Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 III.

Autor: Viktor 🕔︎︎ 👁︎ 25.175

Brest v ohni

Úderne skupiny nastupujú

Jednou z najdôležitejších taktických úloh v prvej fáze ofenzívy nemeckej 2. tankovej skupiny bolo obsadenie pohraničných mostov cez rieku Západný Bug.  Ovládnutie týchto mostov a zabránenie ich zničeniu bolo hlavným predpokladom pre rýchle a plynulé napredovanie ďalšieho útoku do hĺbky sovietskeho územia. V okolí Brest-Litovska sa nachádzalo 6 mostov (2 železničné – Brest-Litovsk a Semjatiče a 4 cestné – Drohičin, Kodeň, Domačevo, Vlodava).

Ak by sa sovietska strana obávala nemeckého útoku a pripravovala sa na obranu, tak by nepoužívané mosty zničila už v mierovom období a mosty využívané na cezhraničný obchod by aspoň podmínovala pre prípad vojny. Žiaden most však zničený nebol a len niektoré boli podmínované. Náčelník štábu 4. armády L.M.Sandalov to vo svojich memoároch vysvetľuje nasledovne: „Bolo by neprirodzené, ak by sme ničili mosty na hraniciach so štátom (Nemeckom) s ktorým sme mali uzatvorenú zmluvu o neútočení. Vo vzťahu k Nemcom sme nechceli prejaviť politickú netaktnosť a preto sme včas nepristúpili ani k zamínovaniu mostov“. Toto vysvetlenie by bolo logické len za predpokladu, že sám L.M.Sandalov a ďalší veteráni by vo svojich memoároch na rovnakých stranách nepísali o tom, že každý deň viac a viac pociťovali približovanie sa vojny... Ako je možné, že vyšší sovietski dôstojníci cítili blížiacu sa vojnu a zároveň nevykonali elementárne obranné opatrenie týkajúce sa pohraničných mostov?

Reklama


Nemeckí vojaci v ranných hodinách 22.6.1941 prekračujú pohraničnú rieku a vstupujú na územie Sovietskeho zväzu
http://ochevidec.net/id/1113.html

Sovietska historiografia ako nekonečnú mantru opakuje svoje naivné vysvetlenie – „hlúpy Stalin sa tak bál Hitlera, že jeho útok nechcel vyprovokovať zničením či zamínovaním pohraničných mostov“. Súčasní kritickí ruskí historici sa však k týmto vysvetleniam stavajú skepticky a argumentujú, že sovietska polovica mostov nebola ničená ani zamínovaná z toho istého dôvodu, z akého svoju polovicu pohraničných mostov neničili a nemínovali Nemci – týmto dôvodom bola príprava ofenzívy. V plánoch Červenej armády rovnako ako v plánoch Wehrmachtu hrali pohraničné mosty dôležitú úlohu ako miesta ľahkého prekročenia pohraničných riek a rýchleho rozvíjania útoku do hĺbky nepriateľského územia. Nemeckí generáli to vo svojich memoároch bez problémov priznávajú, avšak sovietski to kamuflujú vysvetleniami o „politickej taktnosti a dobrých susedských vzťahoch“. Tieto vysvetlenia sú však plne pochopiteľné, pretože svoje memoáre písali ešte počas existencie Sovietskeho zväzu a z politických dôvodov nemohli priznať, že pohraničné mosty potrebovali zachovať preto, aby sa im ľahšie útočilo na Varšavu a Berlín... 

