Winston Spencer Churchill

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 20.291

9. Kapitola – Jeho najlepšia hodina

(2. Svetová vojna + dokončenie knihy 2.svetová vojna)

Dostávame sa k najdôležitejšej a najzaujímavejšej etape svetových dejín ako i Churchillovho života – k druhej svetovej vojne. Akonáhle vypukla 1.septembra 1939 II.svetová vojna Churchillov kurz stúpol o 1000 %. Nebolo možné ho nezaradiť do vlády. Zároveň sa musel sať aj členom vojnového kabinetu. Dolná Snemovňa okamžite žiadala vyhlásenie vojny. V ten istý deň 2.septembra dostal Churchill pozvanie od Chamberlaina, ktorý mu dal ponuku, aby vstúpil do kabinetu. 3.septembra o 11 Náhoda sa s Winstonom opäť zahrala a osud mu opäť nahral šťastný reparát. V I. diele sa o tom zmieňuje sám Churchill:

Reklama

Nepadlo ani slovo o tom, kedy by som mal oficiálne prevziať svoj úrad od kráľa a v skutočnosti som mu nepobozkal ruku až do 5.septembra. Začiatočné hodiny u námorníctva však môžu byť životne dôležité. Preto som dal admiralite vedieť, že bez prieťahov prijmem úrad a dostavím sa v šesť hodín. Bezprostredne potom bolo kolégium také láskavé, že signalizovali loďstvu: „Winston je späť“. Tak sa stalo, že som sa znovu vrátil do miestnosti, ktorú som s bolesťou a smútkom opustil takmer pred štvrť storočím, keď demisia lorda Fishera viedla k môjmu odvolaniu a nenapraviteľne zničila, ako sa ukázalo, dôležitú koncepciu násilného preniknutia do Dardanel. Keď som sa usadil vo svojom starom kresle, pár stôp za mnou stálo drevené puzdro na mapy, ktoré som sem dal postaviť v roku 1911 a v ňom bola stále nástenná mapa Severného mora, do ktorej som, aby som sústredil pozornosť na dôležitejší cieľ, nechal námornú rozviedku denne zaznamenávať pohyby a rozmiestnenie nemeckej hochseeflotte. Od roku 1911 uplynulo riadne cez štvrť storočia a predsa sa nad nami visela smrteľná hrozba od toho istého národa. Znovu nás obrana práv slabého štátu, znásilneného a prepadnutého nevyprovokovanou agresiou, donútila tasiť meč. Znovu musíme bojovať za život a česť a proti všetkej moci a zúrivosti udatného, disciplinovaného a bezohľadného nemeckého plemena. Znovu. Tak nech sa tak stane.“

A ešte lepšie túto situáciu vyjadril o pár strán ďalej:

Nikto sa ešte neocitol dvakrát na rovnako strašnej ceste s tak dlhým intervalom medzitým. Nikto nepociťoval jej nebezpečenstva, tak ako ja, alebo aby som sa obmedzil na drobný detail, nechápal lepšie než ja, ako sa zachádza s prvými lordmi admirality, keď sa veľké lode potápajú je všetko strašné. Keby sme skutočne mali prejsť všetko druhý krát rovnakým cyklom, mal by som ešte raz znášať trpké prepustenie ? Fisher, Wilson, Battenberg, Jellicoe, Beatty, Pakenham, Sturdee – všetci museli ísť

„Teraz pocit mám,

ako by som ostal sám,

v hodovej sieni niekoho,

keď svit v nej zhasol,

vencom zvädol jas,

Reklama

a všetci odišli si !

Na druhej strane Winston sa venoval admiralite a mal v tomto obore veľmi dobré skúsenosti, čo znamená, že i na túto úlohu (ktorá mohla byť pre neho nočnou norou z minulosti) bol veľmi dobre pripravený:

