Levice, Žižkovy kasárna [1950-2003]

Kasárne Jana Žižku (predtým Kasárne Maďarskej kráľovskej domobrany - Honvédske kasárne, Kasárne M. R. Štefánika) začal od 28.4.2013 búrať ich nový majiteľ.


Kasárne boli vybudované v roku 1870 pre 61. tekovský prápor firmou Františka Sisáka. Prvým veliteľom kasární sa stal mjr. Ján Várady. Určité krátke obdobie v kasárňach strávil aj prápor zo Šiah. V roku 1889 v kasárňach sídlil 14. uhorský pluk, ale ešte ten istý rok sa z kapacitných dôvodov pluk presunul do Nitry.


V roku 1897 prebehla rekonštrukcia a stavebné rozšírenie kasární.
V roku 1915 vzniklo v kasárňach osobitné vojenské školiace stredisko. V roku 1919 sa v kasárňach zdržiavali vojská Maďarskej republiky. Počas bojov vojakom posádky velil mjr. Ernest Pálmay, ktorému po viedenskej arbitráži a po pričlenení Levíc ku Maďarsku, odhalili na priečelí kasární pamätnú tabuľu.


Po oslobodení Levíc v roku 1919 kasárne slúžili banskobystrickému záložnému práporu, práporu 7. československého streleckého pluku "Tatranského".
Od 15.09.1933 do 25.09.1938 sa v kasárňach nachádzali jednotky Cyklistického práporu 3, ktorým velil pplk. pech. Jan Dokoupil.


Po Viedenskej arbitráži bola v kasárňach v novembri 1938 zriadená Štátna policajná škola, v roku 1939 hasičská zbrojnica. Sídlila tu aj mládežnícka organizácia Levante. Na jar 1944 bolo v kasárňach zriadené židovské gheto. Pri prechode frontu v decembri 1944 boli kasárne vážne poškodené. Po vojne budovu kasární využívali mestské inštitúcie, úrady, učňovská škola a československá armáda.

Zdroj:
www.leviceonline.sk