Main Menu
User Menu

Pěší pluk č. 25

Infanterieregiment Nr. 25

     
Název:
Name:
Pěší pluk č. 25
Originální název:
Original Name:
Infanterieregiment Nr. 25
Datum vzniku:
Raised/Formed:
XX.XX.1672
Předchůdce:
Predecessor:
-
Datum zániku:
Disbanded:
XX.XX.XXXX
Nástupce:
Successor:
-
Nadřízené velitelství:
Higher Command:
XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX
Dislokace:
Deployed:
XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX

Velitel:
Commander:
XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX
Podřízené jednotky:
Subordinated Units:

XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX
Čestný název:
Honorary Name:
XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX
Vyznamenání:
Decorations:
XX.XX.XXXX
Zdroje:
Sources:
Schematismus für das kaiserliche und königliche Heer und für die kaiserliche und königliche Kriegsmarine für 1908, K. k. Hof- und Staatsdruckerei, Wien 1907.
URL : https://www.valka.cz/Pesi-pluk-c-25-t47210#330790Verze : 0
MOD
Peší pluk č. 25 (IR 25)


Infanterieregiment Edler von Pokorny Nr.25
(vytvorený v roku 1672)


Mierová dislokácia pluku vo februári 1914:
veliteľ - Oberst Ladislaus Horváth
veliteľstvo pluku, I, II. a III. prápor (Losoncz), IV. prápor (Goražde)
nadriadené útvary: 27. pešia divízia (VI. armádny zbor)


Stav pluku v júli 1914:
národnostné zloženie: 56% Maďari, 41% Slováci, 3% ostatní
doplňovací obvod: Losoncz (v súčasnosti Lučenec v Slovenskej republike)


Zaradenie pluku v auguste 1914:
IR 25 (I, II. a III. prápor) v zostave 53. pešej brigády 27. pešej divízie (VI. armádny zbor) – pluk určený pre front v Haliči proti Rusku
IV. prápor IR 25 v zostave 7. horskej brigády 1. pešej divízie (XV. armádny zbor) – prápor určený pre front v Bosne a Hercegovine proti Srbsku



https://www.austro-hungarian-army.co.uk/
https://www.kitzbuhel.demon.co.uk/austamps/dixnut/
URL : https://www.valka.cz/Pesi-pluk-c-25-t47210#184535Verze : 0
1914
*** 53. IBrig., 27 ID, VI. Košický zbor, 4. Armáda – Východný Haličský front


**** Útok tejto armády smeroval na Cholm proti 5. ruskej armáde. Mala útočiť svojím pravým krídlom pozdĺž rieky Huczwy, zatiaľ čo jednotky VI. košického zboru postupovali čelne na Komarów. 4. armáda mala za úlohu dovŕšiť úspech pri Krasniku, ktorý tam dosiahla 1. armáda. Veliteľ armády generál M. Auffenberg 25. augusta 1914 začal útok bez ohľadu na to, že skoro 90% práporov jeho armády ešte nezaujalo východiskové pozície.


*** Urputné boje sa rozvinuli práve v pásme útoku 27. košickej pešej divízie, ktorá útočila v strede bojovej zostavy. Jej 25.lučenecký peší pluk mal v bojoch v okolí Podhorce skoro 700 mŕtvych, ranených a nezvestných. 85. peší pluk útokom na bodáky obsadil tri za sebou sa tiahnúce obranné postavenia protivníka a zaznamenal až 50 % straty. Zvlášť kritické v tejto osemdňovej bitke pri Komarówe boli dni od 28. augusta, keď proti sebe stojace armády prežívali vážnu krízu, bojovali s vypätím všetkých síl bez zreteľnejšieho úspechu a mali neúmerne vysoké straty.


*** Ustupovať museli aj jednotky VI. zboru, lebo v priebehu prvej polovice septembra 5. ruská armáda začala obchvacovať 4. rakúsko-uhorskú armádu. Ťažké ústupové boje zvádzala košická 27. pešia divízia.


1915


*** V karpatskej zime 1914-1915 sa jednotky 1. a 4.armády sústreďovali najmä na vyčerpávajúcu obranu severných hraníc bývalého Uhorska a na vytlačenie ruských vojsk z karpatských priesmykov. Do karpatského úseku východného frontu prichádzali zo západu stále nové posily a rakúsko-uhorské jednotky boli na fronte premiešané s nemeckými jednotkami. Došlo tiež k istým zmenám v organizácii frontových jednotiek, pričom aj jednotky 14. bratislavskej a 27. košickej pešej divízie boli vyčlenené z 1. a 4. armády a zaradené do 2. armády pod velením generála jazdectva Böhm-Ermolliho.


*** Po gorlickom (2. mája 1915) prielome nastali pre "slovenské" jednotky na východnom fronte vyčerpávajúce ofenzívne boje v Haliči, najskôr v okolí Sambora a údolí Ciroky, potom v močariskách pri Dnestri, Veľkom Blate, Gnilej Lipe, Zlatej Lipe, Folvarkach a Czortkowe. Potom tieto jednotky v rámci 14. pešej divízie (71., 72. peší pluk, 19. a 11. prápor poľných strelcov), 27. pešej divízie v rámci 54. pešej brigády (67. peší pluk) a 53. pešej brigády (25. peší pluk) čakalo takmer ročné obdobie zákopovej vojny pri Gontowe, Renówe, Ditkowciach a pod Kremencom na Ikve. Jej výsledky boli prakticky nulové.


