10 cm K 18 auf Panzer Selbstfahrlafette IVa

V roku 1938/39 bol započatý vývojový program na stavbu ťažkých samohybných diel určených k likvidácii pevnostných objektov (príprava na boj proti pevnostiam francúzskej Maginotovej línie). Vznikol zdĺhavý a náročný projekt, kedy sa menili požiadavky a snažili sa skĺbiť všetky požiadavky do jedného kompromisného riešenia konštrukcie (limitované rozmery, hmotnosť, hrúbka pancierovania...).


V počiatkoch vývojových prác existovali dve základné vývojové vetvy. Pz.Sfl.IVa1 bola návrhom s platformou s ôsmimi pojazdovými kolesami a Pz.Sfl.a2 so šiestimi pojazdovými kolesami. Práce na Pz.Sfl.a2 boli neskôr zrušené, pokračovalo sa len na Pz.Sfl.a1. Dňa 25.04.1939 firma Krupp predložila dvojicu výkresov na návrh konštrukcie.


Výkres W 1298 zobrazoval vozidlo s motorom umiestneným pod kanónom. Toto riešenie malo výhodu v tom, že oproti návrhu na výkrese W 1299 prečnieval kanón pred vozidlo o 800mm menej. Nevýhodami bol zhoršený prístup k motoru, nevhodná bola montáž chladiča a ventilátora, posádka by trpela nadmerným hlukom z motora, teplom a výparmi, nevhodne bolo riešenie prevodovky, stroj mal vysokú palnú výšku, stroj bol "ťažký na hlavu" a pri streľbe by dochádzalo k nestabilite. Pri návrhu na výkrese W 1299 bol motor a chladiaci systém za kanónom, kde bol prístup k motoru bezproblémový, stroj mal i nižšiu palebnú výšku.


Napriek zjavným nevýhodám WaPrüf dospelo k názoru, že lepšou voľbou bude verzia W1298. Ďalšie požiadavky WaPrüf na použitie torzného odpruženia, výmenu motora z 12-valca za 6-valec a požiadavka na uloženie motora pod kanónom mala firma Krupp zakomponovať do nového návrhu, ktorý mal byť dodaný 15.5.1939.


Dňa 02.05.1939 bol na stretnutí zástupcov firmy Krupp a WaPrüf 6 prejednávaný návrh W 1300 s motorom pod kanónom. Chladič mal byť namontovaný v prednej pravej strane korby pre lepší bočný prístup k motoru. Nevýhodnou náhradou ťažkého a veľkého 12-valca Maybach HL 120, bol 6-valec Maybach HL 116, ktorý však zvyšoval palebnú výšku na 2100 mm. Alternatívou sa črtala možnosť montáže 6-valca Maybach HL 66. Kvôli úspore hmotnosti sa mala namontovať prevodovka a riadiaca jednotka z VK 9.01. Použiť sa mali pásy bez nutnosti mazania a bez gumených podložiek.


