Main Menu
User Menu

Joseph Frank Moser: Stíhač v Buchenwalde

Autor : 🕔26.10.2021 📕1.709
Rozpočet valka.cz 2021 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 83.494,- Kč
♡ Chci přispět


Joseph Frank Moser v kabíne Lockheedu P-38
www.gluseum.com

Joseph Frank Moses  sa narodil dňa 13.09.1921 na prenajatej farme vo Ferndale, štát Washington do rodiny švajčiarskych prisťahovalcov Josepha Melchiora Mosera a Mary, rodenej Imhofovej. Okrem najstaršieho Josepha sa jeho rodičom narodili dcéry Louise, Josephine a Rosalee a syn Frank. V roku 1935 začal navštevovať strednú školu vo Ferndale. No už nasledujúci rok Josephovi zomiera otec a tak sa musí intenzívnejšie zapojiť do práce na farme. Okrem práce na farme sa po škole venoval baseballu a futbalu, kde so svojimi 160 cm a 65 kilogramami váhy hrával na poste záložníka. Po tréningu ho čakal osemkilometrový beh na farmu a práca na nej.

V poslednom ročníku strednej školy uvidel v časopise na obrázku lietadlo Lockheed P-38 Lightning. Zatúžil stáť sa jeho pilotom. V tom čase však za stíhacích pilotov brali len vysokoškolákov s absolvovaným dvojročným štúdiom. Po vstupe USA do druhej svetovej vojny sa podmienky na prijatie zmiernili, stačilo len absolvovanie strednej školy a absolvovanie testu aspoň na 82%. Joseph odišiel do Seattlu na skúšky kandidátov na pilotov. Zostal sklamaný, keď mu oznámili splnenie testov len na 74%. Nešťastný čakal na povolávací rozkaz do armády. Ten skutočne prišiel, no v rovnaký deň dostal aj list z náborovej kancelárie v Seattli. V ňom mu oznámili, že pri vyhodnotení jeho testu urobili chybu. V skutočnosti ho urobil na 84% a v stredisku chceli vedieť, či má ešte záujem o štúdium na pilotnej škole letectva.

Joseph odchádza do Seattlu 18.05.1942, kde najprv absolvoval kondičné skúšky a ešte v rovnaký deň zložil vojenskú prísahu. Intenzívny letecký výcvik v trvaní 21 mesiacov začal jedenástimi týždňami strávenými v kalifornskom meste Santa Ana. Základný pilotný výcvik absolvoval na lietadle Ryan PT-22 v Sequoia Field v kalifornskej Visalii. Po desiatich letových hodinách s inštruktorom, prišla chvíľa na jeho samostatný let. Jeho inštruktor ho však chcel z kurzu vyhodiť. Podľa neho Joseph lietal príliš automaticky a nemal prirodzený cit pre lietadlo, aby sa stal inštinktívnym stíhacím pilotom.

Ku samostatnému letu ho nakoniec inštruktor na ďalší deň pripustil. Let zvládol, no pri pristátí si nevšimol bočný vietor nad pristávacou dráhou. Ten pri pristávaní spôsobil stočenie lietadla od smeru pristávania. Za to si vyslúžil prezývku „Ground Loop Joe“.

Po dva a pol mesiaci bol odoslaný ku pokročilému výcviku na lietadlách Vultee Valiant BT-13 v Minter Field v kalifornskom Bakersfielde. Za ďalšie dva mesiace smeroval na základňu Chandler Field neďaleko mesta Phoenix, kde lietal na lietadlách North American AT-6 Texan a Curtiss AT-9. Poslednú fázu výcviku prebiehala na prvých verziách lietadiel Lockheed P-38 Lightning.