Bol to však Wehrmacht, ktorý predbehol Červenú armádu v strategickom rozvinovaní a sústreďovaní vojsk a ktorý udrel ako prvý. Velenie nemeckej 2. tankovej skupiny poverilo podriadené divízie vytvoriť úderné skupiny, ktoré by 5 minút pred zahájením operácie „Barbarossa“ prekročili Západný Bug a zmocnili sa pohraničných mostov. Ako na tieto udalosti spomínajú priami účastníci týchto udalostí? Vypočujme si rozprávanie veteránov 3. pancierovej divízie: „Končila sa noc na nedeľu 22.6.1941 a ručičky ukazovali presne 03:00. Ľahká biela hmla sa rozprestierala po lesoch a močaristých lúkach na druhej strane Západného Bugu, ktorý bol novou sovietsko-nemeckou hranicou. Veľmi pomaly začínalo svitať a vychádzajúce slnko zvýrazňovalo kontúry nevysokých pahorkov za riekou. Ozýval sa prvý spev vtákov, ktorý v to ráno znel silnejšie ako obvykle. Zdalo sa, že nad zemou visí paralyzujúce napäté očakávanie“. 


Nemeckí vojaci prekonávajú vodnú prekážku. Začiatok operácie „Barbarossa“ jún 1941
http://pobeda.rambler.ru/photo.html

Mladý dôstojník ženistov opäť pozrel na ciferník náramkových hodiniek a potom pomaly zdvihol ruku. Tu a tam sa nad hustým porastom popri brehu rieky objavili oceľové helmy. Ženisti našej Berlínsko-brandenburgskej pancierovej divízie so svojimi výbušnými náložami a mínami sa chopili dvoch gumených nafukovacích člnov, ktoré boli doposiaľ skryté v tŕstí. Niektorí z nich sa dívali v pravo, kde iné družstvo ich čaty z tŕstia pomaly vyťahovalo útočnú loďku. Zdalo sa, že čas sa zastavil. Ešte malo prejsť 5 minút, kým sa ženisti budú môcť vrhnúť cez rieku a obsadiť most v Kodeni. Zrazu sa však vo vzduchu ozval narastajúci hukot motorov. Vo výške len niekoľkých stoviek metrov sa blížili bombardéry Luftwaffe. O 5 minút skôr – s obavou si uvedomil ženijný dôstojník. Tieto minúty môžu zmariť náš plán... Poručík Muelhoff, veliteľ čaty v 3. rote 39. ženijného práporu energicky mávol rukou. Vpred!

Ďalšia skupina jeho vojakov skrývajúca sa už dve hodiny pri vjazde na most vyskočila, poručík zodvihol hlaveň samopalu a do vzduchu vystrelil dávku. Boli to prvé výstrely novej vojny na Východe! Signál k útoku bol vydaný – 5 minút pred oficiálnym začiatkom vojny. Úderná skupina ženistov sa vrhla na most a ďalšie sa prepravovali cez rieku k jej východnému brehu. Ženisti na moste odstrčili drevený zataras s ostnatým drôtom, rýchlo ho prebehli a na jeho opačnom konci zajali štyroch spiacich ruských vojakov. Prvými vojakmi oblečenými v uniformách poľnej šedi, ktorí vstúpili na sovietske územie boli feldwebel Hassler a unterofizier Hanfeldt. Tento prvý útok novej kampane, ktorá sa medzi vojakmi stala známou ako „Východný pochod“ sa podaril ešte skôr, než sa samotná kampaň začala“.

Reklama


Nemeckí vojaci jednej z divízií XII. armádneho zboru počas boja na okraji Brest-Litovska, 22.6.1941
http://ochevidec.net/id/1113.html

Nemecké delostrelectvo zahajuje paľbu

Veliteľ 2. tankovej skupiny generálplukovník H.Guderian vo svojich memoároch na začiatok operácie „Barbarossa“ spomína nasledovne: „V osudný deň 22.6.1941 som v nočných hodinách o 02:10 (berlínskeho času) vyrazil na poľné veliteľské stanovište, ktoré sa nachádzalo na pozorovateľskej veži v blízkosti osady Bohukaly približne 12 kilometrov severozápadne od Brest-Litovska. Ešte stále bolo šero, keď som tam o 03:10 dorazil. O ďalších 5 minút, presne o 03:15 zahájilo naše delostrelectvo palebnú prípravu. Približne o 03:40 začal prvý nálet strmhlav útočiacich bombardérov na sovietske pozície“.

