Main Menu
User Menu

Zahraničná Hlinkova garda

Zahraničná Hlinkova garda (ZHG)



Predchodcom Zahraničnej Hlinkovej gardy bol Kultúrny a sociálny spolok Andreja Hlinku, založený v Nemecku vo februári 1939. Vznikol ako rekcia na rozhodnutie Ríšskej vlády rozpustiť všetky slovenské spolky s tým, že povolená bola existencia len jedného spolku. V tom istom roku bol spolok pretransformovaný na Zahraničnú Hlinkovu gardu. Hlavným cieľom činnosti ZHG bolo vykonávanie kultúrnej, národnej a sociálnej činnosti. Jej pričinením boli otvorené slovenské knižnice v Linci, Lenzingu, Eisneri a vo Viedni a organizované Slovensko - Nemecké kurzy v Linci a Lenzingu. Do ZHG sa hlásili hlavne robotníci zo Slovenska, pre ktorých vlastne aj vznikla. K 20. januáru 1940 sa prihlásilo do ZHG 1000 ľudí.

Hlavným veliteľom ZHG bol Ľudovít Mutňanský a dôverníkom ZHG Jozef Vodička. V čase svojho vzniku bola ZHG osobitným útvarom HG. Dňa 19.novembra 1940 bolo na porade v Bratislave, ktorej sa zúčastnil berlínsky poverenec pre HG v Nemecku Rudo Strieženec, viedenský poverenec a generálny konzul Vávra, náčelník štábu Otomar Kubala, Obersturmbannführer SS Negeler a hlavný veliteľ HG Alexander Mach rozhodnuté, že gardisti v zahraničí budú prijímaní za tých istých podmienok ako na Slovensku. To znamenalo, že sa museli prihlásiť do miestnej HG v obci, kde mali trvalé bydlisko a boli prijatí len vtedy, ak ich navrhol miestny veliteľ. Navyše jeho návrh musel potvrdiť poverenec hlavného veliteľa v tom - ktorom pracovnom mieste. Až po zavedení do ústrednej kartotéky, alebo vydaním legitimácie sa stal žiadateľ príslušníkom HG.

Aj v Nemecku boli miestne veliteľstvá zadelené do okresov podľa pracovných oblastí. Pre HG v Nemecku boli zriadené dve kancelárie - jedna v Berlíne a druhá vo Viedni. Pri týchto kanceláriách sa zriadili sociálne pobočky, ktoré mali na starosť sociálne otázky nielen gardistov, ale aj všetkých ostatných slovenských robotníkov v Nemecku. Pri jednotlivých veliteľstvách pôsobili sociálni referenti, ktorých vycvičili dvaja prípadne traja sociálni náčelníci vyslaní zo Slovenska. Všetci gardisti dostávali pravidelne noviny Gardista. V jednotlivých podnikoch, v ktorých pracoval väčší počet robotníkov a kde bol väčší počet gardistov, usporiadali podobné kurzy aké sa konali na Slovensku. Cvičiteľmi boli inštruktori SS a prednášateľov vyslalo hlavné veliteľstvo HG v Bratislave.


zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša:
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE
napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003, s láskavým súhlasom jej autora

Autor vo svojej práci k tejto kapitole použil najmä tieto zdroje:
STRIEŽENEC, Rudo: Chronologický záznam udalostí. In: Hlinkova garda a Slovenská republika. Bratislava : Slovenská Grafia, 1940, s. 17.
Shromaždenie slovenských robotníkov v zahraničí. Zahraničná HG nášmu prezidentovi.
In: Slovák, roč. 21, 1939, č. 258, s. 3.
Kultúrna a výchovná práca Zahraničnej HG. In: Slovák, roč. 22, 1940, č. 23, s. 3.
Vnútorná výstavba HG pred ukončením. In: Gardista, roč. 2, 1940, č. 59, s. 3.
Rozhodnutie o zahraničnej HG. In: Slovák, roč. 22, 1940, č. 276, s. 4.

URL : https://www.valka.cz/Zahranicna-Hlinkova-garda-t48825#189943Verze : 0
MOD