Main Menu
User Menu

Neuveriteľný výkon - sovietsky pilot vymenil koleso podvozku počas letu!

Autor : 🕔12.02.2020 📕2.397
Rozpočet valka.cz 2020 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 103.944,- Kč
♡ Chci přispět

Utorkové ráno 26. mája 1936 v ruskom meste Orenburg je po niekoľkých veterných dňoch konečne tichým a pokojným a sľubuje bezproblémové cvičné lety pilotným žiakom 3. vojenskej leteckej školy nesúcej meno K.E. Vorošilova.

Do vzduchu sa postupne zdvíha niekoľko cvičných lietadiel typu Polikarpov R-1. V jednom z týchto spoľahlivých dvojplošníkov sedí na prednom sedadle pilotný žiak Semjonov. Je to jeho šiesty let s inštruktorom, samostatne ešte nelietal. Do zadnej kabíny si sadá jeho inštruktor, 23-ročný lejtenant (poručík) Zverev. Aj napriek mladému veku ide o skúseného pilota, ktorý už má za sebou výučbu štyroch ročníkov pilotných žiakov. Je nielen výborným pilotom, ale aj športovcom, hoci jeho momentálny vzhľad tomu veľmi nezodpovedá. Je výrazne pochudnutý, tvár ma vpadnutú. Ide o dôsledok práve prekonanej malárie. Napriek tomu je jeho pohľad veselý a prívetivý - veď sa konečne po desiatich dňoch liečenia vracia do pilotnej kabíny a k lietaniu, ktoré miluje.


Polikarpov R-1

Let prebieha spočiatku podľa plánu, no pri treťom pristátí a následnom štarte odpadáva z pevného podvozku R-1 ľavé koleso. Veliteľ učilišťa kapitan Tabarčuk okamžite vydáva zákaz ďalších štartov a spoločne s ďalšími letcami a mechanikmi signalizuje Zverevovi tľapkaním po ľavej nohe a krúžením rukou, že nemá ľavé koleso. Zverev pochopil signalizáciu a prerušil pristávanie. Po 15 minútach krúženia nad letiskom dostáva nápad. Ceruzkou píše na kus papiera text: „Dajte mi koleso, nasadím ho vo vzduchu“. Aby papierik neodvialo vkladá ho do svojej leteckej rukavice a hádže ho na zem.

Veliteľ Tabarčuk pochopil úmysel svojho podriadeného a vyhodnocuje ho ako správny. Pristátie s jedným kolesom totiž hrozí nielen zničením lietadla, ale aj stratou životov inštruktora a žiaka. Preto sám nasadá do jedného z cvičných strojov a s náhradným kolesom a druhým členom posádky sa vznáša do vzduchu. Koleso priväzuje na povraz a po nalietnutí nad Zverevov stroj ho spúšťa pomaly dole. Uzol však nebol dosť pevný a koleso padá z výšky 1500 metrov na zem. Kapitan Tabarčuk pristáva, berie do kokpitu druhé koleso a pevnejšie uťahuje uzol. Súčasne k povrazu priväzuje aj závlačku a opätovne ho spúšťa Zverevovi. Teraz je už pokus úspešný. Žiak Semjonov sa ponúka, že koleso nasadí on sám, no Zverev nesúhlasí. Opatrne vylieza z kokpitu a s kolesom priviazaným opaskom leteckej kombinézy k telu sa sunie po krídle k podvozku. Lietadlo letí vo výške cca jeden kilometer nad zemou a lejtenant Zverev sa vsúva medzi podvozkové vzpery a pokúša sa nasadiť koleso na podvozkovú os. Na prvý pohľad vyzerá táto operácia ako relatívne jednoduchá. Musíme si však uvedomiť, že cestovná rýchlosť Polikarpova R-1 bola približne 150 km/hod. Pre lepšiu predstavu si niekedy skúste vystrčiť ruku z okienka auta idúceho po diaľnici rýchlosťou 130 km/hod a pridajte si k tomu ďalších 20 km/hod. V takejto rýchlosti sediac medzi podvozkovými vzperami dvojplošníka sa lejtenant Zverev pokúša nasadiť koleso na podvozkovú os. Keď sa mu to po takmer 40 minútach podarí, vypadáva mu z rúk závlačka, ktorou chcel zaistiť koleso. Aby sa pre ďalšiu vrátil do kabíny nemá dosť síl. Preto koleso zaisťuje len izolačnou páskou, ktorú má náhodou vo vrecku kombinézy, a z posledných síl sa vplazí na pilotné sedadlo.

Po celý čas opravy podvozku pritom lietadlo pilotoval žiak Semjonov, ktorý nikdy predtým samostatne nelietal!

Zverev nasadil na pristátie a posadil lietadlo za pristávacie T-čko. Po 30 metroch dojazdu odpadáva nezaistené koleso a stroj sa skrúca. Ľavým krídlom ryje do zeme a zastavuje sa. Obaja členovia posádky nezranení zoskakujú na zem.

Prvá výmena kolesa vo vzduchu počas letu v histórii sovietskeho letectva dospela k šťastnému koncu!

Obaja členovia posádky boli za ich hrdinský čin navrhnutí na vyznamenanie. Lejtenant Zverev na udelenie Radu červenej hviezdy (zároveň mu bol priznaná odmena vo výške jedného mesačného platu) a žiak Semjonov na Rad znaku cti. O ich bezpríkladnom hrdinstve informoval dokonca ľudový komisár obrany (obdoba ministra v demokratických krajinách) Klim Vorošilov osobitným hlásením samotného vodcu Sovietskeho zväzu J.V. Stalina. Či boli hrdinovia tohto príbehu skutočne aj vyznamenaní sa mi doposiaľ zistiť nepodarilo.

Text hlásenia ľudového komisára obrany Klimenta Vorošilova Stalinovi o tejto obdivuhodnej udalosti

Zdroje:
https://fromdonetsk.net/kak-smenit-koleso-v-polete-ne-sazhaya-samoleta.html
https://orenburzhie.ru/society/pod-kupolom-neba/
Chotite verte, chotite ne verte, Virtualnyj pilot č. 01/2020, str. 38 (Хотите верьте, хотите не верьте, Виртуальный пилот № 01/2020)
 

Další články autora

Autor : 🕔12.02.2020 📕2.397