Mal som, ako si čitateľ uvedomuje, značné skúsenosti v admiralite i v kráľovskom námorníctve. Štyri roky (1911-1915), kedy mi pripadla povinnosť pripraviť loďstvo na vojnu a úlohu riadiť admiralitu behom prvých desiatich kritických mesiacov, bolo najživšími rokmi môjho života. Zhromaždil som obrovské množstvo podrobných informácií a naučil som sa mnoho vecí o loďstve a vojne na mori. Medzitým som preštudoval a napísal mnoho strán o námorných záležitostiach. Hovoril som o nich opakovane v Dolnej Snemovni. Neustále som si udržoval úzke styky s admiralitou a i napriek tomu, že som v týchto rokoch patril k jej popredným kritikom, bol mi umožnený prístup k mnohým tajomstvám. Moje štvorročné pôsobenie vo výskumnom výbore protivzdušnej obrany mi zjednalo prístup ku všetkým najmodernejším výsledkom vojnového námorníctva. Uviedol som, že mi v júni 1938 lord Chaterfield, prvý námorný lord, osobne ukázal protiponorkové učilište v Portlande a že sme vyplávali na more na torpédoborcoch k účasti na cvičení, venovanému odhaľovaniu ponoriek s nasadením prístroja nazývaného asdic. Moje dôverné styky so zosnulým admirálom Hendersonom, ktorý bol do roku 1938 kontrolórom námorníctva i rozhovory s lordom Chatefieldom o stavbe nových bojových lodí a krížnikov, ku ktorým ma povzbudzoval vtedajší prvý lord, mi poskytli úplný prehľad vo sfére stavby nových lodí. Samozrejme som poznal publikované záznamy o štruktúre našeho loďstva, skutočné i výhľadové a tiež údaje o nemeckom, talianskom a japonskom vojnovom námorníctve.

Ešte lepšie ich však uplatnil Winston v praxi. Zatiaľ, čo bol na fronte pokoj a prebiehala čudná vojna a nebojovalo sa na mori prebiehala hneď od začiatku ozajstná námorná vojna. Churchill pracoval 18 hodín denne a riadil plavby obchodných lodí chránených vojenským námorníctvom, tiež pripravoval plány na blokádu Nemecka z mora (celkom úspešne) a zároveň organizoval lov na nemecké lode a ponorky. V admiralite zriadil štatistické oddelenie na ktorého čelo postavil svojho dlhoročného priateľa a najbližšieho poradcu, vedeckého pracovníka profesora Lindemana. Lindemanove oddelenie dodávalo Churchillovi tabuľky a informácie, týkajúce sa skôr priebehu vojny ako štatistiky. V tejto dobe nadviazal s Winstonom písomný styk najväčší americký prezident všetkých dôb Franklin Delano Roosevelt (FDR):

Prezident Roosevelt pánovi Churchillovi

11.9. 39

Práve preto, že sme vo svetovej vojne zastávali podobné postavenie, Vám chcem oznámiť, ako som rád, že ste opäť v admiralite. Vaše problémy sú, ako si uvedomujem, komplikované novými faktormi, ale podstata veci sa príliš nezmenila. Rád by som Vám i ministerskému predsedovi oznámil, že kedykoľvek uvítam, keď ma budete osobne informovať o hocičom, čo uznáte za vhodné. Môžete vždy poslať zapečatené dopisy vo svojom, alebo v mojom vaku.

Som rád, že ste stihli, zväzky Marlborougha, skôr než sa začalo toto, prečítal som si ho s veľkým potešením.FDR

Reklama

Churchill k tomu vo svojej knihe napísal:

Odpovedal som promptne, podpísal som sa „Námorník“ a tím začala ona dlhá a pamätihodná korešpondencia, ktorá na každej strane obsahovala snáď tisíc oznamov a trvala až do jeho smrti, po viac ako 5 rokoch.

Potom Briti samozrejme hlavne z Churchillovej iniciatívy bojovali o Nórsko, kam nečakane vtrhli nacistické vojská. Operácie v Trondheime i v Narviku však skončili veľmi neúspešne a naozaj v mnohom pripomínal Dardanely. 7.mája 1940 začala opozícia mohutnú opozíciu proti Chamberlainovi. Churchill sa dosť alibisticky, ale s plnou zodpovednosťou postavil 8.mája na zodpovednosť za chyby v Trondheime a v Narviku. Pomohol mu však Lloyd George, ktorý prišiel s tvrdou kritikou a vyzval prakticky Chamberlaina k odstúpeniu, no zároveň vyzval Churchilla, aby zo seba nerobil obetného baránka. Situácia sa však vyvinula veľmi nepriaznivo pre Chamberlaina. Pri hlasovaní o nedôvere (respektíve o dôvere) vláda (na čele s Chamberlainom) síce získala väčšinu 81 mandátov, ale cez 30 konzervatívcov hlasovalo s labouristickou a liberálnou opozíciou a 50 ďalších sa zdržalo hlasovania. Chamberlain si de facto mohol byť istý, že na vedenie vojny nemá dostatočnú podporu parlamentu. Navyše s Chamberlainom na čele nemohla byť utvorená národná koalícia, čo by sa stalo veľkým problémom. Na jar (konkrétne 10.mája) sa zároveň skončila čudná vojna:

10.mája sa rozbrieždilo a s novým dňom začali prichádzať i nesmierne závažné správy. Do admirality aj do ministerstiev vojny a zahraničia prúdili celé krabice telegramov. Nemci konečne zasadili dlho očakávaný úder. Vtrhli do Holandska a do Belgicka. Hranice týchto zemí boli prekročené na mnohých miestach. Celkový postup nemeckej armády s cieľom obsadiť územie historického Holandska a Francúzka sa začal. Okolo desiatej hodiny za mnou prišiel sir Kingsley Wood rovno od ministerského predsedu. Oznámil mi, že pán Chamberlain sa prikláňa k názoru, že veľký boj ktorý nás čaká vyžaduje, aby zostal na svojom mieste. Kingsley Wood naproti tomu povedal, že táto nová kríza ešte viac zvýšila nutnosť vytvorenia národnej vlády, ktorá jej jediná mohla čeliť a potom dodal, že pán Chamberlain napokon jeho názor prijal. V 11 hodín som bol ministerským predsedom znova povolaný do Downing Street. Tam som opäť zastihol lorda Halifaxa. Posadili sme sa ku stolu naproti pánovi Chamberlainovi. Oznámil nám, že podľa jeho presvedčenia nie je schopný zostaviť národnú koalíciu a vládu. Odpoveď akú obdržal od labouristických predákov, ho o tom nenechala na pochybách. Ide teda o to, koho má doporučiť kráľovi ako svojho nástupcu, potom, čo bude prijatá jeho abdikácia. Vystupoval pri tom chladnokrvne, nedal na sebe nič spoznať, že by bol vyvedený z miery a aspoň navonok vypadal, že je celkom povznesený nad všetky osobné aspekty a náležitosti. Pozeral sa cez stôl na nás dvoch. Za svoju verejnú kariéru som zažil mnoho dôležitých rozhovorov, ale tento bol z nich určite najdôležitejší. Obvykle veľa hovorím, ale pri tejto príležitosti som zastal ticho. Pánovi Chamberlainovi evidentne neodchádzala z mysle búrlivá scéna, ktorá sa odohrala pred dvoma dňami v noci v Dolnej snemovni, kde to vypadalo, že som v prudkom spore s labouristickou stranou. I napriek tomu som vtedy vystúpil na jeho podporu a obranu, mal pocit, že by to v tejto konštelácii mohlo byť pre mňa prekážkou získania ich priazne. Nespomínam si, aké slová presne použil, ale chcel rozhodne naznačiť práve toto. Autor jeho životopisu pán Feiling tvrdí s určitosťou, že dával prednosť lordovi Halifaxovi. Pretože som však zostal ticho, nasledovala veľmi dlhá odmlka. Rozhodne mi pripadala dlhšia než dve minúty ticha, ktoré sa pri každom výročí prímeria z prvej svetovej vojny drží za padlých. Potom konečne prehovoril lord Halifax. Povedal, že jeho postavenie paira mimo Dolnej snemovne by mu nesmierne sťažovalo plnenie povinností ministerského predsedu v takejto vojne. Bol by volaný k zodpovednosti za všetko, ale nemal by právomoc riadiť zhromaždenie, na ktorého dôvere závisí život celej vlády. Hovoril na túto tému niekoľko minút a keď skončil bolo jasné, že táto povinnosť pripadne mne – a že mi už vlastne pripadla. Potom som sa prvý krát ozval ja. Povedal som, že nenadviažem styk ani s jednou opozičnou stranou, pokiaľ neobdržím kráľove poverenie na zostavenie vlády. S tým tento významný rozhovor tiež skončil a všetci sme sa vrátili k obvyklým uvoľneným a familiárnym spôsobom ľudí, ktorí spolu po roky pôsobili a ich život, či už v úrade, alebo mimo neho bol prežitý v priateľskej atmosfére britskej politiky. Potom som sa vrátil do admirality, kde ma už čakala kopa povinností.

