Marie Curie-Sklodowska

Autor: koba 🕔︎︎ 👁︎ 40.606

Marie Curie-Sklodowska (7.11.1867 - 4.7.1934)

geniálna fyzička, objaviteľka rádioaktivity
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za chémiu

Reklama

 

 

Maria Sklodowska sa narodila 7. novembra 1867 vo Varšave, ktoré bolo súčasťou cárskeho Ruska. Bola jednou z piatich detí - mala tri sestry a brata. Rodičia Sklodowski boli obaja vzdelaní ľudia - učitelia. Takisto boli patrioti a ťažko znášali útlak z ruskej strany; preto vychovávali deti k láske k poľskej vlasti. Marii bola teda od detstva vštepená hodnota učenia sa - jediná cesta pre pozdvihnutie seba i Poľska. Maria však nemala ľahké detstvo - pred jedenástym rokom jej zomrela matka na tuberkulózu a neskôr i najstaršia sestra na týfus. Maria však dokončila strednú školu s vyznamenaním. Jej otec Wladyslaw Sklodowski si uvedomoval dôležitosť vzdelania a tak nabádal dcéry k štúdiu v zahraničí. Maria však istú dobu pracovala ako vychovávateľka a finančne pomáhala staršej sestre, ktorá už študovala v Paríži. Už vtedy Maria hovorila (okrem materinskej poľštiny) po nemecky, francúzsky, rusky a anglicky.

Napokon v roku 1891 odišla do Paríža aj ona a začala študovať na Sorbonnskej univerzite. V rokoch 1893 a 1894 získala diplom z matematiky a fyziky. Jej štúdium bolo celý čas sprevádzané odriekaním a chudobou pre nedostatok financií a neskôr aj chýbajúcim laboratóriom. Na jar 1894 jej poskytol pomocnú ruku o 10 rokov starší geniálny fyzik Pierre Curie. Za spoločné výskumy v magnetizme dostal Pierre doktorát a neskôr získal aj profesorský titul. Pierre sa do nej zaľúbil, presvedčil ju, aby sa nevracala do Poľska, ale ostala pri výskume a napokon sa zosobášili 26. júla 1895. V septembri 1897 sa im narodila dcéra Iréne.

Maria (ďalej s francúzskym menom Marie) hľadala tému pre vlastnú prácu na získanie doktorátu. Z mnohých smerov zamerania práce si vybrala jeden z najnáročnejších - inšpirovala sa francúzskym fyzikom Henrim Becquerelom - študovala neznáme lúče vyžarujúce z uránu. Zistila, že vo vnútri tohto prvku dochádza k akémusi neznámemu procesu a že rovnaké vlastnosti má i ďalší prvok - tórium. Tento dej nazvala rádioaktivitou a spolu s manželom ďalej skúmala uránovú rudu - smolinec. Tejto práci venovali štyri roky, totiž bez potrebných financií a v krajne nevyhovujúcich laboratórnych podmienkach boli pokroky veľmi namáhavé. Manželia zistili, že smolinec obsahuje doposiaľ neznáme prvky, ktoré nazvali polónium a rádium. Napokon v roku 1902 - po 45 mesiacoch namáhavej analýzy - sa Marii Curie podarilo získať z rudy jeden gram čistého rádia a tak definitívne dokázať jeho existenciu. Tiež pochopila a objasnila podstatu rádioaktivity - rozpad jadier atómov. Pierre navyše zistil, že lúče ničia živé organizmy - otvorili sa tak nové efektívne možnosti liečenia rakoviny. Získali tak podporu niektorých spoločností, ktoré im poskytli laboratórne priestory a materiál kvôli výskumu. Počas výskumu však schudli a trpeli bolesťami a vyčerpaním - pravdepodobne následok radiácie, hoci si to nepripúšťali.

