Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti

Autor : Bc. Igor Spitz 🕔05.12.2011 📕5.228

Seriál

  1. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  2. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  3. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  4. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  5. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  6. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  7. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  8. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti

Podobné články

Další články autora

2. Čečenizácia a Kadyrovizácia (1999-2011)

2.1. Východiská Čečenizácie

Na prelome tisícročia sa Moskva domnievala, že kvôli domácej i zahraničnej verejnej mienke by pretrvávanie ruského vojska na čečenskom území nebolo vhodné. Stálo to neprimerane vysoké finančné, materiálne, no i morálne náklady a oslabovalo to politickú pozíciu v zahraničí. Zdalo sa, že situácií by prospela oficiálna zmena systému spravovania regiónu, a to na mediálne priaznivejšiu formu. Ako riešenie sa ponúkalo niekoľko variant. Od direktívneho centrálneho spravovania územia z Moskvy (navrhovaného armádnymi elitami),[37] až po prenechanie správy v rukách Čečencov.

Výsledne riešenie zaviedlo zlatú strednú cestu. Šlo o zriadenie „nového“ administratívneho systému, na čele s novým prezidentom. Tomu malo byť pridelené len veľmi malé množstvo právomocí, nad ktorým by ostala v hierarchii moci stále dozerať Moskva. Tak sa Rusko malo oficiálne stiahnuť z Čečenska a pritom neprenechať domácim elitám možnosť znova prepadnúť klanovým bojom o moc. Politická prestavba mala byť sprevádzaná premenou nepriateľa z Čečencov na čečenských teroristov. Proces niesol názov Čečenizácia. [38]

K tomu, aby Moskva mohla učiniť tento krok, bolo nutné nájsť správneho kandidáta, a čo bolo dôležitejšie, pretvoriť separatistov v promoskovskú milíciu. V skratke je možné povedať, že šlo o pretvorenie vojenského konfliktu medzi RF a Čečenskou republikou vo vnútroštátny konflikt.

2.2. Achmat Kadyrov

Ako vhodný kandidát na post najvyššieho čečenského predstaviteľa sa zdal Achmat Kadyrov, ktorý spĺňal vytýčené podmienky. Nakoľko v prvej vojne bojoval po boku separatistov, mal proti-ruskú povesť. Tá umožnila Putinovi vytvárať dojem snahy o vyriešenie situácie a pretrvávajúceho dialógu s nepriateľom. Achmat Kadyrov, ktorý neskôr prešiel na pro-ruskú stranu, vládol v Čečensku určitou mocou, a to bolo medzi Čečencami lojálnymi Moskve nevídané. Tretia podmienka, dôveryhodnosť, bola rovnako dôležitá, a práve o tej sa viedli najväčšie spory. O Kadyrovovej lojalite ale nemuselo byť pochýb, nakoľko sa po Dagestánskej invázií odmietol zapojiť do proti-ruského odboja. Tým bol prehlásený za nepriateľa čečenského národa[39] a jeho boj proti wahhábitom len upevňoval jeho bezvýchodiskovú situáciu. V Čečensku sa za kolaboráciu s RF ocitol pod hrozbou krvnej pomsty, ktorá mu zamedzovala návrat k separatistom. Mohol sa teda postaviť na stranu Moskvy a posilniť svoju moc, alebo ostať v opozícií, no ohrozený ostatnými separatistami.

Po tom, čo sa Moskva o Kadyrovovej nominácií uistila, prebiehal proces dosadenia k moci viac-menej bezproblémovo. Nariadenie „O organizácií dočasného systému výkonnej moci v Čečenskej republike“ de facto zaviedlo prezidentskú vládu. Achmat Kadyrov sa stal v júli 2000 šéfom proruskej civilnej správy. Na začiatku roku 2001 výnos s názvom „O systéme orgánov výkonnej moci Čečenskej republiky“ transformoval dočasnú administráciu v čečenskú vládu. Referendum z roku 2003 prejavilo vôľu občanov pretrvať v (či skôr navrátiť sa do) RF a legitimovalo prezidentské a parlamentné voľby i novú ústavu. [40] O legitímnosti referenda i nadchádzajúcich volieb sa dá pochybovať. Zahraniční pozorovatelia sa volieb odmietli zúčastniť pre podozrenie z manipulovania.[41] Toho roku sa A. Kadyrov stal prezidentom.

