Přehled (12 článků)

Po rozpadu Sovětského svazu v roce 1991 se Čečensko-Ingušská ASSR rozdělila na dvě části: Ingušskou republiku a Čečenskou republiku. Ta druhá vyhlásila Čečenskou republiku Ičkerija, která usilovala o nezávislost, zatímco první se postavila na stranu Ruska. Po první čečenské válce s Ruskem v letech 1994-1996 získalo Čečensko de facto nezávislost jako Čečenská republika Ičkerija, ačkoli de iure zůstalo součástí Ruska. Ruská federální kontrola byla obnovena během druhé čečenské války v letech 1999-2009, kdy čečenskou politiku ovládl bývalý povstalec Achmad Kadyrov (a později jeho syn Ramzan Kadyrov).

Dlouhá léta byla dvorním dodavatelem vrtulníků pro sovětskou armádu konstrukční kancelář M. L. Mila. Konkurenční kancelář N. I. Kamova se sice účastnila řady soutěží vypsaných armádou, ale Milova pozice byla neochvějná až do okamžiku, kdy armáda při hledání ekvivalentní protiváhy amerického programu AAH vypsala soutěž na nový bitevní vrtulník.

Cieľom tejto práce má byť relevantný komentár vzťahov medzi fenoménom čečenského terorizmu a podobou či orientáciou protiteroristickej politiky Ruskej federácie. Keďže je pomerne jednoduché kauzálne aspekty týchto vzťahov rozoznať už na obecnej úrovni znalosti preberaného areálu, autori sa nesnažili testovať hypotézy založené na spomínanej kauzalite, ale skôr precizovali interpretáciu ich štrukturálnych a bezprostredných príčin.

4. Severný Kaukaz

Čečenská republika nie je jedinou krajinou Severného Kaukazu s nestabilnou politickou i spoločenskou situáciou. Separatistické tendencie a islamský radikalizmus sa rozšírili prevažne medzi rokmi 1999-2003 aj do Ingušska, Dagestánu, Kabardsko-Balkarska a sčasti aj do krajín Južného Kaukazu. V súčasnosti médiá označujú temer každú z krajín za „najnásilnejšiu oblasť Ruskej federácie."

Záver

Oslabenie Kadyrovovej moci pomocou Severokaukazského federálneho okruhu sa zdá byť najnovším cieľom Ruskej federácie. Nakoľko stabilita Čečenska je v súčasnosti priveľmi závislá na Kadyrovi, zdá sa to byť rozumný krok. Jeho oslabenie bude znamenať menšiu hrozbu v prípade jeho politického pádu. K tomu ale bude potrebné obmedziť jeho moc omnoho výraznejšie. Tento cieľ potvrdzuje i prístup k ostatným prezidentom v oblasti, ktorých kompetencie ostávajú obmedzené.

3. Kľúčové body pre ruskú politiku a jej nástroje

Význam rusko-čečenských vojen pre ruské armádne elity je nezanedbateľný. V dobe prvého konfliktu sa armáda nachádzala v zlej ekonomickej situácií. Koniec studenej vojny a rozpad ZSSR spolu s ekonomickými reformami viedol k úsporám v rezorte Ministerstva obrany. To sa prejavilo i na prvom konflikte s Čečenskom, kedy sa armáda ukázala byť nepripravená na boj. Neúspešnosť postupu zle pripravených jednotiek predĺžila boje, a čo je podstatnejšie, zlá situácia ruských vojsk zrejme prispela aj k faktoru vojenských zločinov.

2. Čečenizácia a Kadyrovizácia (1999-2011)

Na prelome tisícročia sa Moskva domnievala, že kvôli domácej i zahraničnej verejnej mienke by pretrvávanie ruského vojska na čečenskom území nebolo vhodné. Stálo to neprimerane vysoké finančné, materiálne, no i morálne náklady a oslabovalo to politickú pozíciu v zahraničí. Zdalo sa, že situácií by prospela oficiálna zmena systému spravovania regiónu, a to na mediálne priaznivejšiu formu. Ako riešenie sa ponúkalo niekoľko variant. Od direktívneho centrálneho spravovania územia z Moskvy (navrhovaného armádnymi elitami), až po prenechanie správy v rukách Čečencov.

Úvod

Pri pohľade do novín a časopisov, zaoberajúcich sa politickou situáciou vo svete, môže čitateľ raz za čas naraziť na pestrú paletu informácií a analýz týkajúcich sa Kaukazského regiónu. Ich obsahom je terorizmus, islamský radikalizmus, separatizmus, či otázka európskej energetickej bezpečnosti. Čo majú tieto rôznorodé pojmy spoločné je, že sú na dosah Moskve. Rusko intervenuje v oblasti Severného Kaukazu, ktorý predstavuje juh federácie, i Južného Kaukazu, ktorý je oblasťou tzv. blízkeho pohraničia. Osou tejto práce je Čečenská republika, ktorá sa zdá byť priamo, či nepriamo zapojená do väčšiny významných faktorov ovplyvňujúcich oblasť. Otázka znie, čo robí túto oblasť tak významnou a zasluhujúcou tak výraznú pozornosť ruských politických elít.

1. Prvá a druhá rusko-čečenská vojna (1990-1999)

Čečenská otázka sa stala v 90. rokoch významnou a stále prítomnou kapitolou v dejinách Ruskej federácie. V dobe jeho vzniku nepredstavoval čečenský separatizmus tak špecifický a neštandardný jav, ako by sa mohlo zdať. Prehlásenia o nezávislosti a separatistická rétorika boli v období rozpadu ZSSR všeobecný fenomén a šlo temer o módnu záležitosť. Bolo to revolučné obdobie spojené s demokratizáciou a predstavami o dosiahnutí (celkom) iného spoločenského zriadenia. Zahraničná politika Moskvy sa začiatkom 90. rokov prikláňala k západníctvu a Boris Jeľcin sa preslávil vytvorením tzv. prehliadky suverenít, keď navštevoval federálne republiky a ponúkal im „toľko suverenity koľko zvládnu". Aj napriek tomu je ale možné tvrdiť, že Čečenci pristupovali k otázke nezávislosti s tvrdošijnosťou na vyššej úrovni.

Pri pohľade do novín a časopisov, zaoberajúcich sa politickou situáciou vo svete, môže čitateľ raz za čas naraziť na pestrú paletu informácií a analýz týkajúcich sa Kaukazského regiónu. Ich obsahom je terorizmus, islamský radikalizmus, separatizmus, či otázka európskej energetickej bezpečnosti. Čo majú tieto rôznorodé pojmy spoločné je, že sú na dosah Moskve. Rusko intervenuje v oblasti Severného Kaukazu, ktorý predstavuje juh federácie, i Južného Kaukazu, ktorý je oblasťou tzv. blízkeho pohraničia. Osou tejto práce je Čečenská republika, ktorá sa zdá byť priamo, či nepriamo zapojená do väčšiny významných faktorov ovplyvňujúcich oblasť. Otázka znie, čo robí túto oblasť tak významnou a zasluhujúcou tak výraznú pozornosť ruských politických elít.