Reklama

Curie sa v roku 1903 stala prvou ženou vo Francúzsku, ktorá získala doktorát a toho istého roku spoločne s manželom aj Nobelovu cenu za fyziku za výskum rádioaktivity. Narodila sa im druhá dcéra Eve. Žiaľ 19. apríla 1906 sa stala strašná nehoda. Pierre zahynul, keď sa pošmykol na mokrej ceste a spadol pod voz ťahaný koňmi, pričom jedno z kolies mu prešlo cez hlavu. Táto tragédia veľmi ťažko doľahla na Mariu a hoci pracovala ďalej, činnosti konala bez ducha - automaticky. Vari jedinou hnacou silou boli Pierrove skoršie slová: "Nech sa stane čokoľvek, i keby sme boli ako telo bez duše, i vtedy by sme boli povinní pracovať."

Po manželovej smrti Curie nastúpila na jeho miesto a stala sa prvou profesorkou na Sorbonnskej univerzite. Pokračovala v skúmaní rádioaktivity napriek problémom a ťažkostiam v práci i v rodine. V roku 1910 odmietla francúzsky Kríž rytiera Čestnej légie. Napokon v roku 1911 bola za svoju ďalšiu prácu a izoláciu čistéhio rádia ocenená Nobelovou cenou za chémiu. O mesiac neskôr upadla do depresie, mala problémy s obličkami a jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil. Neskôr sa jej zdravie zlepšilo a v roku 1912 začala opäť pracovať.

Celý výskum, ešte aj za manželovho života, Marie Curie pracovala vo veľmi nevhodných podmienkach, nemala k dispozícii ani poriadne laboratórium. Od roku 1909 sa však situácia postupne menila a nakoniec sa v Paríži vybudoval Ústav rádia s laboratóriom pre rádioaktivitu a biologické výskumy. Curie viedla časť pre rádioaktivitu. Ústav bol dokončený v roku 1914, pokračovaniu vo výskumoch však zabránila vojna.

Počas vojny sa Curie rozhodla slúžiť svojej druhej vlasti - zatvorila laboratórium a začala slúžiť ako dobrovoľná vojenská zdravotná sestra. Zistila obrovský nedostatok - hoci už uplynulo veľa času od objavenia röntgenových lúčov, v praxi sa používali len málo. Hoci toto nebola oblasť výskumov Marie Curie, rozhodla sa zriadiť röntgenový voz, ktorý poháňal motor automobilu. S ním od augusta 1914 navštevovala nemocnice vo Francúzsku i Belgicku a pomáhala zasiahnutým vojakom. Postupne sa počet pohyblivých röntgenových staníc pod záštitou Curie rozrástol na 20, navyše zriadila 200 stálych staníc. Takto pomohla vyše trom miliónom zranených vojakov - lekári nemuseli prevŕtavať zranené telo hľadajúc guľku, či črepinu granátu, mohli operovať a ošetrovať naisto. Celý ten čas Curie bojovala s mnohými problémami: neochotou úradov, nedostatkom financií, nevzdelanosťou lekárov, náročnosťou presunu (niekoľkokrát havarovala) nehovoriac o žiarení ktorému bola nepretržite vystavená - to všetko s maximálnou skromnosťou, bez nároku na odmeny, či pochvalu, prejavujúc veľmi ľudský, súcitný prístup k trpiacim zraneným vojakom. Neskôr jej v tom pomáhala i jej dcéra Iréne. Od roku 1916 do roku 1918 Curie vyučila 150 röntgenologických pracovníkov. Curie vynašla aj ďalší spôsob pomoci zraneným, venovala časť svojho vlastného gramu rádia na výrobu rádiových trubičiek, ktoré posielala do nemocníc na liečenie - ničenie chorého tkaniva, nádorov, či kožných chorôb.