Joe Moser pózuje s portrétom zhotoveným v roku 1942, kedy bol pilotom USAAF, 7. novembra 2001.
www.bellinghamherald.com

Pilotné krídla, hodnosť podporučíka so služobným číslom O-755999 dostal dňa 01.10.1943. Od 14.10.1943 ho privelili na letisko Van Nuys ku 429. stíhacej peruti (429th FS), ktorá spolu s 428. a 430. stíhacou peruťou (428th a 430th FS) tvorila 474. stíhaciu skupinu (474th FG). Josephovi sa tak splnil stredoškolský sen a stal sa stíhacím pilotom na vysnívanom P-38. Pridelili ho do  roja kapitána Merle Larsona. Pri jednom lete spravil chybu, ktorá ho skoro stála život. V strmhlavom lete prekročil rýchlostný limit lietadla, následkom čoho sa stal Lighning ťažko ovládateľný. Akoby nebolo málo problémov, zasklenie kokpitu pokryla námraza. Problémy sa mu však nakoniec podarilo odstrániť a šťastne pristál na letisku v kalifornskom Palmdale. Vo februári 1944 odchádza so svojou jednotkou do Európy. Ich novým pôsobiskom sa od 11.03.1944 stala základňa Warmwell. Tam začal 25.04.1944 svoju operačnú kariéru stíhacieho pilota.

Dňa 13.05.1944 dostal za úlohu sprevádzať bombardéry na ich spiatočnom lete z náletu na Berlín. Miestom stretu bolo Baltské more na východnom pobreží Dánska. Odtiaľ ich mal sprevádzať na ich základne v Anglicku. Počas spiatočného letu nad územím Dánska sa s ostatnými stíhačmi jeho jednotky stal cieľom streľby flaku. Naraz zistil, že zostal úplne sám. Celú cestu naspäť sa rozhliadal okolo seba. Zrazu narazil na jednu B-17, ktorá mala nefunkčné dva motory poškodené streľbou flaku a začal ju sprevádzať. Osádka z lietadla vyhadzovala všetko nepotrebné vybavenie, len aby odľahčila lietadlo. Poškodenému bombardéru sa podarilo dostať sa na svoju základňu a Joseph zamieril na svoju základňu tiež, množstvo zvyšného paliva mu ledva vystačilo na návrat. Po päťdesiatich rokoch sa stal náhodou svedkom rozhovoru dvoch mužov na grilovačke vo svojom meste Frendale. Tak spoznal jedného z členov osádky bombardéra, ktorý vtedy pomohol eskortovať.

Do svojho zostrelenia absolvoval 43 bojových letov. V posledný, 44. bojový let 13.08.1944, ho zostrelila nemecká protivzdušná obrana. Cieľom misie bol ozbrojený prieskum v oblasti Rambouillet. Ako veliteľovi roja mu pridelili volací znak „Censor Red Leader“. Lietadlá vzlietli z poľného letiska A-11 Saint Lambert pri francúzskej obci Neuilly-la-Forêt neďaleko Isigny-sur-Mer. Jeho jednotka tam preletela 06.08.1944. Joseph uvidel konvoj niekoľkých nákladných áut a zaútočil naň. Padol však do nastraženej pasce. Autá boli chránené silnou protilietadlovou streľbou. Protilietadlový granát zasiahol jeho ľavý motor stíhačky Lockheed P-38J-15 (s/n 43-28378), ktorý začal horieť. S lietadlom sa pokúsil o návrat nad vlastné územie, no oheň už začal ohrozovať jeho kokpit. Odhodil kryt kabíny, rozopol si upínacie popruhy a otočil lietadlo dole hlavou, aby z nej vypadol. Pri vyskakovaní sa však špičkou svojej topánky zachytil o kryt kabíny. Až v poslednej chvíli prúd vzduchu odtrhol špičku topánky a vytiahol Josepha von. Následne tvrdo dosadol na zem na čerstvo pokosenom poli. Jeho Lightning explodoval na streche francúzskeho sedliackeho domu. Dlhé roky ho morila myšlienka, že spôsobil smrť francúzskych civilistov v dome. Až v roku 1988 sa dozvedel, že v dome sa v tom čase nenachádzal nikto.

