Main Menu
User Menu

Viktor Michajlovič Čebrikov – šesť rokov na čele KGB

Autor : 🕔21.11.2020 📕1.180
Rozpočet valka.cz 2020 : 85.000,- Kč Příjmy doposud : 103.944,- Kč
♡ Chci přispět

Viktor Michajlovič Čebrikov bol jediným povojnovým vysokým straníckym a vládnym predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý druhú svetovú vojnu prešiel ako prvolíniový vojak. Bol v boji trikrát zranený a podieľal sa aj na oslobodení Československa. Šesť rokov viedol tajnú službu sovietskeho impéria, aby na konci kariéry skončil ako šéf ochranky populárneho speváka.

Mladosť a štúdiá

Budúci najvyšší predstaviteľ obávanej sovietskej tajnej služby KGB sa narodil 27. apríla 1923 v ukrajinskom meste Jekaterinoslav, neskôr premenovaného na Dnepropetrovsk, v robotníckej rodine. Napriek miestu narodenia si do kolónky národnosť písal vždy Rus. Rok pred vypuknutím vojny, teda v roku 1940, ukončil strednú školu v rodnom meste a v tom istom roku nastúpil prvý semester štúdia na miestnej Vysokej škole metalurgickej.

Vojna a zranenia

Stihol však dokončiť len prvý ročník, pretože 22.06.1941 vojská hitlerovskej koalície napadli Sovietsky zväz a už pár dní po tom, konkrétne v mesiaci júl 1941, bol povolaný do radov Červenej armády. Ako vzdelaný človek, keďže väčšina povolancov mala len základné štvortriedne vzdelanie, bol zaradený do Žitomírskeho pechotného učilišťa, kde absolvoval zrýchlený dôstojnícky kurz ukončený začiatkom roku 1942. Do tzv. bojujúcej armády, teda do jej jednotiek zaradených v boji, bol v hodnosti mladšij lejtenant (podporučík) zaradený 27. júna 1942. Mínometné družstvo pod jeho velením sa ako súčasť streleckého pluku podliehajúceho 64. armáde zapojilo do tvrdých bojov na Stalingradskom fronte. O prudkosti bojov svedčí aj fakt, že už po necelých troch týždňoch na fronte bol mladšij lejtenant Čebrikov ťažko zranený. A aj to už v podstate „nadsluhoval“, keďže priemerná životnosť vojaka sovietskej pechoty bola len pár útokov. Príslušníci obslúh mínometov, ktorým velil, mali „životnosť“ o čosi dlhšiu, pretože obvykle pôsobili vo väčšej vzdialenosti od prvej línie. Nie nadarmo sa preto tieto boje prirovnávali k mlynčeku na mäso. Taktická vyspelosť veliteľov sovietskych jednotiek v prvej polovici konfliktu totiž ďaleko zaostávala za taktikou a vojenským umením nepriateľa, čoho následkom boli obrovské straty na živej sile sovietskych vojsk.


V.M. Čebrikov v hodnosti mladšij lejtenant

Oslobodzovanie Československa

Po vyliečení a návrate k bojovej jednotke prešiel Čebrikov viacerými nižšími veliacimi funkciami a zúčastnil sa mnohých bojov na JuhozápadnomStalingradskom fronte. O tom, že bojoval húževnato a statočne svedčia aj viaceré jeho bojové vyznamenania. Prvým bola Medaila za odvahu, ktorá mu bola udelená za oslobodenie osady Jasinovatyj v Rostovskej oblasti. Nasledovali Rad Alexandra NevskéhoRad červenej zástavy. Z nášho pohľadu je zaujímavé, že sa zúčastnil aj oslobodzovania Československa a vyznamenal sa napríklad pri útoku na mesto Moravská Ostrava koncom apríla 1945.