Jedna z pojazdných röntgenových staníc

Pierre, ani Marie Curie nikdy nežiadali o patent za objavenie rádia - chceli aby mohlo slobodne slúžiť vede. To však spôsobilo, že neustále zápasili s nedostatkom financií. Preto keď v roku 1920 navštívila Ústav rádia istá americká novinárka a obdivovateľka Curie, bola zhrozená v akých skromných podmienkach pracuje. Na novinárkinu otázku po čom by objaviteľka rádia túžila, odpovedala, že by potrebovala gram rádia na pokračovanie vo výskumoch. Gram rádia stál približne stotisíc dolárov a tak bola v Amreike zorganizovaná zbierka. Peniaze sa čoskoro vyzbierali a tak bola Curie v roku 1921 pozvaná do Ameriky na prebratie tohto pokladu. Gram pre laboratórium osobne prevzala od prezidenta Warrena Hardinga. V Amerike bola Curie veľmi oslavovaná a ctená, ako významná a obetavá vedkyňa - získala mnohé vyznamenania, tituly a ceny - bol to veľký rozdiel oproti Francúzsku.

Cesta do Ameriky bola pre Mariu poučením - zistila že dobrovoľná chudoba a odriekanie vedeckých postov, titulov a penažných odmien nie je pre vedecký výskum tak osožné, ako si myslela a ako konala predtým. Porovnanie jej pracovných pomerov s Amerikou spôsobilo obrat - Curie sa začala zapájať do rôznych vedeckých kongresov, slávností a podobných udalostí a začala navštevovať rôzne krajiny. Vo februári 1922 bola Curie spontánne (bez volenia) vymenovaná za člena francúzkej Akadémie vied a v máji ju vymenovala Rada Spoločnosti národov za člena Medzinárodnej komisie pre intelektuálnu spoluprácu.

Curie túžila vybudovať ústav rádia aj v rodnom Poľsku. Jej úsilie bolo korunované úspechom, keď v roku 1925 spolu s poľským prezidentom Wojciechowskim založila základy ústavu vo Varšave. Dokonca sa jej podarilo zabezpečiť aj materiál. V roku 1929 Curie opäť navštívila Ameriku ako hosť prezidenta Hoovera, lebo na základe zbierky sa podarilo zakúpiť ďalší gram rádia - tentokrát pre varšavský ústav. Ústav rádia vo Varšave bol napokon otvorený v máji 1932. V roku 1931 Curie navštívila na pozvanie prezidenta Masaryka aj Československo.

Curie dlho zápasila s rôznymi zdravotnými ťažkosťami a chorobami. Kvôli zhoršujúcemu sa zraku podstúpila v rokoch 1923, 1924 a 1930 štyri operácie očí. Koncom roku 1933 sa jej zdravotný stav začal zhoršovať. Lekári nevedeli zistiť príčinu, zdalo sa, že opäť prepukla dávno prekonaná tuberkulóza. Curie sa preto dostala do sanatória, no jej zrdavie sa nezlepšilo. Napokon bola Marii Curie diagnostikovaná anémia. Tridsaťpäť rokov práce s vysoko rádioaktívnym rádiom a štyri roky práce s ešte nebezpečnejšími - röntgenovými zariadeniami spôsobili, že jej nepomáhala žiadna liečba a chorobe nakoniec 4. júla 1934 podľahla.

Reklama

Marie Curie raz vyhlásila: "Vo vede sa treba zaujímať o veci, nie o osoby". Vidíme, že tento postoj prejavila najmä voči sebe, keď zasvätila a vlastne i obetovala svoj život vede - výskumu rádioaktivity, čo sa jej napokon stalo aj osudným. Napriek svojim objavom si zachovala skromnosť - nikdy netúžila po sláve, ani nepoukazovala na svoje úspechy. Veľmi si vážila hodnotu ľudského života iných, čo sa prejavilo na súcite a empatii, ktorú prejavovala ako zdravotníčka pri pomáhaní raneným vojakom. Takto však - paradoxne - nepristupovala k sebe; neustále trpela prepracovanosťou, horlivo slúžila vede. Ústav rádia, ktorý Curie založila vychoval niekoľko skvelých vedcov - nositeľov Nobelovej ceny, okrem iných k nim patrila aj jej dcéra Iréne s manželom Fredericom Joliotom za objav umelej rádioaktivity.

V roku 1995 boli pozostatky Marie Curie presunuté do parížskeho Panteónu. Na počesť manželov Curieovcov bol pomenovaný 96. chemický prvok - Curium (Cm).

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více