Jazdecké jednotky uhorskej vlastibrany pred 1. sv. vojnou

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 27.863

Druhá polovica 19. storočia priniesla rakúskej monarchii dramatické chvíle. V sérii mocenských stretov sa naplno odhalilo zaostávanie rakúskej monarchie za modernými európskymi veľmocami. Ťažké chvíle rakúskych vládnucich kruhov využili Maďari, ktorí sa dožadovali zrovnoprávnenia v rámci monarchie. Pod ich tlakom vznikla dualistická monarchia Rakúsko-Uhorsko. Maďari sa stali vládnucim národom v Uhorsku.

Zmeny v štátnosti čoskoro nasledovali aj zmeny v ozbrojených silách. Hmatateľným výsledkom maďarskej rovnoprávnosti malo byť vybudovanie uhorskej armády. Od roku 1867 totiž tvorilo rakúsko-uhorskú armádu niekoľko základných častí.

Reklama

Základnou zložkou ozbrojených síl boli jednotky spoločnej armády (Kaiserliche und königliche Heer) a spoločného námorníctva (Kaiserliche und königliche Kriegsmarine). Doplňujúcu zložku armády tvorila vlastibrana oboch častí monarchie. V rakúskej časti sa vlastibrana nazývala Kaiserliche und königliche Landwehr a v uhorskej časti Magyar kyrályi honvéd. Najmä v uhorskej časti maďarskí nacionalisti videli v honvédskych jednotkách naplnenie svojich štátoprávnych ambícii. Obe vlastibrany sa v určitom zmysle slova chápali ako národné armády. Zvyšnou a najmenej rozvinutou časťou rakúsko-uhorskej brannej moci bola domobrana. V rakúskej časti sa nazývala Landsturm a v uhorskej Népfelkeles.

Od svojho vzniku bolo budovanie honvedských jednotiek poznačené nevraživosťou medzi rakúskymi a maďarskými vládnucimi vrstvami. Kým rakúska generalita a politická reprezentácia preferovali spoločnú armádu, v Uhorsku sa najväčšej popularite tešila práve honvedská vlastibrana. V tejto zložke videli Rakúšania nástroj separatizmu maďarských nacionalistov. Preto sa snažili budovanie honvedských jednotiek čo najviac zdržiavať a komplikovať. Prvé honvédske jednotky začali vznikať od roku 1869. Spočiatku sa budovali iba pechotné a jazdecké jednotky. V nasledujúcom texte by sme si priblížili hlavne jazdecké jednotky.

Honvédska jazda sa od počiatku organizačne líšila od jazdectva pravidelnej armády. Začiatky boli ťažké, chýbali materiálne zdroje, skúsení ľudia a ďalšie predpoklady. Zásadne sa budovalo jazdectvo na báze husárskych jednotiek, čo malo odzrkadľovať maďarské vojenské tradície. Len v oblasti Chorvátska, s ktorým Maďari uzavreli vlastné vyrovnanie, sa regrutovali hulánske jednotky. Spočiatku vznikali samostatné honvédske jazdecké stotiny. Spolu ich vzniklo 28. Chorvátsko-Slavónske hulánske stotiny vznikli štyri a boli označené číslami 29-32.

V druhej polovici 19. storočia prešla celá rakúsko-uhorská armáda niekoľkými organizačnými zmenami, ktorým sa nevyhla ani honvédska jazda. Do roku 1871 vzniklo ďalších osem honvédskych stotín, čím sa ich počet zavŕšil na štyridsať. Tieto stotiny boli zlúčené do desiatich jazdeckých koruhví. Každú koruhvu tvorili štyri jazdecké stotiny.

V neskoršom období sa začali presadzovať jednotiace tendencie v rakúsko-uhorskej armáde. V snahe priblížiť honvédske jednotky štruktúre jazdy v spoločnej armáde došlo k ďalšej organizačnej zmene. Honvédska jazda prešla na plukovný systém. V roku 1874 vzniklo 10 honvédskych jazdeckých plukov, z toho deväť husárskych a jeden hulánsky pluk. V neskoršom období bol hulánsky pluk transformovaný na husársky. V roku 1889 sa počet husárskych stotín zvýšil na 60.

Početné stavy v uhorských jazdeckých plukoch prešli dosť zložitým vývojom Neprajná atmosféra pri budovaní honvédskych jednotiek spôsobovala, že spočiatku mali tieto jednotky veľmi nízke stavy. Táto situácia sa len postupne menila k lepšiemu. Jazdecké honvédske stotiny tvorili v roku 1869 len 2 dôstojníci, 38 mužov a 35 koní. Ešte o 10 rokov neskôr mal honvédsky jazdecký pluk v období mieru len 16 dôstojníkov, 210 vojakov a si 150 koní. V roku 1889 bol zvýšený počet stotín v pluku zo štyroch na šesť. Postupne sa počty v jazdeckých honvédskych plukoch zvyšovali. Reorganizácie početného stavu jazdeckej stotiny honvédskeho pluku dobre demonštruje nasledujúca tabuľka. Najvyššie počty dosiahli jazdecké pluky v mierovom období v rokoch 1912-13.

Početný stav mužstva sa pohyboval v rozmedzí 453-495 mužov, 38-43 dôstojníkov a poddôstojníkov z povolania a 375-395 koní.