Pod nátlakom náhlej ofenzívy Nemecka podal teda Chamberlain v Buckinghamskom demisiu na svoj úrad. O 6 prišiel Winston ku kráľovi, ktorý ho okamžite poveril zostavením novej (koaličnej) vlády. Krátko na to nadviazal Churchill kontakt s predákmi opozície Attleem a Greenwoodom, ktorý prejavili ochotu spolupracovať s Churchillom. Ten navrhol z opozície Bevina, Daltona, Alexandra a Morissona. Kolegom z konzervatívnej strany ocenil takto: Chamberlainovi navrhol miesto v Dolnej Snemovni, ktorú mal viesť ako predseda rady, lord Halifax ostal ministrom zahraničia a vstúpil do vojnového kabinetu. Na svoje si prišli i Churchillovi priatelia Eden a Sinclair, ktorý tiež neobišli na prázdno. Prišla Churchillova najlepšia hodina:

Tak som v noci 10.mája, na začiatku tejto mohutnej bitky, získal najväčšiu moc v štáte, ktorú som od tej doby rastúcou mierou uplatňoval po 5 rokov a 3 mesiace svetovej vojny, aby som na konci tohto obdobia, potom, čo všetci naši odporcovia podpísali bezpodmienečnú kapituláciu alebo sa práve k tomu chystali, bol britskými voličmi bezodkladne zbavený akéhokoľvek vplyvu na riadenie ich záležitostí. Behom týchto posledných dní politickej krízy nabitých udalosťami sa mi ani raz nezrýchlil tep. Bral som všetko, ako to prišlo. Ale nemôžem čitateľovi tohto pravdivého rozprávania zastierať, že keď som si šiel asi v 3 hodiny ráno ľahnúť, prežíval som hlboký pocit úľavy. Konečne som bol oprávnený vydávať rozkazy na celej scéne. Mal som pocit, akoby som kráčal po boku osudu a ako by celý môj predchádzajúci život nebol ničím iným, ako prípravou na túto hodinu, na túto ťažkú skúšku. 10 rokov na politickej púšti ma zbavilo mnohých obvyklých straníckych antagonizmov. Varovania, s ktorými som posledných 6 rokov vystupoval, boli tak početné a podrobné a teraz sa im dostalo navyše tak hrozného potvrdenia, že sa mi nikto nemohol postaviť na odpor. Nikto mi nemohol vyčítať, že som vyvolal vojnu, alebo, že som ju zapríčinil nedostatočnou pripravenosťou na ňu. Myslel som si, že o tom niečo viem a bol som si istý, že nesklamem. Preto som spal tvrdo, nakoľko som sa aj nemohol dočkať zajtrajška a nepotreboval som povzbudivé sny. Fakty sú lepšie ako sny.

Áno, bolo to tak. Churchill sa stal ministerským predsedom Veľkej Británie a splnil sa mu jeho najkrásnejší sen. Politická situácia bola pre neho priaznivejšia, ako kedykoľvek predtým. Verejnosť šla s ním a hádam nikdy predtým nemal takú podporu.

Vojnový kabinet i vláda ktorú zložil mala naozaj národný charakter a tu Vám ju ponúkam:

Ministerský predseda, prvý lord pokladu, minister obrany a vodca Dolnej snemovne: Winston Churchill - konzervatívec