Oproti Brest-Litovsku v úseku XII. armádneho zboru bolo sústredené poľné delostrelectvo jeho troch peších divízií. Nemecký útok v tomto úseku podporovalo aj 9 ľahkých a 3 ťažké samostatné delostrelecké batérie, 3 batérie raketometov „Nebelwerfer“ a 1 oddiel 600 milimetrových obliehacích diel „Karl“. Tesne pred zahájením palebnej prípravy boli vytiahnuté pozorovateľské aerostaty, z ktorých sa pomáhala zameriavať a korigovať delostrelecká paľba. Nemecké delá a mínomety zahájili paľbu s prvým ranným brieždením o 04:15 miestneho času. 

V bezprostrednom okolí Brest-Litovska boli hlavnými cieľmi delostreleckej prípravy areál tamojšej pevnosti (miesto dislokácia väčšiny jednotiek 6. a 42. streleckej divízie), južné vojenské mestečko (miesto dislokácie celej 22.tankovej divízie), severné vojenské mestečko a výcvikový polygón južne od Brest-Litovska (miesta dislokácie ďalších divíznych a zborových jednotiek). V okolí Brest-Litovska trvala delostrelecká príprava 60 minút, ale už počas nej a pod jej krytím nemecké úderné skupiny začali prekonávať Západný Bug a vytvárať predmostia, aby bolo možné pristúpiť k stavbe ženijných mostov. Presne o 05:15 miestneho času nemecké delostrelectvo a mínomety ukončili masívnu palebnú prípravu a pokračovali v palebnej podpore podľa taktickej situácie na jednotlivých úsekoch bojiska.

Jedným z najväčších prekvapení, ktoré priniesol Nemcom začiatok operácie „Barbarossa“, bola neočakávaná pasivita sovietskych vojsk na mnohých úsekoch frontu. Generálmajor Gunther Blumentritt, náčelník štábu nemeckej 4. armády vo svojich spomienkach doslova uvádza: „Predpokladali sme, že najneskôr 21.6.1941 Rusi pochopia čo pripravujeme na našom brehu Západného Bugu. Avšak aj v tento sobotňajší večer ruské pohraničné hliadky vykonávali svoju činnosť tak ako obyčajne a krátko po polnoci železničný most pri Brest-Litovsku dokonca prekročil medzinárodný rýchlik Moskva – Berlín. Po tretej hodine ráno začalo svitať a v čas „Č“ nemecké delostrelectvo zahájilo paľbu. Potom sa stalo to, čo sme považovali za zázrak – ruské delostrelectvo na našu paľbu neodpovedalo. Iba po čase a veľmi zriedka sa z opačného brehu rieky začali ozývať delá“. Toto prekvapenie bolo o to väčšie, že koncentrácia sovietskeho delostrelectva v okolí Brest-Litovska bola rovnako veľká ako koncentrácia nemeckého. Jednotky sovietskej 4. armády rozmiestnené v tomto priestore disponovali 5 divíznymi delostreleckými plukmi, 2 zborovými delostreleckými plukmi a 1 delostreleckým plukom Rezervy vrchného velenia, ktorých palebná sila sa plne vyrovnala nemeckému delostrelectvu. Na úsvite 22.6.1941 však sovietske delostrelectvo nebolo na palebných pozíciách, pretože sovietske politické a vojenské vedenie nepočítalo s tým, žeby Wehrmacht mohol prejsť do ofenzívy.


