Mistral SATCP (přenosný protiletadlový raketový komplet)

Mistral (Missile Transportable Anti-aérien Léger) je prenosný protilietadlový raketový systém vyvinutý spoločnosťou Matra Defense SA. Pre navedenie rakety na cieľ je použitý infračervený samonavádzací systém. Viaceré zdroje datujú počiatky vývoja PLRK Mistral do roku 1974.


V roku 1977 bola vedením Francúzskych ozbrojených síl vytvorená technologická skupina, ktorá mala posúdiť rôzne návrhy protilietadlových raketových systémov veľmi krátkeho dosahu, ktoré by spĺňali požiadavky všetkých troch zložiek ozbrojených síl - tento proces bol v roku 1979 pretavený do projektu SATCP (Sol-Air à Très Courte Portée). Do projektu sa zapojilo 5 spoločností, ktoré v marci 1980 predložili svoje návrhy. Na základe posúdenia týchto návrhov boli do ďalšieho vývoja posunuté návrhy spoločností Matra Aerospatiale a Thomson-Brandt. V septembri rovnakého roku bolo na základe doplňujúcich technických štúdií a štúdií uskutočniteľnosti rozhodnuté o realizácii projektu spoločnosti Matra a 1. decembra 1980 bol s touto spoločnosťou uzatvorený kontrakt na vývoj základnej verzie kompletu na prenosnej trojnožke. Okrem spoločnosti Matra sa na vývoji formou subkontraktov podieľali aj spoločnosti SAT (Societe Anonyme de Telecommunications) - zodpovedná za samonavádzaciu hlavicu, SEP (Societe Europeenne de Propulsion) - raketový motor, SNPE (Societe Nationale des Poudres et Explosifs) - pevné raketové palivo, SAFT (pozemný napákací zdroj - termálne batérie) a Manurhin - bojová hlavica, poistný mechanizmus a raketnica.


V roku 1983 sa začali praktické skúšky prototypov. Celý proces vývoja a skúšok trval do marca 1988, keď bolo rozhodnuté o zavedení kompletu MISTRAL do výzbroje. prvotná objednávka zo strany Francúzskych ozbrojených síl prišla v marci 1988 a obsahovala požiadavku na 2300 rakiet pre všetky tri zložky. Prvé komplety boli pre pozemné sily a letectvo dodané v priebehu roku 1988, pričom oproti pôvodnej objednávke boli značne navýšené. Spresnené požiadavky zo strany pozemných síl zneli na 500 odpaľovacích zariadení v pozemnej verzii SATCP a leteckej verzii AATCP (Air-Air Tres Courte Portee - pre použitie rakiet na vrtuľníkoch Gazelle) a 5000 rakiet. Vzdušné sily požadovali 400 pozemných odpľovacích zariadení a 4000 rakiet.