Sedlici na poli neďaleko obce Marchefroy ho rýchlo vzali medzi seba a zamaskovali ho za robotníka pracujúceho na poli. Onedlho sa pri okolo nich prehnal nemecký motocykel z vojakmi. Šli obzrieť trosky zostreleného lietadla. Jeden sedliak poslal Josepha s dvoma chlapcami do vzdialenejšieho lesíka, kde ho mali ukryť. Na otvorenom teréne si ale skupinu všimli nemeckí vojaci. Pri prehliadke mu vojak našiel identifikačné štítky. Odviedli ho do obce Marchefroy, kde ho cez noc zavreli v malom kamennom domčeku. V tme nahmatal v rohu domčeka motyku. Pokúsil sa s ňou podkopať základy. Po nejakom čase však jeho usilovné kopanie prerušili hlasy prichádzajúce zvonku. Rýchlo sa teda snažil vykopanú hlinu nahrnúť naspäť do diery. Väznitelia priviedli do domčeka ďalších dvoch francúzskych mužov. Šanca na útek sa mu vzdialila. Ráno strážny najprv vyviedol dvoch Francúzov. Onedlho zazneli výstrely z pušky. Aj v tomto prípade žil Joseph dlhé roky z myšlienkou, že spôsobil smrť ľuďom, ktorí sa mu snažili pomôcť. A zasa sa ako člen spolku KLB (Konzentration Lager Buchenwald) dozvedel, že dotyčným umožnil útek strážny Paul Renaud pochádzajúci z Alsaska. Ako mu len odľahlo... Konečne sa zbavil nočných mor, ktoré ho dlho trápili...

Uväzneného Josepha previezli do parížskeho väzenia Fresnes. No už ďalší deň začali Nemci s evakuáciou väznice. Väzňov, z ktorých bolo 168 spojeneckých letcov (48 letcov RAF, 82 amerických letcov, 26 letcov RCAF, 2 letci RNZAF, 9 letcov RAAF a jeden Jamajčan), naložili do dobytčiakov a odtransportovali v neľudských podmienkach do koncentračného tábora Buchenwald, kde dorazili 20.08.1944. Do vagóna pre 40 osôb Nemci natlačili až 95 osôb. Spojeneckých letcov väznitelia označili za „Terrorfliegers“, ktorí nemajú nárok na ochranu podľa Ženevskej konvencie. Na „ubytovanie“ v Buchenwalde im slúžila voľná plocha vedľa väzenských barakov. Až po dvoch týždňoch na naliehanie plukovníka Lamasona im pridelili Blok 54 v Malom tábore. Už 24.08.1944 zažili letci spolu s ostatnými väzňami nálet 8. leteckej armády na továrne Gustloff Werke a Deutschen Ausrüstungswerke, nachádzajúcich sa neďaleko koncentračného tábora. Továrne využívali väzňov na otrockú prácu. Podľa správy zdravotníckeho dôstojníka SS nálet spôsobil smrť 80 príslušníkov SS, 65 členov SS bolo nezvestných a 238 osôb bolo zranených. Ďalších 24 členov rodín príslušníkov SS bolo tiež zabitých. V špeciálnom komplexe pre dôležitých väzňov zahynulo 5 väzňov, 1 zostal nezvestný a 37 väzňov bolo zranených. Z ostatných väzňov zahynulo 315, 525 bolo vážne zranených a 900 ľahko.