Z podporučíka majorom za tri roky

Počas necelých štyroch rokov služby v armáde postúpil Čebrikov vďaka svojim schopnostiam o štyri vojenské hodnosti a vojnu ukončil v Prahe v hodnosti majora. Mal pritom len 22 rokov! V čase mieru by na takúto hodnosť dosiahol najskôr po dvanástich-pätnástich rokoch služby. Počas bojov bol celkovo tri krát zranený, z toho jedenkrát ťažko a dva krát utpel stredne ťažké zranenia. Bol opakovane v bezvedomí, utrpel omrzliny, no vždy sa vrátil späť do bojov. Je tak jediným povojnovým vysokým straníckym a vládnym predstaviteľom v Sovietskom zväze, ktorý vojnu prešiel ako prvolíniový vojak a nie službou v tyle či štáboch vojsk.

Po skončení vojny odoslali jeho nadriadení návrh na zaradenie dvadsaťdvaročného majora do prestížnej vojenskej akadémie v Moskve. Tento návrh však sitom schvaľovacích komisií neprešiel. Ťažko je dnes povedať, ako by sa vyvíjala služba Viktora Čebrikova v armáde, ale vzhľadom na jeho schopnosti možno predpokladať, že úspešne. Či by však dosiahol až hodnosť armádneho generála, aká mu bola udelené počas šéfovania tajnej službe, to si trúfne odhadnúť len málokto.

Stúpanie po straníckom rebríčku

Po tom, čo bol z armády 7. mája 1946 prepustený do zálohy, vrátil sa späť do posluchární svojej alma mater - Vysokej školy metalurgickej v rodnom Dnepropetrovsku. Po jej ukončení v roku 1950 nastúpil čerstvý inžinier Viktor Čebrikov do miestneho metalurgického závodu, no už po jednom roku vo výrobe bol povýšený do politickej funkcie v rámci komunistickej strany. Jeho nadriadení už vtedy postrehli jeho organizačné schopnosti a on ich dôveru nesklamal. Postupne stúpal nahor po stupienkoch straníckych funkcií v rámci závodu a neskôr aj mestského výboru komunistickej strany. V tom čase stranícky tajomníci mestských a oblastných výborov mali obrovkú moc a vplyv, nie inak tomu bolo aj v priemyselne rozvinutom Dnepropetrovsku. Čebrikov však nebol typickým sovietskym aparátčikom vysedávajúcim na nekonečných schôdzach a zhromaždeniach, riadiac podriadených cez telefón. Využíval svoju autoritu a vedomosti a priamo na stavbách a vo výrobných halách organizoval prácu, vďaka čomu dosahovali závody v jeho pôsobnosti výborné výsledky. Dnes by sme ho označili za šikovného manežéra, pričom vojnou poničený Sovietsky zväz potreboval presne takýto typ riadiacich pracovníkov. Jeho úspešnú činnosť si všimli aj súdruhovia v Moskve a v roku 1967 došlo k osudovému zvratu v jeho kariére politického pracovníka.

Ponuka, ktorá sa neodmieta

V spomínanom roku 1967 bol totiž Viktor Čebrikov predvolaný do hlavného mesta sovietskeho impéria pred všemocného generálneho tajomníka Ústredného výboru komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ďalej len ÚV KSSZ) Leonida Iljiča Brežneva. Tento mu navrhol ponuku, ktorá sa neodmieta – prejsť do Výboru štátnej bezpečnosti, čo je preklad ruského Комитет государственной безопасности – v skratke KGB. Obdoby americkej CIA, či československej ŠtB. Jeho úlohou malo byť pozdvihnutie úrovne kádrovej politiky v tajnej službe. Čebrikov ponuku neodmietol a prijal funkciu náčelníka kádrovej správy KGB.

Mýtus o protekcionizme

Na chvíľu sa pristavím pri rozšírenom názore, že Čebrikov bol Brežnevom „vytiahnutý“ do ponúknutej funkcie len preto, lebo boli rodáci. Nie to však pravda. Na jednej strane zodpovedá skutočnosti fakt, že obaja pracovali v tej istej fabrike a boli členmi tej istej mestskej straníckej organizácie. Brežnev sa však vzhľadom na pätnásťročný vekový rozdiel s Čebrikovom nikdy nestretol a predstavení si boli až v roku 1967.