Dňa 15.05.1939 sa konalo ďalšie stretnutie, kde boli odprezentované výkresové návrhy W 1301 a W 1303. Návrh W 1301 rátal s motorom Maybach HL 116 (cca 300k) a s dobrým prístupom k motoru. Celková hmotnosť mala byť 24 ton. Návrh W 1303 rátal s použitím motora Maybach HL 66 (cca 200k). Celková hmotnosť mala dosiahnúť 22 ton. Tento návrh bol WaPrüf 6 preferovaný. Bol udelený súhlas s postavením dreveného modelu v mierke M 1:1. Následne firma Krupp informovala WaPrüf 6, že pri náhrade odpruženia torznými tyčami za odpruženie z B.W. (Pz.Kpfw.IV) dôjde k úspore hmotnosti a priestoru v korbe. 23.5.1939 bol odprezentovaný výkresový návrh W 1307. Návrh rátal s presunom chladiča z prednej časti korby do zadnej časti, čím by došlo k skráteniu stroja o 40-50 mm a tým i k ďalšej úspore hmotnosti. WaPrüf s týmto návrhom súhlasilo. WaPrüf skúmalo možnosť použitia prekladaných pojazdových kolies (Schachtell-Laufwerk), no došlo by k neakceptovateľnému nárastu hmotnosti o dve tony. Preto mal projekt zotrvať na 6-kolesovom podvozku Z.W. (Pz.Kpfw.III) odpruženého torznými tyčami. Nasledovali ďalšie výkresové návrhy napr. W1316 s modifikáciami pancierovania a tvarom a optickou výbavou kabíny vodiča.
Konečné rozhodnutie o špecifikáciách padlo 21.08.1939. Motor mal byť Maybach HL 66 P, prevodovka a riadiaca jednotka mali pochádzať z projektu VK 9.02. Prvé dve prototypy mali mať 8-kolesový podvozok z B.W. (Pz.Kpfw.IV). Prototypy mali byť vyrobené z pancierovej ocele a mali byť plne vyzbrojené a vystrojené. Keďže firma Krupp preferovala návrhy s torzným odpružením (výkresy Sk 3413, Sk 3414 a Sk 2415), kde vymenovala viaceré prednosti takéhoto podvozku bol objednaný i prototyp s 6-kolesovým podvozkom Z.W. Prototyp nemal byť vyzbrojený, hmotnosť výzbroje malo simulovať závažie. Neustále dochádzalo k drobným zmenám, upresňovaniu konštrukčných návrhov a návrhov výbavenia. Najmarkantnejšou zmenou na stretnutí zástupcov firmy Krupp a WaPrüf 6 z 10.-11.10.1939 bola výmena prevodovky za ZF SSG 46 a riadiacu jednotku MAN Cletrac. Táto zmena bola ešte potvrdená 4.11.1939. Pojazdové kolesá mali pochádzať zo série Pz.Kpfw.IV Ausf.E.
Hlavná zbraň 10cm kanón sK 18 používal dvojdielnu delenú muníciu troch typov. Celkovo si samohybné delo viezlo 26 nábojov.


V 8/1940 mali byť dokončené oba prototypy (s tretím prototypom s podvozkom Z.W. s torznými tyčami sa ďalej nerátalo) a následne po preukázaní úspešnosti konštrukcie sa uvažovalo o objednávke 100 kusov týchto samohybných diel. Pôvodný termín dokončenia prototypov sa naťahoval a v skutočnosti boli prototypy dokončené až v 1/1941. Tieto prototypy boli 31.03.1941 predstavené Adolfovi Hitlerovi a následne mali byť odoslané k otestovaniu u bojových jednotkiek. Plánovaná sériová výroba sa predpokladala niekedy na jar 1942.


Prvá zmienka o nasadení prototypov v Pz.Jg.Abt.(Sfl.) 521 sa datuje k 23.06.1941 pri útoku na zoskupenie pechoty východne od bieloruského Kobrynu (bielorusky: Ко́брын).
Jeden exemplár bol v 7/1941 zničený výbuchom munície (malo ísť o samovznietenie nábojov od teplého motora a vysokej letnej teploty) pravdepodobne v blízkosti Borisova. Vrak je známy z mnohých fotografií, bol následne prevezený do Nemecka a podľa fotografií sa dá usúdiť, že poslúžil ako cvičebná pomôcka. Druhý prototyp úspešne bojoval až do konca roka 1941 a potom bol taktiež s poškodením stiahnutý k opravám do firmy Krupp. Stroj bol podľa starších publikovaných tvrdení u vojakov známy pod neoficiálnou prezývkou "Dicker Max" (tlstý Max). Je to však nesprávna informácia. Vojaci mu dali prezývku "Brummbär". Preživší prototyp sa po oprave dostal na východnú frontu, kde bojoval v pôvodnej jednotke Pz.Jg.Abt.(Sfl.) 521 po boku iného ťažkého stíhača tankov Pz.Sfl. für 12,8 cm K 40. Stroj niesol neoficiálne pomenovanie "Brummbär". Pravdepodobne bol zničený na stalingradskej fronte ako jeho väčší súputníci. V hláseniach z 11-12/1942 už nefiguruje.

Thomas L.Jentz, Hilary Louise Doyle - Panzerjaeger (3,7 cm Tak to Pz.Sfl.Ic) development and employment from 1927 to 1941, Panzer Tracts No.7-1, rok vydania 2004, ISBN:0-9744862-3-X