Nemeckí vojaci 45. pešej divízie XII. armádneho zboru vnútri Brest-Litovska v susedstve pevnosti, 22.6.1941
http://ochevidec.net/id/1113.html

Poprava 22. tankovej divízie

Sovietska 22. tanková divízia generálmajora V.P.Puganova bola ako jediná zo všetkých 61 tankových divízií Červenej armády rozmiestnená bezprostredne v blízkosti štátnych hraníc. Jej útvary boli dislokované vo vojenskom mestečku na južnom okraji Brest-Litovska v blízkosti rieky Západný Bug. Nakoľko všetky ostatné tankové divízie v západnej časti Sovietskeho zväzu boli rozmiestnené v hĺbke pohraničného pásma (väčšinou 40 – 100 kilometrov), tak viacerí súčasní ruskí historici vyslovujú predpoklad, že dislokácia 22. tankovej divízie mala demonštratívny charakter. Rozmiestnenie tankov, delostrelectva, vozidiel, vojakov a štábov v nahustených zostavách v ohraničenom priestore vojenského mestečka malo vzbudzovať dojem pokojnej výcvikovej činnosti. (Vojaci spali v provizórnych drevených barakoch na 3 až 4 poschodových pričniach alebo v stanoch rozmiestnených na voľných priestranstvách). Vojenské mestečko sa nachádzalo len 2.500 metrov od brehu Západného Bugu a z nemeckej strany hraníc bol veľmi dobre viditeľný rutinný život v „mierovej“ posádke tejto divízie.

Nech boli dôvody sovietskeho vojenského velenia pre rozmiestnenie 22. tankovej divízie priamo na štátnu hranicu akékoľvek, v konečnom dôsledku spôsobili jej zdecimovanie už v prvých hodinách vojny. Delostreleckí pozorovatelia nemeckej 34. pešej divízie mali možnosť dôkladne zmapovať terén na protiľahlom brehu rieky a 22.6.1941 presne zamerali paľbu na dobre viditeľné ciele. V histórii vojen došlo k ojedinelému prípadu, keď pešia divízia útočila cez vodnú prekážku proti tankovej divízii a okamžite ju rozbila... V nedeľu skoro ráno o 04:15 miestneho času zahájilo nemecké delostrelectvo a mínomety paľbu na útvary 22. tankovej divízie. Podľa dochovaných záznamov a spomienok sovietskych pamätníkov divízia v prvých hodinách vojny stratila väčšinu svojej výzbroje a vojenského materiálu a utrpela citeľné straty na personály. Z celkového počtu 256 tankov, ktorými táto divízia disponovala, ostalo okolo 170 zničených alebo poškodených v areály vojenského mestečka. Rovnako rozsiahle straty postihli delostreleckú výzbroj a automobilový park divízie. Približne 25% dôstojníkov a vojakov padlo alebo sa stalo nezvestnými v prvých hodinách bojov. Pri delostreleckej príprave bol zasiahnutý aj sklad z pohonnými hmotami a muničný sklad, čo len zvýšilo chaos v prvých momentoch nemeckého útoku. 

Poplach bol vyhlásený až po začatí útoku a útvary 22. tankovej divízie sa v intenzívnej a presnej paľbe pokúšali dostať von z Južného vojenského mestečka a ďalej od hraníc do vnútrozemia. Veliteľ divízie generálmajor V.P.Puganov nariadil svojim útvarom presun k mestu Žabinka, ktoré bolo podľa operačného plánu určené ako miesto sústredenia divízie. Tento rozkaz odsúhlasil náčelník štábu 14. mechanizovaného zboru plukovník I.Tutarinov, ktorý sa v tejto chvíli nachádzal na štábe divízie. V ranných hodinách 22.6.1941 medzi 05:00 a 07:00 sa roztrúsené kolóny zvyškov 22. tankovej divízie presúvali na severovýchod obchádzajúc Brest-Litovsk. Cez rieku Muchaviec pokračovali smerom na Pugačevo a Žabinku. Tí príslušníci divízie ktorí ostali bez tankov, diel a automobilov sa pod velením zástupcu veliteľa divízie plukovníka I.Konnova presúvali peším pochodom smerom na Radvaniči. Podľa spomienok pamätníkov tieto pešie skupiny už nepredstavovali bojaschopný útvar a časť vojakov nemala pri seba ani ručné zbrane, ktoré pri rýchlom ústupe ostali v Južnom vojenskom mestečku. Tieto skupiny sprevádzali aj rodinní príslušníci dôstojníkov divízie.