V.M. Čebrikov (úplne vľavo) a L.I. Brežnev (tretí zľava) na Všezväzovom stretnutí vedúcich orgánov a vojsk KGB, máj 1981

Náčelníkom kádrovej správy

Skôr narodeným už zrejme tento úrad nič nehovorí, ale v socializme bola funkcia náčelníka (vedúceho) kádrového oddelenia, resp. kádrovej správy nesmierne vplyvnou. A to nielen v Sovietskom zväze. Zlý kádrový posudok dokázal človeku neraz doslovne zničiť život, služobný postup či štúdium na vysokej škole. Kádrovčíci sa vŕtali v minulosti človeka a hľadali miesta, ktoré by mohli svedčiť o nepevnom postoji nového socialistického občana, o škvrnách na jeho povesti či závadovom príbuzenstve. Preto keď sa do tejto funkcie v KGB dostal Čebrikov, znamenalo to výborný štart na pomyselnom kariérnom rebríčku v tejto organizácii. Predsedom KGB bol práve v tom čase vymenovaný Jurij Andropov, ktorý pod Brežnevovou kuratelou sformoval nové vedenie tajnej služby. Hoci sa Čebrikov s Andropovom dovtedy nepoznali, vďaka Čebrikovovej pracovitosti, ľudskej slušnosti a kvalitám skúseného administrátora sa onedlho spriatelili a Čebrikov sa stal blízkym poradcom šéfa najväčšej komunistickej tajnej služby. V KGB vystriedal postupom rokov viacero riadiacich funkcií, postupoval po straníckom rebríčku a rástol aj vo vojenských hodnostiach. V roku 1967 bol povýšený na generálmajora, v 1972 na generálporučíka a v roku 1978 dokonca na generálplukovníka.


Viktor Čebrikov v čase nástupu do funkcie predsedu KGB

Nástup Andropova, postup Čebrikova

Dňa 10. novembra 1982 zomrel Brežnev a už 12. novembra sa novým generálnym tajomníkom ÚV KSSZ stáva Jurij Andropov. Vzhľadom na dôveru, ktorú mal v Čebrikova je logické, že práve tohto svojho blízkeho spolupracovníka vymenoval na svoje miesto predsedu KGB. 17. decembra 1982 tak Čebrikov nastupuje ako šiesty v poradí v histórii tejto organizácie na post jej predsedu. Vydrží v nej takmer šesť rokov. Počas jeho vedenia je vedený tvrdý boj proti korupcii a je odsúdených množstvo vysokopostavených straníckych aj štátnych predstaviteľov a to aj na najprísnejšie tresty – tresty smrti. Na druhej strane tvrdo bojuje aj proti disidentom. Za jeho pôsobenia boli uväznení alebo vykázaní z krajiny takmer všetci známi odporcovia režimu, čo viedlo k úplnému paralyzovaniu disidentského hnutia v ZSSR.


Jurij Vladimirovič Andropov

Súmrak moci

Mračná nad funkciou predsedu KGB sa začínajú sťahovať krátko po nástupe reformného generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova. Hoci to bol práve Čebrikov, kto ho výrazným spôsobom v marci 1985 presadil do tejto funkcie, Gorbačov ho postupne odstavuje zo silových pozícií. Najskôr bol Čebrikov na návrh Gorbačova zvolený za predsedu komisie ÚV KSSZ pre právne otázky, v súvislosti s čím však bol zároveň odvolaný z postu šéfa KGB. A o rok neskôr je aj z novej funkcie uvoľnený a „odídený“ do dôchodku. Na penzii potom pracoval určitú dobu ako šéf ochranky populárneho ruského speváka Josifa Kobzona.

Zomrel po ťažkej chorobe 1. júla 1999 v Moskve vo veku 76 rokov.

Viac informáciií o jeho povýšeniach a vyznamenaniach môžete nájsť na tejto stránke valka.cz. 

Zdroje
Mlečin, L.: KGB. Predsedateli organov bezopasnosti. Rassekrečennyje sudbi, Moskva 2008, ISBN: 978-5-9524-3278-9 (Леонид Млечин. «КГБ. Председатели органов безопасности. Рассекреченные судьбы. 2008 год)
ru.wikipedia.org
www.warheroes.ru
ru.wikipedia.org
pamyat-naroda.ru

Podobné články

Další články autora

Autor : 🕔21.11.2020 📕1.180