Moserova identifikačná karta vojnového zajatca.
www.sos.wa.gov

Jednotky SS z Buchenwaldu dostali zo svojho ústredia pokyny na likvidáciu väznených vojakov. Už 10.09.1944 popravili 16 britských dôstojníkov. Ďalších 21 britských a francúzskych vojakov zastrelili 05.10.1944. Popravu zvyšných letcov naplánovali na 24.10.1944. Na ich šťastie sa poprava nekonala. Koncentračný tábor navštívili vysokí dôstojníci Luftwaffe, ktorým sa o pár dní podarilo dosiahnuť ich presun do zajateckého tábora Stalag Luft III pri meste Sagan (dnes Zaháň). Ten započal 20.10.1944. Za dva mesiace strávených v Buchenwalde schudol Joseph Moser zo svojich sedemdesiatich kilogramov na 51 kilogramov. Do cieľa svojej cesty dorazili 22.10.1944. Josepha ubytovali v baraku Blok 104 v Severnom tábore. Ten bol najznámejším barakom v tábore. Z neho, cez tunel „Harry“, dňa 24.03.1944 utieklo 76 spojeneckých letcov. Udalosť je známa ako „Veľký útek“.

Po priblížení sa sovietsko-nemeckej fronty zajatcov z tábora dňa 27.01.1945 začali odsúvať v mrazivom veternom počasí pešo do iného zajateckého tábora. Po niekoľkých dňoch pochodu Joseph padol vysilený do snehu. Dvaja spolubývajúci ho však zo snehu zdvihli a pomohli mu dôjsť do miesta odpočinku v Bad Muskau. V Sprembergu ich naložili do vagónov a odtransportovali ich do tábora Stalag XIIID pri Norimbergu. Odtiaľ ich 05.04.1945 poslali pešo do zajateckého tábora Stalag VIIA pri meste Moosburg. Tam dorazili 15.04.1945. V tábore sa tlačilo 120 000 zajatcov, ku ktorým po pochode pribudlo ďalších 15 000. Dňa 29.04.1945 boli oslobodení vojakmi 14. tankovej divízie. Konečne sa zajatci dočkali vytúženej slobody.

 

Začiatkom mája Joseph odletel z letiska pri Moosburgu do Remeša, odtiaľ pokračoval autobusom do mesta Le Havre. Z jeho prístavu odišiel 19.05.1945 lodným transportom cez Trinidad do New Yorku. Následkom dlhého hladovania sa mu vďaka dostatku jedla na lodi podarilo pribrať 28 kilogramov. Vďaka tomu výzoru mu doma nikto neveril, že bol v koncentračnom tábore. Ľudia si o ňom mysleli, že klame o svojom pobyte v Buchenwalde. Najmä po tom, ako v tlači mohli vidieť fotografie vyhladovaných väzňov. Z New Yorku na cestu do Seattlu vyrazil 06.06.1945. Z vlaku vystúpil 10.08.1945 v Auburne, južne od Seattlu a konečne sa stretol so svojou mamou.

Po návrate ako bývalý vojnový zajatec odmietol odísť do bojov v Tichomorí a odišiel do zálohy. Ako príslušníka záloh ho mohli do piatich rokoch povolať do aktívnej služby. Mesiac po skončení päťročnej lehoty ho povolali do kórejskej vojny. Povýšili ho do hodnosti kapitána a ponúkli mu výcvik na prúdových stíhačkách. Keďže bol ženatý a mal už dve deti, ponuku odmietol.

Po skončení vojny sa Joseph 26.06.1946 oženil a začal pracovať v kúrenárskej firme, z ktorej v  roku 1986 odišiel do dôchodku. S manželkou vychovali 5 detí.

Joseph Frank Moser zomrel vo Ferndale 02.12.2015.


Veteráni Bob Van Weerdhuizen (vľavo) a Joe Moser zdieľajú spomienky pred začiatkom 50. ročníka Festival of Flags and Remembrance Ceremony v Greenacres Memorial Park vo Ferndale, Washington, 25. mája 2015.
Foto: Paul Conrad, www.bellinghamherald.com

Zdroje:
Moser, Joseph Frank: Stíhač v Buchenwaldu, Omnibooks 2013, ISBN 978-80-87788-07-3
francecrashes39-45.net
www.molesfarewelltributes.com
www.sos.wa.gov
buchenwaldflyboy.wordpress.com

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔26.10.2021 📕1.709