Reklama

V chaose a panike vyvolanej nemeckým útokom sa len postupne darilo zavádzať poriadok. Odsun zvyškov 22. tankovej divízie od hraníc kryli niektoré oddiely jej 44. tankového pluku, ktoré vytvorili provizórnu obranu na okraji Južného vojenského mestečka. Podľa sovietskych zdrojov tieto oddiely dokonca prechádzali do protiútokov proti nemeckým úderným skupinám, ktoré ako prvé v ich úseku prekročili Západný Bug. Nepriateľ mal v dôsledku týchto protiútokov utrpieť v blízkosti dediny Volynka ťažké straty a mal sa dokonca stiahnuť na svoj breh rieky. Najviac sa mal vyznamenať tankový prápor kapitána S.I.Kudrjavceva, ktorý medzi Brest-Litovskom a dedinou Volynka mal odraziť tri nemecké útoky a zničiť nepriateľský výsadok obkľučujúci mesto z juhu (Tieto informácie nenachádzajú potvrdenie v nemeckých zdrojoch).
Väčšina ťažkej výzbroje, munície a vojenského materiálu 22. tankovej divízie ostala v Južnom vojenskom mestečku zničená alebo poškodená nepriateľskou paľbou. Najciteľnejšie sa prejavilo zničenie a poškodenie nákladných automobilov a ťahačov v dôsledku čoho nebolo možné odviesť poľné a protitankové delá a inú výzbroj. Okrem množstva vojakov a dôstojníkov v prvých minútach a hodinách vojny padli aj plukovný komisár A.A.Illarionov (zástupca veliteľa divízie pre politické záležitosti) a vojenský inžinier 2.stupňa E.G.Čertov (zástupca veliteľa divízie pre technické zabezpečenie). Ťažké zranenia utrpeli plukovník A.S.Kislicyn (náčelník štábu divízie) a major I.D.Kvass (veliteľ jedného z tankových plukov).


Nemeckí vojaci 34. pešej divízie XII. armádneho zboru obsadzujú Južné vojenské mestečko na juh od Brest-Litovska, 22.6.1941
http://duel.ru/199817/?17_7_1

Toto nie je cvičenie

Na delostreleckom polygóne južne od Brest-Litovska sa od soboty 21.6.1941 nachádzali dva prápory 84. streleckého pluku 6. streleckej divízie, kompletný 455. delostrelecký pluk 28. streleckého zboru a niekoľko rôt a batérií 459. streleckého pluku a 472. delostreleckého pluku 42. streleckej divízie. V skorých ranných hodinách 22.6.1941 malo začať taktické cvičenie spojené s ostrými streľbami. Toto sústredenie výzbroje a vojakov v blízkosti štátnej hranice sa stalo jedným z cieľov nemeckej palebnej prípravy. Presne o 04:15 miestneho času v postaveniach sovietskych jednotiek začali vybuchovať delostrelecké a mínometné granáty. Iróniou osudu sovietski dôstojníci a vojaci začiatok nemeckého útoku pochopili ako neplánovaný začiatok svojho cvičenia, ktorý im pre zvýšenie realistickosti  výcviku pripravili ich velitelia. V prvých minútach vojny sa snažili spojiť s nadriadenými štábmi a zároveň svetelnými raketami signalizovali, že ostrá paľba je vedená nepresne a dopadá do ich pozícií. Až po chvíli pochopili, že začala vojna... 