Reorganizácie početného stavu v stotinách jazdeckých honvédskych plukov
Rok Počet dôstojníkov Počet vojakov Počet koní
1869 2 38 35
1879 2 47-49 36-37
1889 3 48 36
1894 4 65 94
Reklama

Každý honvédsky jazdecký pluk sa členil na dve koruhvy a každá koruhva na dve švadróny. Pluky boli dopĺňané z oblastí v ktorých boli dislokované.

Podobne ako u peších honvédskych jednotiek aj u honvédskeho jazdectva sa v názvosloví pluku používal názov miesta, v ktorom pluk vznikol a bol dislokovaný. Správny názov honvédskeho jazdeckého pluku teda znel napr. „Uhorský kráľovský budapeštiansky 1. husársky pluk“.

Jazdecké honvédske pluky v roku 1914
Jazdecké pluky (honvéd huszárezred) Dislokácia Nadriadená jednotka
Budapesti 1. honvéd huszárezred Budapešť 19. honvéd. jazdecká brigáda
Debrezeni 2. honvéd huszárezred Debrecín 22. honvéd. jazdecká brigade
Szegedi 3. honvéd huszárezred Segedín 22. honvéd. jazdecká brigáda
Szabadkai 4. honvéd huszárezred Subotica 23. HID (1,2) 20. HID(3,4) 41. HID (5,6)*
Kassai 5. honvéd huszárezred Košice 24. honvéd. jazdecká brigáda
Zalaegerszegi 6. honvéd huszárezred Zalaegerszeg (HUN) 23. honvéd. jazdecká brigáda
Pápai 7. honvéd huszárezred Pápa (HUN) 23. honvéd. jazdecká brigáda
Pécsi 8. honvéd huszárezred Pécs 19. honvéd. jazdecká brigáda
Maros-Vásárhelyi 9. honvéd huszárezred Târgu Mureş (ROM) 24. honvéd. jazdecká brigáda
Varasdi 10. honvéd huszárezred Varaždín 36. ID (1,2) 42. HID(3,4) 13. IB (5,6)*
* jednotlivé švadróny týchto plukov boli podriadené rôznym jednotkám.

Skratky: HID – honvédska pešia divízia, ID – pešia divízia, IB – pešia brigáda

Honvédske jazdecké jednotky boli organizované aj vo vyšších zväzkoch. V čase mieru boli najvyššou jazdeckou formáciou honvédske jazdecké brigády. Existovali štyri brigády, z nich jedna bola dislokovaná v Košiciach.

Honvédske jazdecké brigády v roku 1914
Honvédske jazdecké brigády Dislokácia Nadriadená jednotka
19. hon. jazdecká brigáda Budapesť 5. honvédska jazdecká divízia
22. hon. jazdecká brigáda Segedín 11. honvédska jazdecká divízia
23. hon. jazdecká brigáda Zalaegerszeg (HUN) 5. honvédska jazdecká divízia
24. hon. jazdecká brigáda Košice 11. honvédska jazdecká divízia

V čase veľkých vojenských manévrov boli dočasne vytvárané najväčšie honvédske jazdecké zväzky, a to divízie. Tieto zväzky boli aktivované aj začiatkom 1. svetovej vojny. Boli vytvorené dve honvédske jazdecké divízie s poradovým číslom 5 a 11 a dislokované boli v mestách Budapešť a Debrecín. Každá honvédska jazdecká divízia sa skladala z dvoch jazdeckých honvédskych brigád a ďalších pomocných jednotiek.

Podobne ako u peších jednotiek aj veliteľstva jazdeckých brigád a divízii mali veľmi dlho kompetenčné spory s honvédskymi oblastnými veliteľstvami. Tieto kompetenčné záležitosti sa riešili niekoľko rokov. Divízne veliteľstvá a oblastné veliteľstvá si boli rovnocenné v oblasti kompetencií. Nezrovnalosti mala riešiť celá skupina osobitných vojenských predpisov. V priebehu rokov 1912-13 už boli kompetencie presne rozdelené.

Divízne veliteľstvá riešili personálne, disciplinárne záležitosti, otázky velenia, dislokácie, výcviku ako aj operačné problémy. Pod právomoc oblastných veliteľstiev patrili početné stavy jednotiek, veterinárna služba, duchovná služba, vojenské stavebníctvo, mobilizácia, dopĺňanie stavov a evidencia ľudí povinných vojenskou službou.

Reklama

Oblastné veliteľstvá a divízne veliteľstvá spadali pod právomoc hlavného veliteľstva honvédskych jednotiek. Toto veliteľstvo bolo podriadené honvédskemu ministerstvu v uhorskej vláde.

Na dnešnom území Slovenska boli dislokované nielen jednotky V. a VI. zboru spoločnej rakúsko-uhorskej armády, ale sídlili tu aj honvédske jednotky. Z jazdeckých honvédskych plukov sídlil v Košiciach 5. honvédsky husársky pluk. V Nových Zámkoch, Bratislave a Šahách boli dislokované časti niektorých iných plukov. Z vyšších jazdeckých honvédskych jednotiek bolo u nás dislokované veliteľstvo 24. honvédskej jazdeckej brigády, a to v Košiciach.

Zdroje:
Dangl, V.: Organizačný vývoj rakúsko-uhorskej pechoty pred prvou svetovou vojnou. In: Vojenská história 3,1999, č.4, s. 3-20
Dangl, V.: Bitky a bojiská v našich dejinách II. Bratislava: Perfekt, 2007
www.austro-hungarian-army.co.uk

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více