Usporiadanie politicko-mocenskej hierarchie ale naznačovalo, že Achmat Kadyrov nie je politikom k diskusii, ale skôr nástrojom k upokojeniu verejnej mienky. I keď prezidentom, stal sa Kadyrov osobou disponujúcou len obmedzeným množstvom právomocí. Fakt, že druhým človekom po prezidentovi bol vždy Rus, a že spočiatku fungovalo Predstavenstvo vlády RF paralelne s čečenskými orgánmi,[42] môže prezrádzať nedôveru Moskvy.

Určitá miera Kadyrovovej bezmocnosti, i keď vládol vlastnými silovými nástrojmi, sa prejavila v cieľoch tohto niekdajšieho čečenského imáma. Jeho snaha sa zamerala predovšetkým na dokázanie svojej lojálnosti voči Moskve a posilnenie vlastného postavenia. Toho chcel dosiahnuť urýchleným rozložením separatistických hnutí, pričom termíny, ktoré nasľuboval Moskve boli prehnane optimistické.

2.3. Rozklad separatistických hnutí

Nasledovalo splniť druhý bod, a to rozložiť separatistické hnutie. Znalosť čečenských kultúrnych pomerov naznačoval, aké problémy čakali RF i Kadyrova pri plnení svojho sľubu. Pre vojakov a rebelov viazaných krvnou pomstou nebolo jednoduché a často ani možné prestúpiť do nepriateľského tábora. Ak by tak predsa len učinili, boli by navždy odrezaní od možnosti vrátiť sa k starým zložkám a ohrození na životoch pomstou bývalých spolubojovníkov. I bez tejto hrozby bola snaha o prestup sťažená konkrétnymi podmienkami prestupu k milíciám Achmata Kadyrova. Bolo rozhodnuté, že zmena uniformy sa nebude konať masovo, a amnestia umožňujúca vstup ku „Kadyrovcom“ sa udeľovala prípad od prípadu komisiami.[43] To znamenalo, že sa vojak odhodlaný k tomuto kroku plne odovzdáva do rúk nepriateľa, búra mosty k návratu a nie je si istý výsledkom. I keď bol tento proces náročný, práve odrezanie separatistu od bývalých spolubojovníkov bol podľa S. Marakendova podmienkou účinnej kolaborácie.[44]

Aj napriek tomu dochádzalo k prestupom, lenže je zároveň možné pochybovať o stabilizačnom efekte tohto procesu. Krvná pomsta vytvárala v čečenskej spoločnosti čoraz komplikovanejšiu sieť, produkujúcu stále znovu sa opakujúcu vlnu násilia. Samotný proces čečenizácie bol nepriaznivý z niekoľkých ďalších dôvodov. Za prvé, motivácia prestupujúcich jednotiek i jednotiek verných Kadyrovovi bola pochybná. Jedni sa snažili nájsť oporu v strachu pred krvnou pomstou, iní stále verní separatistickej myšlienke vstupovali do milícií so súhlasom vodcov rebelov ako „dvojití agenti.“ Za druhé, medzičasom stihli Kadyrovci vykryštalizovať do podoby klanu hromadiaceho moc a rozosievajúceho teror – získali príležitosť k vybavovaniu účtov. Z toho vyplynul chaos, v ktorom sa po severokaukazskej republike pohybovalo nespočetné množstvo ozbrojených jednotiek neistého zaradenia a cieľa činnosti. Niektoré zdroje[45] uvádzajú, že ale práve toto bolo cieľom čečenizácie. Podarilo sa zintenzívniť už i tak napätú situáciu, ktorá viedla k oslabeniu jednotlivých frakcií, zaťažených bojom medzi sebou. To napokon viedlo k väčšej závislosti na Moskve.

