Main Menu
User Menu

Alexios I.

Císař Alexios I. Komnénos


- vládl v letech 1081 - 1118
URL : https://www.valka.cz/Alexios-I-t31977#115515Verze : 0
Alexios I. Komnénos – Byzantský cisár

Vládol v rokoch 1081-1118


Alexios sa narodil v roku 1048. Jeho otec Ioannes Komnénos bol bratom cisára Izáka I., jeho matkou bola Anna Dalassena. Rodina Komnénov patrila k tzv. vojenskej aristokracii.


V roku 1078 vypuklo povstanie proti cisárovi Michalovi VII., vedené Nikeforom III. Botaneiatom, ktorého sa ako hlavný veliteľ povstaleckej armády zúčastnil aj Alexios. Po tom čo sa Nikeforos stal cisárom, porazil Alexios ďalšie tri povstania proti cisárovi. Nikeforos videl v mladom Alexiovi nebezpečného súpera a snažil sa ho zbaviť. Alexios vytušil Nikeforove plány a spolu so svojimi prívržencami odišiel do tráckeho mesta Tzurullon. Stalo sa tak koncom roku 1080. No už na Veľkú noc roku 1081 stálo Alexiove vojsko pod hradbami Konštantínopolu. 1. apríla 1081 vzbúrenci vstúpili do mesta a donútili Nikefora abdikovať. 4. apríla bol Alexios I. Komnénos korunovaný za cisára.


V roku 1081 obsadili Normani, vedení Róbertom Guiscardom a jeho synovcom Bohemundom Tarentským ( jeden z vodcov 1. krížovej výpravy ), ostrov Korfu a vylodili sa v Epiru. Krátko na to sa stretla byzanská armáda, vedená Alexiom a Normani vedení Bohemundom v bitke pri Dyrrhachiu (?). Byzancia v tejto bitke utrpela totálnu porážku. Normani následne postúpili až k mestám Larisy a Solúni. Po vojenskej porážke, požiadal Alexios Benátsku republiku o vojenskú pomoc. V roku 1082 bola uzavretá zmluva, podľa ktorej sa mohli benátsky obchodníci usadiť v Konštantínopole a vykonávať bezcolný obchod v byzanských prístavoch. Normanský tlak povolil až v roku 1085, po smrti Róberta Guiscarda.


V roku 1082 neďaleko Filippopolu (Plovdiv) Alexios porazil rebelujúc Bulharov. Tí povstali proti neúmernému daňovému zaťaženiu a sústredili sa okolo sekty Bogomilov a Pauliciánov.

V roku 1086 prekročili Dunaj kočovný kmeň tureckých Pečenehov. Pri Dorostolu (Drastar) porazili byzanskú armádu. V roku 1091 sa spojili s Seldžutskými Turkami, ktorých viedol sultán Cachasen, a spoločne v roku 1091 odľahli Konštantínopol. Alexiovi sa podarilo, za spojencov proti Pečenehom, iný nomádsky kmeň – Kumánov (Polovcov). Spojené byzansko-kumánske vojská porazili Pečenehov v bitke pri ústi Marice.
Byzancia bola trvalo ohrozovaná útokmi seldžutských Turkov. Alexios, v boji proti nim, hľadal nových spojencov. V roku 1089 po prvý krát požiadal o vojenskú pomoc „západ“. Ako prvého oslovil Róberta Flanderského, žiadal ho o vojenskú pomoc a žoldnierske vojsko. V tom istom roku začal Alexios jednania s pápežom Urbanom II. o cirkevnej únii Konštantínopolu a Ríma, požiadal ho aj o vojenskú pomoc proti Turkom. Pápež však jeho návrhy odmietol. Svoju žiadosť pápežskej kúrii predostrel aj v roku 1090 a 1095. Až v roku 1095 zareagoval Urban II. na Alexiove žiadosti a 27. novembra 1095 vyhlásil v Clermonte krížovú výpravu na pomoc východným kresťanom. Ako prví v auguste 1096 do Konštantínopolu dorazili húfy chudobných, ktorých viedol Peter Pustovník a Ján Bezzemok. Alexios ich okamžite nechal prepraviť do Nikodémie, kde ich Seldžukovia zmasakrovali. V decembri 1096 dorazili do Konštantínopolu vojská západoeurópskych „štátov“. Alexios od vodcov výpravy žiadal zloženie lénnej prísahy, čo však oni odmietli. Spojené byzansko-križiacké vojská v roku 1097 dobili Nikáju, no to bol posledný spoločný podnik oboch armád.


V posledných dvadsiatich rokoch svojej vlády Alexios stratil veľa zo svojej popularity. Toto obdobie bolo poznačené bojom Byzancie proti bulharským Bogomilom a Pauliciánom. V rokoch 1110 až 1117 viedol Alexios niekoľko vojen proti Seldžutským Turkom v Malej Ázii.


Alexios zomrel v roku 1118.


Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
URL : https://www.valka.cz/Alexios-I-t31977#233136Verze : 0