystrel". Po jeho skončení v auguste 1938 bol vymenovaný za veliteľa Dolnoamurského opevneného prietoru v Nikolajevsku na Amure, kde bol dňa 4.11.1939 povýšený do hodnosti kombrig. Dňa 26.3.1941 bol vymenovaný za veliteľa 21. streleckej divízie v Spassku. V máji 1941 bol vážne zranený pri autonehode a liečil sa v nemocnici až do 26.1.1942.
Vo Veľkej vlasteneckej vojne bol kombrig A. I. Konovalov spočiatku v dispozícii hlavnej správy kádrov, potom bol 25.2.1942 vymenovaný za náčelníka 1. pechotnej školy v Baku pomenovanej po S. Ordžonikidzem. Po jej rozpustení 17. novembra 1942 bol preložený na post náčelníka Krasnodarskej guľometnej a mínometnej školy v Jerevane. Dňa 4.2.1943 bol povýšený do prvej generálskej hodnosti - general-major. S premiestnením školy do Kirovabadu bola na základe smernice generálneho štábu z 28.2.1945 škola premenovaná na Kirovabadskú mínometnú školu a 18. apríla 1945 na Kirovabadskú pechotnú školu. Na konci vojny bola škola rozpustená a general-major A. I. Konovalov bol daný do dispozície hlavnej správy kádrov, potom v októbri 1946 bol vymenovaný za vedúceho vojenskej katedry Odeského poľnohospodárskeho inštitútu. Dňa 26.12.1952 bol pre chorobu prepustený do zálohy.
Zomrel dňa 14. februára 1973 v Monine vo veku 76 rokov.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Konovalov-Andrej-Ivanovic-t276160#748858
Verze : 12
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.