Korba: - čelní horní: 51 mm, sklon 55° - čelní spodní: 108-51 mm, sklon 0-56° - boční : 25 mm, sklon 38° - zadní: 25 mm, sklon 38° - horní: 19 mm, sklon 90° - spodek: 25-13 mm, sklon 90°
Věž: - přední: 51 mm, sklon ?° - boční horní: 25 mm, sklon 33° - boční spodní: 25 mm, sklon 31° - horní: otevřená
Hull: - front upper: 2.0 in at 55° - front lower: 4.25 to 2.0 in at 0 to 56° - sides: 1.0 in at 38° - rear: 1.0 in at 38° - top: 0.75 in at 90° - floor: 1.0 to 0.5 in at 90°
Turret: - front: 2.0 in at ?° - sides upper: 1.0 in at 33° - sides lower: 1.0 in at 31° - top: open
Pohon: Propulsion:
Typ: Type:
General Motors 6046
General Motors 6046
Výkon: Power:
305.7 kW při 2900 ot/min
410 bhp at 2900 rpm
Převodové ústrojí: Transmission:
synchronizované, 5 rychlostí vpřed, 1 vzad
Synchromesh, 5 speeds forward, 1 reverse
Výkony: Performance:
Rychlost na silnici: Road Speed:
~40 km/h
~25 mph
Rychlost v terénu: Cross-country Speed:
? km/h
? mph
Jízdní dosah po silnici: Cruising Range on Road:
? km
? mi
Jízdní dosah v terénu: Cross-country Cruising Range:
Mesko, Jim. US Tank Destroyers in Action, Aromr Number 36. Squadron/Signal Publications, Carrollton 1998. ISBN: 0-897-47385-X. Hunnicutt, R. P. Sherman: A History of the American Medium Tank. Presidio, Novato 1994. ISBN: 0-89141-080-5.
Po poznatkoch z bojov na Filipínach, ktoré preukázali výhody zošikmeného pancierovania, ktorý lepšie odolával strelám bolo pristúpené k modifikácii pôvodného projektu T35. Boky korby boli zošikmené, zachovaná bola veža i výzbroj, ktorú tvoril kanón T12 (iné zdroje uvádzajú kanón M7) ráže 76.2 mm (3"). Na výrobe prototypu sa pracovalo vo firme Fischer Tank Arsenal od 1/1942. 4/1942 bol pripravený k testovaniu spoločne s typom T35. Tu sa prejavila výhodnosť šikmého pancierovania a typ T35E1 bol schválený k ďalšiemu vývoju. T35E1 však musel byť podrobený úpravám, ktoré požadovali predstavitelia armády. Mal byť použitý nový typ veže s pozmeneným tvarom a namontovaním vyvažovača, kvôli úspore na celkovej požadovanej hmotnosti stroja sa mali zmeniť hrúbky pancierovania (čelo max. 38mm, boky max. 19 mm). Po prevedení úprav bol takýto stíhač tankov premenovaný na M10 a pod týmto označením i schválený k sériovej výrobe.
*zdroj : Ivo Pejčoch - M10 Wolwerine, HPM 11/2007, ISSN 1210-1427 Janusz Ledwoch, Jacek Solarz - Americké tanky 1939-45, vydavateľstvo Militaria, 1.vydanie, Varšava 1996, ISBN 83-86209-59-3 https://www.valka.cz/clanek_10897.html