Lord prezident rady: Neville Chamberlain – konzervatívec

Lord strážca pečate: Clement Attlee – labourista

Minister zahraničia: lord Halifax – konzervatívec

Minister bez portfeje: Arthur Greenwood - labourista

Prvý lord admirality: A.V. Alexander – labourista

Minister vojny: Anthony Eden – konzervatívec

Minister letectva: sir Archibald Sinclair

Lord kancelár: sir John Simon – národný liberál

Kancelár pokladu: sir Kingsley Wood – konzervatívec

Minister vnútra a bezpečnosti: sir John Anderson – nestranný

Minister kolónií: lord Lloyd – konzervatívec

Minister obchodu: sir Andrew Duncan – nestranný

Minister zásobovania: Herbert Morisson – labourista

Minister informácií: Alfred Duff Cooper – konzervatívec

Minister pre Indiu a Barmu: L.S. Amery – konzervatívec

Minister zdravotníctva: Malcolm MacDonald – národný labourista

Minister práce a národnej služby: Ernest Bevin – labourista

Minister výživy: lord Woolton – nestranný

Tajomník pre domíniá a vodca snemovne lordov: vikomt Caldecote – konzervatívec

Minister pre Škótsko: Ernest Brown – národný liberál

Minister leteckej výroby: lord Beaverbrook – konzervatívec

Minister školstva: Herwald Ramsbotham – konzervatívec

Minister poľnohospodárstva: Robert Hudson – konzervatívec

Minister dopravy: Ronald Cross – konzervatívec

Minister hospodárskej vojny: Hugh Dalton – labourista

Kancelár vojvodstva lancasterského: nestranný

Minister dôchodku: sir W.J. Womersley – konzervatívec

Minister pôšt: W.S. Morrisson – konzervatívec

Vrchný kontrolór rozpočtu: lord Cranborne - konzervatívec

Vrchný štátnej nadvlády: sir Donald Somervell – konzervatívec

Lord advokát: T.M. Cooper – konzervatívec

Generálny solicítor: sir William Jowitt – labourista

Generálny solicítor pre škótsko: J.S.C. Reid – konzervatívec

Winston bol nesmierne ctižiadostivým človekom a tak sa pravdepodobne nikto nečuduje, ale ani nečudoval, že ho nové postavenie nadchlo. Nakoniec, nechajme ho prehovoriť:

Behom svojej dlhej politickej kariéry som zastával väčšinu najvýznamnejších štátnych úradov, ale ochotne uznávam, že postavenie, aké mi pripadlo teraz sa mi páčilo zo všetkých najviac. Moc používaná k ovládaniu blížnych, alebo ku zvyšovaniu osobnej okázalosti je oprávnene považovaná za najviac opovrhovania hodnú. Ale moc vo chvíli národnej krízy, keď človek verí, že vie, aké rozkazy má dávať je požehnaním. V žiadnej sfére činnosti nejde porovnávať postavenie muža číslo dva a muža číslo jedna, s číslom tri, alebo štyri. Povinnosti a problémy všetkých osôb okrem čísla jedna sú celkom odlišné a v mnohých smeroch omnoho ťažšie. Je to vždy nešťastie, keď má číslo dva, alebo tri iniciovať rozhodujúci plán, alebo postup. Musí zvážiť, nielen prednosti tohto postupu, ale aj názory svojho šéfa, uvážiť nielen, čo doporučiť, ale i čo si vôbec dovoliť doporučiť, nielen čo urobiť, ale aj ako k tomu získať súhlas a ako to nechať urobiť. Naviac musí číslo dva, alebo tri počítať s číslami štyri, päť, šesť a možná aj s nejakým bystrým outsiderom, číslom dvadsať. Ctižiadostivá túžba, ani nie tak po nízkych cieľoch, ako po slávnych činoch planie v každej mysli. Vždy existuje niekoľko hľadísk, ktoré môžu byť správne a mnoho takých, ktoré sú možné. V roku 1915 som na istú dobu padol kvôli Dardanelám a podnik zvrchovanej dôležitosti bol zmarený, pretože som sa pokúšal spraviť zásadnú a kardinálnu vojnovú operáciu s podriadeného miesta. Pokúšať sa o také podniky je už na začiatku odsúdené k neúspechu. Táto lekcia sa mi vryla hlboko pod kožu. V najvyššom postavení to máte silne uľahčené. Uznávanému vodcovi, aby si bol istý, čo je najlepšie urobiť, alebo aspoň aby v tej veci zaujal svoje stanovisko. Systém lojality, ktorý sa sústreďuje okolo čísla jedna je mimoriadny. Ak zakopne, musia ho všetci podržať. Keď sa dopustí chyby, musí byť zakrytá. Ak spí nesmie ho nikto len tak rušiť. A ak nie je k ničomu musí mu byť zrazená hlava. Ale tento krajný prostriedok nemôže byť používaný každý deň a rozhodne nie hneď po zvolení.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více