SOV - KT-12 (TDT-40/55M)

KT-12 (TDT-40/55M "Onežec")
КТ-12 (ТДТ-40/55M "Онежец")


Ťahač v tejto téme nieje vojenský typ, no pôvodný zámer pre jeho vývoj a prípadnú sériovú výrobu bola snaha zaradiť typ do armády. Tvarovo a konštrukčne vychádzal z legendárneho nemeckého ťahača, o ktorom sa tradovalo, že "pokoril" náročný terén rozsiahlých území Sovietského zväzu.


Už počas 2. svetovej vojny oceňovali sovietskí užívateľia kvality ukoristených nemeckých delostreleckých ťahačov Steyr RSO. Uvažovalo sa o výrobe obdobného stroja, ktorý by bol takmer kópiou nemeckého ťahača. Boli zadané požiadavky na zvládnutie ťahu okolo 3,5 tony a použitie motora ZIS-5M s výkonom 75-77 koní. Stroj mal slúžiť na ťahanie kanónov. Vývoj tohoto typu sa však zdržal, pretože v tom čase sa už pre potreby jednotiek vyrábal domáci typ delostreleckého ťahača Ja-12/Ja-13. Preto bol projekt nového ťahača zastavený.


Projekt inšpirovaný nemeckým ťahačom bol "oprášený" po 2. svetovej vojne, kedy vo vtedajšom ZSSR vznikla potreba lesného ťahača/traktora na zvoz drevnej hmoty. Vývojom tahača bol v roku 1946 poverený Ž. Kotin pracujúci v Kirovovom závode v Leningrade. Oficiálne zadanie vývojových prác nad prototypmi bolo schválené 5.3.1947, plán rátal so skouškami vyrobených prototypov v 3. kvartáli 1947. V lete 1947 bolo nariadené, aby boli všetky traktory "KT" poháňané generátormi na drevoplyn ZIS-21 (45 k pri 2300 ot/min). Vzhľadom na prostredie, kde mali traktory pracovať bol takýto pohon vyhovujúci. Stroje boli vybavené navijákom umiestneným za kabínou. V 11/1947 bolo dokončených prvých 5 ks prototypov, ktoré sa zúčastnili testovania v rámci lesných prác vo volosovskom lesnom závode v lenindradskej oblasti. Prototypy pracovali a zaroveň sa testovali celý jeden rok. Počas tohoto obdobia sa KT-12 osvedčili a bolo rozhodnuté o ich sériovej výrobe, ktorá v Kirovovom závode začala 1.1.1949. V roku 1950 bola vyvinutá verzia poháňaná vznetovým motorom (diesel) s výkonom 50 koní, no vzhľadom na momentálny nedostatok tejto pohonnej jednotky sa k sériovej výrobe tejto verzie pristúpilo až v neskoršom období. V roku 1951 bola výroba presunutá do Minského traktorového závodu, kde sa vyrábal 4 roky s generátormi plynu a jeden rok so vznetovými motormi. V roku 1956 bola výroba presunutá do Onežského traktorového závodu v Petrozavodzku. Traktory dostali nové označenie TDT-40. Traktor prešiel ďalším vývojom do podoby TDT-55M "Onežec", s ktorým sa dá dodnes bežne stretnúť po celej krajine dnešného Ruska. Výroba tejto modifikácie pokračovala minimálne do konca 90.rokov 20. storočia, ak sa nevyrába v pôvodnej, či modifikovanej podobe ešte i dodnes.


*zdroj :


Michail Svirin - On pokoril Sovietský zväz, Vojensko-historicý a historicko-technický časopis Poligon č.1/2001

...

TDT-55M


*zdroj :


http://tech4stroy.ru/companies/price_item/676