Tieto útvary utrpeli v dôsledku ostreľovania ťažké straty na životoch a výzbroji a následne boli rozbité nemeckými údernými skupinami, ktoré krátko po prekročení Západného Bugu prenikli k sovietskym poľným táborom v priestore delostreleckého polygónu.  Väčšie šťastie mali útvary rozmiestnené vo vojenskom mestečku na severnom okraji Brest-Litovska. Išlo o 17. húfnicový pluk a 447. delostrelecký pluk 28. streleckého zboru, ktoré len s relatívne malými stratami ustúpili do vnútrozemia, aby sa dostali z dosahu priamej nepriateľskej paľby a pripravili sa na obranu. Tieto pluky však so sebou dokázali odviesť len veľmi málo delostreleckých granátov a väčšina munície bola zničená po zásahoch skladov.  Taktiež 204. húfnicovému pluku sa najsamprv podarilo vyhnúť sa vážnejším stratám pri úvodnej nemeckej palebnej príprave avšak problém nastal pri úniku cez rieku Muchaviec. Obidva mosty boli práve využívané zvyškami 22. tankovej divízie, ktorá sa sťahovala smerom od hraníc na severovýchod, takže štáb pluku vydal rozkaz nečakať na uvoľnenie mostov a ustúpil na juhovýchod. Toto opatrenie odviedlo tento dobre vyzbrojený delostrelecký pluk mimo hlavného operačného diania a neumožnilo mu včas zasiahnuť do ďalších bojov. 

Zdroje k seriálu článkov
1) V. Anfilov: Zagadka 1941 goda“ (Záhada 1941 roku), vyd. Veče, Moskva 2005
2) V. Bešanov: Tankovyj pogrom 1941 goda (Tankový pogrom roku 1941), vyd. Charvest, Minsk 2004
3) P. Carell: Vostočnyj front – Gitler idet na vostok (Východný front – Hitler ide na východ), vyd. Izografus, Moskva 2005
4) E. Drig: Mechanizirovanyje korpusa RKKA v boju (Mechanizované zbory Robotníckej a roľníckej Červenej armády v boji), vyd. AST, Moskva 2005
5) J. Fidler: Osvoboditel - život maršála Sovětského svazu I.S.Koněva, vyd. Jota Military, Brno 1999
6) H. Guderian: Panzer Leader (Tankový veliteľ), vyd. Macdonald Futura Publisher, London 1980
7) F. Halder: Vojennyj dnevnik 1941-1942 (Vojnový denník 1941-1942), vyd. AST, Moskva 2003
8) W. Haupt: Sraženija grupy armij Centr (Bitky skupiny armád Stred), vyd. Jauza-Eksmo, Moskva 2006
9) B. Musial: Rozstrzelac elementy kontrrewolucyjne – brutalizacja wojny niemiecko-spwieckiej latem 1941 roku“ (Popraviť kontrarevolučné elementy – brutalizácia sovietsko-nemeckej vojny v lete 1941), vyd. Fronda, Warszawa 2001
10) L. M. Sandalov: 1941 – Pervyje dni vojny, Na moskovskom napravlenji (1941 – Prvé dni vojny, Na moskovskom smere), vyd. Veče, Moskva 2006
11) I. Staťjuk: Oborona Belorusiji 1941 (Obrana Bieloruska 1941), vyd. Eksprint, Moskva 2005
12) A. Smirnov – A.Surkov: 1941 – boi v Belorusiji (1941 – boje v Bielorusku), Frontovaja ilustracija 2/2003, vyd. Strategija KM, Moskva 2003
13) M. Solonin: Bočka i obruči ili kogda načalas Velikaja otečestvennaja vojna (Sud a obruče alebo kedy sa začala Veľká vlastenecká vojna), vyd. Vidrodžennja, Drogobyč 2004
14) V. Suvorov: Beru svoji slova obratno (Beriem naspäť svoje slová), vyd. Stalker, Doneck 2005
15) V. Šerstnev: Tragedija sorok pervogo (Tragédia štyridsiateho prvého), vyd. Rusiš, Smolensk 2005

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více