Bantam BRC-60

V roku 1938 dokončila spoločnosť Bantam vývoj viacúčelového ľahkého terénneho automobilu pre vojenské účely, ale narazila na nezáujem armádnych zložiek. Až po vypuknutí vojenského kofliktu v Európe v roku 1939 usúdili zodpovední, že podobné vozidlo armáda potrebuje a v júli 1940 vydali požiadavky na nové terénne vozidlo. Vozidlo malo mať max. rýchlosť minimálne 88,5 km/hod a minimálnu menej ako 5 km/hod. Malo byť schopné bez prípravy prebrodiť vodnú prekážku hlbokú 0,45 m, max. hmotnosť 953 kg pri pohone 4x2 a 987 kg pri pohone 4x4 a užitočné zaťaženie malo dosahovať 363 kg. Pre činnosť v zasneženom teréne sa požadovala možnosť použiť snehové reťaze. Predný nájazdový uhol bol požadovaný na úrovni 45° a zadný 35°.


Okrem prísnych technických požiadaviek bol limitujúci aj časový harmonogram - návrhy od firiem sa museli doručiť do 11 dní od vyhlásenia súťaže a prototyp po schválení návrhu musel byť predstavený do 49 dní. Napriek tomu sa do súťaže prihlásili 3 firmy - Willys-Overland, Ford Motors a American Bantam.


Konštruktérsky tím American Bantam využil svoje skúsenosti a počas 47 dní dokončil prototyp a o dva dni, v stanovenom termíne 23.09.1940, prototyp - Bantam GPV (General Purpose Vehicle), resp. Pilot Model Mk. I predstavil armáde na základni Camp Holabird v Baltimore. Bantam bol jediný výrobca, ktorý dodal prototyp včas, ale nesplnil prísny váhový limit (pohotovostná hmotnosť prototypu bola 835 kg, teda celková hmonosť s požadovaným nákladom vysoko prevyšovalo špecifikovaných 953 kg). Pri následných skúškach armáda naviac zistila rad ďalších nedostatkov a prototyp vrátila na dopracovanie. Na základe armádnych poznatkov bol prototyp upravený a opäť predstavený armáde. Vizuálne sa Bantam Mk. II (vyrábaný ako BRC-60) od prototypu líšil najmä hranatými blatníkmi.


Armáda u firmy Bantam objednala 70 ks overovacej série (do tohto počtu je ale rátaný aj prototyp Bantam GDV), ktoré boli vyrobené do decembra 1940.


Vývoj ale pokračoval a obe konkurenčné firmy tiež predstavili svoje vozidlá, čo vyústilo do ďalších úprav aj u Bantamu a začiatkom roka 1941 bola predstavená verzia Mk. III (Bantam BRC-40). V marci 1941 sa začala sériová výroba 1500 objednaných kusov, ktorá bola ukončená v júli 1941, ale nasledovali ďalšie objednávky a výroba potom pokračovala až do decembra 1941. V tomto období armáda prehodnotila svoje požiadavky a rozhodla, že z dôvodu unifikácie a obmedzovania nákladov bude naďalej odoberať vozidlá len jednoho výrobcu. V tejto súťaži najmä nižšími nákladmi vyhral Willys-Overland (typom Willys MB) a výroba u konkurencie bola nútene zastavená. Väčšina vyrobených džípov od Bantamu bola v rámci dodávok Lend-Lease poskytnutá Veľkej Británii a Sovietskemu zväzu.


Z celkom 69 vyrobených vozidiel BRC-60 sa do dnešných dní zachoval jeden exemplár, v.č. 7 (1007).


Na základe zverejnených údajov o konštrukcii tohoto vozidla v odbornej tlači sa v rokoch 1940-1941 v ZSSR začal vývoj terénneho automobilu GAZ-64.

Doyle, David: Standard Catalog of US Military Vehicle 2nd Edition; Krause Publications 2011; ISBN 9781440227998
https://cs.wikipedia.org/wiki/Bantam_BRC-40
https://olive-drab.com/od_mvg_www_jeeps_bantam.php
www.jeepcollection.com
ww2db.com