Postupne boli vyvinuté verzie (nie všetky ale prešli do sériovej výroby):
- Mistral SATCP - pozemný prenosný protilietadlový raketový kompet veľmi kratkeho dosahu.
- Mistral AATCP - protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu vzduch-vzduch. Komplet po inštalácii na vrtuľníkoch umožňuje ovládať až 4 odpaľovacie zariadenia (na každom dvojica rakiet, spolu 8 ks) inštalovaných na zbraňových závesníkoch (Gazelle, AH-64, Tigre a pod.).
- ALAMO (Affut Leger Anti-aerien MObile) - adaptácia pozemného odpaľovacieho zariadenia na ľahké automobily, napr. Peugeot-Mercedes, Jeep, FL-500 Lohr ATV, VLRA ACMAT 4x4, Matra Poncin ATV, exportované na Cyprus.
- ALBI (Affut Leger Bimunition) - verzia s dvomi raketami inštalovaná vo vežičke určená pre ľahké obrnené kolesové a pásové vozidlá (Panhard VBL, SMS VAB). Systém môže byť doplnený prostriedkami nočného videnia a IFF.
- ATLAS (Affut Terrestre Leger Anti-Saturation) - prenosná verzia s dvomi raketami. Konštrukcia trojnožky umožňuje jej zo zeme, ale aj jednoduché upevnenie na platformy vozidiel. Okrem základnej verzie je k dispozícii aj diaľkovo ovladaná verzia ATLAS RC.
- SANTAL - modifikácia pre 6 rakiet určená pre inštaláciu na obrnené prostriedky a použiteľná za každého počasia.
- ASPIC - diaľkovo ovládané odpaľovacie zariadenie so 4 raketamni pre ľahké vozidlá.
- MPCV - veža pe ľahké vozidlá so 4 raketami MISTRAL a ťažkým guľometom, alebo malokalibrovým kanónom a elektrooptickým systémom riadenia paľby.
- PAMELA - manuálne ovládané odpaľovacie zariadenie s jednou raketou určené pre montáž na vozidlá VLRA, TRM 2000.
- SADRAL (Systeme d´Autodefense Rapproche Anti-aerien Leger) - námorná verzia určená do každého počasia. Základný modul s hmotnosťou 1500 kg obsahuje 6 rakiet a všetky potrebné komponenty pre zabezpečenie činnosti v rámci bojového systému plavidla. Okrem Francúzskeho námorníctva exportovaný do Fínska a Spojených arabských emirátov.
- Simbad - námorná verzia s dvomi raketami určená pre malé plavidlá. Okrem manuálne ovládanej verzie je k diposzícii aj diaľkovo ovládaná verzia Simbad RC.
- TETRIL - námorná verzia so 4 raketami Mistral a elektrooptickým, alebo rádiolokačným systémom riadenia paľby.
- SIGMA - námorná verzia, kombinácia 25, alebo 30mm kanóna s tromi raketami Mistral a elektrooptickým, alebo rádiolokačným systémom riadenia paľby.
- SAKO M85 Mistral - fínska diaľkovo ovládaná veža SAKO 23 M85, kde pôvodnú zbraň ZU-23-2 nahradilo 6 rakiet Mistral.


PLRK Mistral je schopný spolupracovať s automatizovanými systémami velenia PVO Mygale. Pre velenie na úrovní jednotiek vyzbrojených prenosnými kompletami SATCP a ATLAS bolo v roku 1991 predstavené vozidlo PMCC (Platoon Mistral Command Centre) zabezpečujúce vzdušný prieskum, rozpoznávanie cieľov a riadenie paľby na úrovni čaty a spojenie (hlasové a dátové) s nadriadenými veliteľskými stupňami. neskôr boli predsatvené aj ďalšie prostriedky na zabezpečenie velenia a spojenia tak, aby reflektovali technologický pokrok.


V roku 1997 bola pre komplet predstavená raketa 2. generácie označovaná ako Mistral 2 (Mistral M2, Mistral Mk. 2) a v novembri 2019 raketa 3. generácie Mistral 3 (Mistral M3, Mistral Mk. 3).

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Mistral_(missile)
Christopher F. Foss, Tony Cullen: Jane's Land-Based Air Defence 1992-93; Jane's Information Group, 1992

Několik fotek na systém Mistral


zdroj vlastní foto

A ještě detail na stanoviště střelce
zdroj : vlastní foto

Hneď po začatí sériovej výroby kompletu sa objavili aj objednávky zo zahraničia. Medzi prvými bola v novembri 1988 objednávka pre Belgické ozbrojené sily v hodnote 3,5 miliardy belgických frankov. Okrem odpaľovacích zariadení SATCP požadovali Belgické pozemné sily 750 rakiet s opciou na ďalších 300 ks. Taliansko objednalo 450 kompletov SATCP a 4500 rakiet - s tých že 75% kontraktu vyrobí v licenciu prostrednídtvom Ital-Missile Group ((zoskupenie spoločnotí SNIA-BPD, Melara a Selenia). Z Európskych krajín si v tomto období objednalo prenosnú verziu ešte Španielsko a Nórsko (pre použitie z lodí). Námornú verziu SIMBAD objednalo Fínsko.
Záujem prejavili aj ázijské štáty - verziu SATCP objednal Katar, Saudská Arábia (100 odpaľovacích zariadenía a 700 rakiet), Singapur, Malajzia a Cyprus. Ten si naviac k verzii SATCP objednal aj verziu ALAMO. Námorná verzia SIMBAD bola exportovaná do Spojených arabských emirátov. Užívateľom prenosnej verzie kompletu sa v tomto období stalo aj juhoamerické Chile. Z Afriky si Mistral objednal Gabun (verzia ASPIC) a Keňa (verzia ALBI).

Zdroj: Christopher F. Foss, Tony Cullen: Jane's Land-Based Air Defence 1992-93; Jane's Information Group, 1992