Main Menu
User Menu

Geschützvormeister Rudolf Longauer

Rudolf Longauer sa narodil dňa 1.1.1893 v dedinke Horná Turecká , neďaleko Banskej Bystrice v Hornom Uhorsku.
S vypuknutím vojny v roku 1914 nastupuje k námorníctvu. Najprv to bol „výcvik v poli“, neskôr prevelenie do „Vormeisterskej školy“ (Artillerieschule in Pola – Delostrelecká škola námorníctva v Pule) – ako sám uvádza v miestnej kronike. Po jej úspešnom ukončení a v hodnosti Geschützvormeister bol odvelený do Boky Kotorskej, kde nastúpil na loď SMS Budapest, na palube ktorej sa zúčastnil nejednej bojovej akcie:
10. januára 1916 loď úspešne ostreľovala nepriateľské postavenia na hore Lovčen (územie nepriateľskej Čiernej Hory, nachádzajúce sa priamo nad prístavom v Boke Kotorskej).
16. novembra 1917 loď ostreľovala talianske delostrelecké batérie na Benátskej fronte, pričom sama dostala zásah pod hladinou, našťastie však nenapáchal žiadne škody.
Tri dni nato, 19. novembra 1917 bol na palube sám cisár Karol!
Ešte koncom roku SMS Budapest s Rudolfom Longauerom na palube opätovne ostreľovala Benátky, no koncom roka sa presúva do Puly a v marci roku 1918 bola postavená mimo službu z dôvodu zmeny delostreleckej výzbroje.
Ku koncu veľkej vojny sa začalo s častým nasadzovaním námorníkov aj v bojoch na súši, takže nebolo žiadnym prekvapením, keď bol „mariňák“ Rudolf Longauer v poslednom roku vojny prevelený na taliansky front, ako delostrelecká podpora 18. ofenzívy Rakúsko-Uhorských vojsk na rieke Piave.
S jeho účinkovaním na talianskej fronte sa spája jedna z mála spomienok (aj keď nie veľmi vlastenecká) ním spísaných a zachovaných. Pred zahájením útoku, spolu s českými spolubojovníkmi: “...v kanónoch povolili úderníky, aby sme nemohli strieľať, ale keď nám na to prišli, museli sme všetko naspäť dať. Ale bolo s nami zle. Vyšetrovanie a trestanie. Všetkých Čechov nám zobrali preč a ja som dostal železné putá na nohy. Za to, že som s Čechmi čítal Českú politiku (noviny). Čo sa stalo s Čechmi neviem, nejakých aj postrieľali. Mňa zachránili Maďari, že vraj aj ja som Maďar, nie Čech...“
Na talianskej fronte pre Rudolfa Longauera skončila „veľká vojna“, čakal ho návrat do vlasti – novovzniknutej ČSR. Ale aj tam čakali na unavených vojakov boje, tento krát proti maďarskej červenej armáde.
Za službu vlasti vo vojnovom konflikte, bol ako mnoho iných obyčajných vojakov Rakúsko - Uhorska, ktorí denne nasadzovali život v prvej línii, dekorovaný Karlovým vojenským krížom, ktorý však už po príchode domov nosiť nesmel. Ale to už je iný príbeh...



Celý tento príspevok vznikol vlastne malou náhodou. Manželka môjho kamaráta, pri upratovaní zdedeného domu po rodičoch, našla v skrini „handru, vhodnú na vyhodenie“. Našťastie ju však ukázala manželovi, ktorý už podľa nápisov na gombíkoch - KuK Kriegsmarine ucítil vzácnosť. A tak sa na svetlo sveta dostala časť výstroje jej starého otca, v čase „veľkej vojny“ príslušníka Rakúsko-Uhorského vojnového námorníctva. Po dôkladnom preskúmaní domu, sa našli tieto výstrojné súčiastky:
Zimný modrý teplý oblek (vrchný diel), biely letný oblek (vrchný diel), ako aj časť pásky na námornícku čiapku (Kappenband) s nápisom K.u.K. Kriegsmarine. Okrem toho ešte pár fotografií...


Len doplním, že fotografie lode SMS Budapest, na ktorej Rudolf Longauer slúžil, sú "ilustračné" a sú stiahnuté z webu
www.kuk-kriegsmarine.at
URL : https://www.valka.cz/Geschuetzvormeister-Rudolf-Longauer-t77155#283999Verze : 0
Ešte pripájam fotky nájdených častí námorníckej uniformy...
URL : https://www.valka.cz/Geschuetzvormeister-Rudolf-Longauer-t77155#284002Verze : 0