1916


*** Do prudkých bojov sa znovu dostali až v súvislosti s Brusilovovou ofenzívou (začala 4.júna 1916 až do začiatku septembra).


*** O bojových úspechoch, ale aj o neúmerne vysokých stratách slovenských vojakov v Haliči a Karpatoch sa hovorilo i písalo už v priebehu vojny. Zvlášť úspech pri Krasniku i Komarówe mal v celej monarchii veľký ohlas. Pritom aj v 25. lučeneckom pešom pluku, ktorý si tiež vydobyl 40 medailí, vynikali práve Slováci.


1917


*** Po 10. a 11. talianskej ofenzíve na Soči (4 ofenzívy v roku 1915 a 5 v roku 1916 a 3 do augusta 1917) boli rakúsko-uhorské sily koncom leta 1917 už značne vyčerpané a v radoch mužstva rástla demoralizácia. Preto sa nemecké velenie rozhodlo posilniť ich siedmimi divíziami, ktoré im dovoľovala stiahnuť situácia na ruskom fronte. Spolu s ôsmimi rakúskymi divíziami sa vytvorila 14. armáda pod velením nemeckého generála Belowa. Mala urobiť prielom v priestore Caporetto (Kobarid) v Julských Alpách. Úder, ktorý sa začal 24. októbra 1917, bol veľmi dobre naplánovaný. Smeroval z horského terénu v priestore Tolmiem a Bovcem do tyla talianskych vojsk na Soči a zapríčinil ťažkú krízu talianskej armády, ktorej sa iba nad riekou Piavou za pomoci jedenástich anglicko-francúzskych divízií podarilo front stabilizovať a vybudovať obranu. Slovenské pluky 27. pešej brigády 14. pešej divízie tu postupovali už ako súčasť 1. sočskej armády proti 3. talianskej armáde od Vertojby smerom na Palrnonovu - Gradiskutu, do údolia rieky Tagliamento a potom cez Chirano k rieke Piave - do úseku Ponte di Piave.




1918
*** Aj v poslednej neúspešnej ofenzíve na Piave (15. jún 1918) nasadilo R-U velenie na talianský front skoro všetky jednotky s väčšinovým zastúpením Slovákov – IR 71, 72, 67, 12, 25, HIR 9, 16, 314, 315 a prápory poľných strelcov 19,11,29 a 32.
*** Po celej dĺžke rakúsko-uhorského frontu v Taliansku, od dolného toku Piavy až po horské oblasti mesta Asiago a horu Monte Grappa, stáli vtedy dve skupiny armád – Conrádova na severe a Boroevičova na východe. Do Conrádovej skupiny patrila 10. a 11. armáda a Boroevičovu skupinu tvorila 6. armáda a Sočská armáda (Isonzoarmee). Pomocný útok na Brentu mala viesť 11. armáda generála V. Schenchenstuela, v ktorej v rámci 27. pešej divízie XXVI. zboru bojoval aj 67. prešovský pluk a 25. lučenecký peší pluk spolu s 29. práporom poľných strelcov v priestore Rivalta.
• Pri Col del Rosso útočil i 125. peší pluk a v rámci 11. armády bol nasadený aj 307. honvédsky peší pluk. Útok na Brentu, ktorý mal odlákať pozornosť protivníka, sa začal o tretej hodine ráno 14. júna 1918 a 67.IR tu zvádzal ťažké boje najmä o kótu 1173. V jednodňovom boji sa mu podarilo zdolať niekoľko obranných postavení nepriateľa a celej 27. pešej divízii vyradiť z boja dva pluky talianskej armády.



*** Významnú úlohu v rozpade rakúsko-uhorskej armády zohrali aj slovenskí vojaci v jednotkách 27. pešej divízie v zostave 11. armády v priestore Asiaga. Vojaci lučeneckého 25. pešieho pluku 27. divízie sa odmietli zúčastniť na protiútoku s odôvodnením, že už nechcú bojovať za Rakúsko a žiadali, aby bol pluk odvelený do Uhorska. Zabarikádovali sa vo svojom tábore a bránili sa streľbou z guľometov a hádzaním ručných granátov. Zároveň sa im podarilo vyvolať podobnú odbojnú náladu i v ostatných plukoch 27. pešej divízie a vynútili si stiahnutie z frontu. Správa sa rýchlo šírila a do dvoch dní zachvátila celý tirolský front.


Literatúra: Hronský - Krivá - Čaplovič: Vojenské dejiny Slovenska, IV. zv. 1996
URL : https://www.valka.cz/Pesi-pluk-c-25-t47210#377014Verze : 0
Zdroj: SCHEMATISMUS FÜR DAS KAISERLICHE UND KÖNIGLICHE HEER UND FÜR DIE KAISERLICHE UND KÖNIGLICHE KRIEGSMARINE FÜR 1914
URL : https://www.valka.cz/Pesi-pluk-c-25-t47210#410971Verze : 0