Main Menu
User Menu

Nerva, Marcus Cocceius

římský císař (96 - 98) Marcus Cocceius Nerva (35 - 98)


- započal období tzv. adoptivních císařů (do r. 195)
- jako svého nástupce adoptoval M. Ulpia Traiana
URL CZ: https://www.valka.cz/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#97283Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#97283Version : 0
Marcus Cocceius Nerva
Římsky císař Nerva
Rímsky cisár Nerva


bol jeden z krátko vládnucích cisárov ale zabezpečil povedomie ako zakladeteľ dynastie adoptývnych cisárov.


Ako rímsky senátor mál znamenitích predkov, na stráne otca bol jeho praotec M. Cocceius Nerva konzúlom v roku 36 p. n. l., jeho starý otec, významný právnik a jurista M. Cocceius Nerva sprevádzal Tiberia keď odchádzal na Capri v roku 26 n. l. Zo strany matky jeho teta Rubellia Bassa, bola pravnučkou Tiberia. Jeho stryko L. Cocceius Nerva, hral aj úlohu v rokovaniach, ktoré zabezpečily mier medzi Octavianom a Marcom Antonion v roku 40 p. n. l.


M. Cocceius Nerva sa narodil 8. Novembera roku 35 /alebo 30 podľa niektorých zdrojov/ nášho letopočtu. Patril do senátorskej rodiny a nevydal sa ani na vojenskú, ani na rečnícku kariéru. Slúžil mnoho krát ako kňaz a bol prétorom. Pri tom, ako prétor v 65, hral Nerva úlohu v odhalení sprisahania Pisa proti cisárovi Nera za čo dostal triumfálne ornamenty a jeho socha bola postavená v Imperiálnom paláci. Po páde Nera v 68 Nerva podporil Vespasiana. V roku 71 ho odmenil cisár za vernosť konzulátom. Za vlády druhého Vespasianovho syna Domitiana sa stal konzulom spolu s Domitianom v roku 90 za to že v roku 89 varoval Domitiana o vzbúre Antonia Saturnina, správcu Germanie. V posledných rokoch Domitianovho života sa stiahol z politického a aj verejného života.


Za cisára bol šeťdesiat ročný Nerva vymenovaný v ten istý deň, ako bol vykonaný atentát na Domitiana, 18. septembera roku 96. Už ako senátor mal Nerva vysoké diplomatické schopnosti, veľký vplyv a mal silné politické styky.


Hneď po nástupe do vlády, začal Nerva so zmenami. Domitianovmu palácu zmenil meno a za svoje sídlo si vybral Vespasianové sídlo v Horti Sallustiani. Udelil amnestiu Domitianovým väzňom a povolal späť politických vyhnancov. V ekonomickej sfére sa Nerva ukázal ako dobrý stratég a snažil sa zachovať vyrovnané účty štátu, k tomu v roku 97 vymenoval za poradcov piatich senátorov za účelom zníženia výdavkov. Pre chudobnejších občanov pridelil územia v hodnote šesťdesiat miliónov sesterciou. Zmenou v daňovom systéme bolo že rodičom a deťom bola zrušená päť percentná daň z dedičského zdanenia. Majetnejším občanom Ríma poskytol pôžičky s tým že úrok budú platiť mestu na podporu chudobnejších rodín.


Nerva menoval na významné miesta mužov, ktorých poznal a ktorým dôveroval. Príkladom je Sextus Iulius Frontinus. Vespasianov konzul a správca provincie Britanie. Nerva ho povolal zo súkromného života aby sa stál kuratórom vodných zásob. Pomohol zastaviť zneužívanie vody v Ríme a pri tom aj napísal knihu o zásobovaní Ríma vodou De aquis urbis Romae za čo bol Frontinus obdarovaný konzulátom v roku 98.

Nerva nebol veľmi naklonený k tomu, aby sa poradil so Senátom ako svojim najvyšším poradným orgánom. V mnohých prípadoch dával prednosť svojmu vlastnému consiliu. Tento postoj bol neskôr príčinou nepriateľskému postoju mnohých senátorov voči Nervovi.


