Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti

Autor : Bc. Igor Spitz 🕔05.12.2011 📕5.305

Seriál

  1. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  2. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  3. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  4. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  5. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  6. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  7. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  8. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti

Podobné články

Další články autora

Záver

Na začiatku tejto práce stáli otázky, aké faktory ovplyvnili ruskú politiku a ako jej nástroje formovali situáciu v Čečensku. Pomocou analýzy faktorov a nástrojov mal byť odhadnutý ďalší vývoj v krajine.

Domnievam sa, že medzi najdôležitejšie faktory patrí práve zásoba kaspickej ropy, ktorá výrazne zvyšuje dôležitosť Čečenska, a to predovšetkým jeho politickej stability. I keď odtrhnutie sa Dagestánu od RF nie je pravdepodobné, čečenský separatizmus by predstavoval nevhodný precedens. Domnievam sa, že práve kvôli rope nemôže RF dopustiť nezávislosť Čečenskej republiky. Vývoj oblasti ale bol samozrejme komplikovaný a ropa nie je jediným prvkom, ktorý ovplyvňoval ruskú politiku. Medzi ďalšie faktory sa radia armáda a ruskí oligarchovia. Kapitola 3.1. vysvetľovala ich možné záujmy, ktoré sa nie vždy zhodovali so záujmom Moskvy. Problémy spojené predovšetkým s ruskou armádou sťažili riešenie konfliktu, nakoľko vnášali do problému prvok radikalizmu. Posledný spomenutý faktor, terorizmus, preto prisudzujem ako dôsledok intenzívnych vojen, ktoré sa odohrali na tomto území. Práca sa snažila argumentovať s bežným názorom na čečenský terorizmus, pričom tvrdí, že jeho označenie za islamský a medzinárodný je nevhodné. Vychádza pritom z kultúrneho prostredia a historického vývoja spoločnosti. Na druhej strane je nutné pripomenúť, že vplyv wahhábistického hnutia bol výrazný, pričom ani umiernený Aslan Maschadov nebol schopný ho v medzivojnovom období potlačiť.

Hlavným ruským nástrojom je samozrejme Čečenizácia, i keď ide skôr o proces, než nástroj. O jej úspešnosti je možné polemizovať, pretože záleží na formulácií cieľa na počiatku procesu. Kvôli zdôrazneniu skutočného výsledku analytici zvyknú Čečenizáciu nazývať i ako Kadyrovizácia. Z hľadiska vývoja situácie nie je ale Kremľu čo vyčítať, pretože jednoklanová politika sa stala skôr nutnosťou než zámerom s dlhodobým cieľom. Ak by sme vzali za základ, že cieľom Čečenizácie bolo stabilizovať situáciu v krajine, a pritom prenechať zodpovednosť a moc v rukách Čečencov, hodnotili by sme ju ako úspešnú. Otázkou ale je, či bolo nevyhnutné, aby proces trval tak dlho a spotreboval tak enormné prostriedky, ako materiálne, tak ľudské. Faktorom, ktorý sa na tom najviac odrazil je zrejme práve armáda a média, pričom aj nesloboda slova je dôkazom, že Ruská federácia ešte plne nedosiahla plne demokratického stavu. Tento problém nie je prítomný len v Čečensku, ale rozšíril sa po všetkých problematických republikách. Neustupujúce rebélie a teroristické útoky dokazujú, že krvná pomsta a potreba pomsty je v spoločnosti zakorenená a je nutné ju brať do úvahy. Podľa hodnotení novinárov a analytikov sa tak ale nedeje, čo komplikuje stabilizáciu regiónu.

Druhým analyzovaným nástrojom sú média, ktoré formujúc verejnú mienku ruského obyvateľstva umožňovali Moskve presadzovať reformy a zmeny, ktoré by bez prítomnosti nepriateľa v podobe terorizmu neboli možné. Záver kapitoly 3.3. znova naznačuje, že v obraze, ktorý ruské média vytvárajú o kaukazských rebeloch, je preceňovaná úloha islamu a separatizmu.

Oslabenie Kadyrovovej moci pomocou Severokaukazského federálneho okruhu sa zdá byť najnovším cieľom Ruskej federácie. Nakoľko stabilita Čečenska je v súčasnosti priveľmi závislá na Kadyrovi, zdá sa to byť rozumný krok. Jeho oslabenie bude znamenať menšiu hrozbu v prípade jeho politického pádu. K tomu ale bude potrebné obmedziť jeho moc omnoho výraznejšie. Tento cieľ potvrdzuje i prístup k ostatným prezidentom v oblasti, ktorých kompetencie ostávajú obmedzené.

Spolu so Severokaukazským federálnym okruhom, ktorý predstavuje najnovší nástroj, sa vynára dôležitá otázka. I keď je spomínaný nástroj v účinnosti ešte krátko, a nie je teda možné hodnotiť jeho výsledky, zdá sa, že zhlukuje republiky, ktoré sú si svojimi problémami veľmi podobné. Kapitola 4.1. vyvodzuje, že sa na rovnaké problémy používa rovnaká záplata. Teroristické útoky, partizánsky spôsob boja, korupcia a radikalizácia náboženských skupín. To sú základné charakteristiky bezpečnostnej situácie v Čečensku, Ingušsku i Dagestáne. Podobné sú i spôsoby ich riešenia. Prísny politický i vojenský dozor, často spojený s neprávosťami zo strany armády. Otázka ale znie, či je možné príčiny a následky zameniť a vytvoriť hypotézu, že podobnosť republík je spôsobená zhodou medzi nástrojmi, ktoré Moskva používa. Na potvrdenie, či vyvrátenie tejto hypotézy neobsahuje táto práca dostatok faktov, no i keď jej riešenie nebolo cieľom práce, môže byť nápomocná pri hľadaní odpovedí.

Seriál

  1. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  2. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  3. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  4. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  5. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  6. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  7. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  8. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti

Podobné články

Další články autora

Autor : Bc. Igor Spitz 🕔05.12.2011 📕5.305

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře