SOV - K-66 / K-66M (5N87 / 64Ž6 Back Trap)

5N87 (5Н87, kód NATO "Back Trap") - 3D rádiolokačný komplex (označovaný aj ako Kabina-66, K-66 (Кабина-66, К-66))


V priebehu 60-tych a 70-tych rokoch sa v rádiotechnickom a protilietadlovom raketovom vojsku v širokej miere využíval rádiolokačný komplex P-80 "Altaj" (П-80 ("Алтай")), ktorý bol postavený na v tej dobe modernej koncepcii diaľkomer-výškomer (podobne aj rádiolokačný komplex P-40). V polovici 70-tych rokov dochádza k nahradzovaniu komplexu P-80 modernejším rádiolokačným komplexom 5N87 (5Н87).
Nový komplex sa od svojho predchodcu vizuálne moc neodlišoval. Napriek tomu rádiolokačné diaľkomery komplexu dosahovali omnoho lepšie parametre ako diaľkomery používané v komplexe P-80 - max. výška zistenia cieľa sa zvýšila o 35-40%, diaľka zistenia cieľa sa zvýšila o 20-25%.
Na meranie výšky letu cieľov sa v komplexe 5N87 používali modernejšie výškomery PRV-13. Celý komplex sa skladal zo 17-21 prívesov v závislosti na počte výškomerov v zostave (2-4). Tento veľký počet prepravných prostriedkov predurčovalo tento rádiolokátor na činnosť zo stacionárnych pozícií v rámci rádiotechnických vojsk. Podľa predpisu bol čas rozvinutia komplexu 38 hodín, takže reálne nikto s možnosťou zmeny postavenia v praxi nerátal. Dĺžka káblových spojení medzi jednotlivými prvkami komplexu dosahovala niekoľko kilometrov.
Komplex svojím technickým prevedením je poplatný dobe vzniku. U vojsk prežil dlhý život a v súčasnosti je už prekonaný novými prostriedkami. Jeho ďalšie využitie je pri riešení úloh kontroly vzdušného priestoru, prípadne na rádiolokačné zabezpečenie palebných prostriedkov PVO (vďaka svojmu dosahu je možné komplex použiť ako rádiolokátor včasnej výstrahy).


Rádiolokačný komplex bol počas svojej služby modernizovaný. Modernizovaný komplex získal označenie 64Ž6 (K-66M) (64Ж6 (К-66М)).


Sériová výroba rádiolokátora 5N87 (5Н87) a jeho modifikácie 64Ž6 (64Ж6) bola zabezpečovaná v Pravdinskom závode rádiolokačnej techniky (Правдинский завод радиорелейной аппаратуры) od roku 1971 do roku 1985. Každoročne bolo vyrobených okolo 45 komplexov, celkový počet vyrobených komplexov dosahuje číslo 600. Komplex bol vyvážaný do viac ako 20 štátov. Za konštrukciu tohto komplexu sa vedúci špecialisti závodu a konštruktéri komplexu v roku 1975 stali laureátmi štátnej ceny ZSSR.


Základné charakteristiky komplexu:


Vlnová dĺžka: Decimetrová
Maximána diaľka zistenia cieľa (stíhacie (prepadové) lietadlo): 380 km
Maximálna výška zistenia cieľa: 54 km
Presnosť určenia polohy (súradníc):
- v azimute: 0,8°
- v diaľke: 1000 m
- vo výške: 300 m
Koeficient útlmu odrazov od terénnych predmetov: 20 dB


Zdroj:
www.vko.ru
http://pvo.guns.ru
www.russianarms.ru