Douglas DC-1

Douglas DC-1

Počas 20.-tych a 30.-tych rokov dvadsiateho storočia prebiehal v USA intenzívny rozvoj leteckej dopravy. Kým počas 20.-tych rokov bol hlavným zdrojom príjmov leteckých spoločností transport pošty, koncom desaťročia sa do popredia stále viac dostávala preprava pasažierov. Jednou z limitujúcich faktorov popularizácie leteckej dopravy u širších vrstiev spoločnosti bol nedostatok vhodných lietadiel. Najrozšírenejší Ford 5-AT Tri-Motor trpel mnohými nedostatkami- malá cestovná rýchlosť, nízka prepravná kapacita, hlučnosť a ponúkal už celkovo nedostačujúci komfort pre cestujúcich. Po niekoľkých dopravných nehodách stratili prevádzkovatelia aj dôveru v jeho drevennú konštrukciu. Letecké spoločnosti preto od výrobcov požadovali celokovové dopravné lietadlá, ktoré by zodpovedali nárokom doby a zvýšili tak popularitu tohoto druhu cestovania.
Prvým, moderne koncipovaným dopravným lietadlom, sa stal Boeing 247. Obmedzenia výrobcu, ktorý v dodávkach uprednostňoval spoločnosťi holdingu UATC, prinútili ostatných leteckých prepravcov hľadať vhodné lietadá inde.
Na podnet leteckej spoločnosti Transcontinental and Western Air (TWA) sa problematike začalo pracovať aj firme Donalda Douglasa. Požiadavka TWA znela na trojmotorové celokovové, 12 miestne lietadlo s max.rýchlosťou 300 km/h a doletom 1600 km. Konštrukčný tým Jamesa Kindelbergera, Arta Raimonda a Johna Nortropa navrhol aerodynamicky výhodnejšiu dvojmotorovú koncepciu, overenú aj vo veternom tunely.

Zhotovenie výkresovej dokumentácie a prototypu (výrobné číslo 1137, registrácia X223Y), pomenovaného DC(Douglas Comercial)-1, zabralo len 9 meciacov. Ten po prvý krát vzlietol z továrneho letiska Clover Field v Santa Monica 1.7.1933. Letové aj pozemné skúšky prediehali až do februára toho istého roku. Počas nich sa testovali rôzne pohonné jednotky a prototyp bol stále upravovaný a prispôsobovaný požiadavkám objednávatela. Zmeny boli tak ďalekosiahle, že dali vzniknúť novému typu - DC-2.
Jediný postavený DC-1 slúžil ako lietajúce laboratórium, u TWA a ustanovil niekoľko rýchlostných rekordov. V roku 1936 ho zakúpil Howard Hughes, ktorý s ním plánoval obletieť svet. Onedlho ho však predal do Anglicka (G-AFIF). Zúčastnil sa aj Španielskej občianskej vojny, oficiálne zaradený ako EC-AGJ u spoločnosti LAPE, bol používaný republikánskym letectvom. Po ukončení bojov lietal pre spoločnosť SAETA pod registráciou EC-AAE. Bol zničený v decembri 1940, keď pri štarte v Malage vysadil ľavý motor.


Motory:
2 x Pratt and Whitney Hornet SDG-1690D
2 x Wright Cyclone 9 SGR-1820-F
2 x Wright Cyclone 9 SGR-1820-F3
2 x Wright Cyclone 9 SGR-1820-F52
2 x Wright Cyclone 9 SGR-1820-F55