Ani vláda cisára Nervu nebola bez vzbúr a rebélií. Pod vedením Casperia Aeliana sa v oktobri 97 vzbúrila pretoriánska stráž, ako rukojemníka vzali cisára a nárokovali si aby odovzdal vrahov Domitiana. Na nátlak bol cisár prinútený pristupiť na požiadavky vzbúrencov a zároveň im aj verejne poďakovať. Keďže bol bez potomkov využil víťazstvo Traiana v Pannónií proti Germancom a ešte v októbri roku 97 vyhlasil, že adoptuje Marca Ulpia Traiana, správcu Germánie, ako svojho adoptívneho syna a vyhlási ho za nástupcu. Tým si zabezpečil náklonnosť armády keďže Traian bol ako vojvodca veľmi populárny. Traian bol ihneď menovaný imperátorom. Z víťazstva nad Germanmi si prevzal Nerva prívlastok Germanicus a udelil ho aj Traianovi. Traian sa tiež stál jeho spolukonzúlom v roku 98.


1. januára roku 98 na začiatku svojho štvrtého konzulátu utrpel Nerva záchvat počas verejnej schôdze. O niekoľko týždňov neskôr 27. januára 98 zomrel vo svojom sídle v Horti Sallustiani. Z Germánie prikázal Traian aby popol jeho adoptívneho otca cisára Nervu uložili do Mausolea Augusta. Údajne vybudoval chrám venovaný Nervovi, ale žiadne stopy po chráme sa nikdy nenašli.


Vláda Nervu sa viac niesla v znamení dobudovávania jestvujúceho politického systému ako založením nového. Jeho ekonomická politika, jeho styky so Senátom, a muži, ktorí sa rozhodol menovať ako správcov alebo poradcov, všetci svedčia o silnom Flavianovskom vplyve. Na jeho popularite sa aj prejavilo obmedzenie výdavkov na obety, preteky a hry. Pre krátkosť jeho vlády nebolo postavených veľa verejných budov. Jeho stavbami boli hlavne novo vybudované obilnice, opravil Colloseum, budoval a opravoval cesty. Založil kolónie pre vyslúžilcov v Afrike. Ako vojvodca vojenské úspechy nemal. Ako vládca sa vo svojom čase osvedčil aj keď nemal čas dobudovať a pokračovať vo svojom započatom diele. Jeho nástup hneď po smrti Domitiana zabránil hrozbe občianskej vojny a jeho rozhodnutie o adoptovaní Traiana zabezpečilo silnú vládu Rímskej ríši na nasledujúcich sto rokov keď vládla silná dynastia adoptívnych cisárov počas ktorej vlády bol najväčší rozkvet Ríma.
URL CZ: https://www.valka.cz/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153458Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153458Version : 0
Doplním jenom něco málo ohledně jeho nástupu na trůn - podle Cassia Dia bylo důvodem Nervova stážení se z veřejného života v posledních letech Domitianovy vlády (neodůvodněné) podezření z velezrady, které vůči němu začal chovat paraniodní Domitianus. To prý bylo také jedním z důvodů, proč Domitianovi vrahové nabídli místo císaře právě jemu (sám Nerva o tento titul podobně jako Claudius po smrti Caligulově nijak neusiloval)


Nervova vláda byla po období Domitianovy hrůzovlády především pro vyšší vrsty římské společnosti úlevou. Přesto Nerva nebyl příliš oblíben a jeho nejprozíravějším tahem byla adopce Marca Ulpia Traiana, populárního velitele římských legií, jíž si zajistil pevnější postavení pro zbytek své krátké, ale relativně úspěšné vlády. Prohlásil: "Jako vládce jsem neudělal nic, co by mi bránilo bez obav o své bezpečí složit úřad a stát se znovu soukromníkem."
URL CZ: https://www.valka.cz/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153530Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153530Version : 0
A pridám jeho portrét na minci.
URL CZ: https://www.valka.cz/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153534Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153534Version : 0
Prehľad pôct a titulov Nervu od roku 96 do roku 98:
Tribún ľudu – I. až II.
Imperátor – I. až II.
Konzul – I. až IIII. /prvý konzulát 71 a druhy 90/
Avgustus (96), Germanicus (97), Pontifex Maximus – Najvyšší kňaz (96), Otec vlasti (96),.
URL CZ: https://www.valka.cz/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153854Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Nerva-Marcus-Cocceius-t27239#153854Version : 0