2.4. Nástupca Achmata Kadyrovova – Ramzan Kadyrov

9. mája 2004 došlo k atentátu na Achmata Kadyrova. Po atentáte na prezidenta sa situácia výrazne skomplikovala. Ak by aj Moskva prišla s plánom nahradiť Kadyrovov klan iným vhodným partnerom, vyústilo by to s najväčšou pravdepodobnosťou v tretí vojenský konflikt, prípadne v občiansku vojnu. V roku 2004 vládol Kadyrovov klan už značnou mocou. Najjednoduchším riešením by bolo dosadenie Ramzana Kadyrova, syna Achmata Kadyrovova, do prezidentského kresla. To by ale vyžadovalo opätovnú zmenu ústavy – Ramzan vekom nespĺňal ústavné požiadavky na post prezidenta. Nakoľko ale už predtým získal moc ako veliteľ prezidentskej ochrany, jeho postavenie ovplyvnilo rozhodnutia Moskvy. Tá napokon Ramzanovým politickým ambíciám vyhovela. I keď sa oficiálne čečenským prezidentom stal Alu Alkhanov, politická i vojenská moc pretrvala v rukách Ramzana Kadyrova, ktorý onedlho na premiérskom kresle vymenil i tak pasívneho Sergeja Abramova.

Situácia v Čečensku sa ale postupne menila z Achmatovského chaosu na Ramzanovské obdobie obnovy. Moc a vplyv v krajine Kadyrovovi mladšiemu zabezpečila podporu Moskvy vo forme privilégií i finančných prostriedkov. Aj kvôli prístupu k fondom federálneho rozpočtu sa Ramzan stal symbolom stability a boja s morálnym poklesom čečenského národa. Získal tak na obľube u miestneho obyvateľstva. Na druhej strane, napríklad udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania Hrdina Ruska, ktoré získal v roku 2007,[46] vypovedá dosť aj o vzťahoch medzi ním a Putinom.

Úmerne s tým ako rástla Kadyrovova popularita i jeho vojenská moc, klesala jeho závislosť na Moskve a stúpali jeho proti-moskovské vystúpenia. Tie je ale vhodnejšie interpretovať ako prejavy neohrozenosti na domácom politickom ihrisku, než ako obnovenie separatizmu. Ramzan veľmi rýchlo pristúpil k politike zastrašovania a vytvárania kultu osobnosti.[47] Nezabúdajme ale, že jeho moc je závislá aj na popularite u obyvateľstva a tej kritika namierená na Moskvu určite prospieva. Oslabujúca pozícia separatistov ale pre Moskvu paradoxne znamenala väčšiu nezávislosť Ramzana Kadyrova. Vynára sa teda otázka, či sa jedno-klanová politika Kremľu napokon vyplatila. Stávka na jedného koňa výrazne obmedzila paletu možností v prípade potreby zasiahnuť do vývoja.

Roku 2007 sa Kadyrovovi podarilo primäť Alu Alchanova, vtedajšieho čečenského prezidenta k rezignácií a Kadyrov bol spomedzi troch kandidátov zvolený prezidentom. Začiatkom roka 2008 sa Kadyrovovi podarilo ovládnuť aj jednotky Ministerstva obrany a Ministerstva vnútra, až na výnimku Vostockého bataliónu pod vedením Yamadaeva. V tomto období získal z federálneho rozpočtu 6,6 miliardy rubľov,[48] a to na základe presunu administratívnej správy a správy obnovy do svojich rúk.[49] S týmito prostriedkami sa spája vysoká miera korupcie, ale nie je možné uprieť výrazný úspech na poli rekonštrukcie. V Groznom sa vybudovala univerzita, nemocnica, letisko a mnoho iného.[50] Nezamestnanosť klesla z niekdajších 75-80% na 50-40%,[51] a obyvateľstvo ho podporuje, nakoľko znamená stabilitu a relatívnu bezpečnosť. Do republiky sa okrem iného snažil zaviesť poriadok v podobe šárie už od roku 2005, kedy sa stal prezidentom.[52] Je nutné ale dodať, že tieto úspechy sú v určitej miere relatívne. Konkrétnemu hodnoteniu Kadyrovových krokov sa budeme venovať nižšie.

2.5. Čečenská ekonomika

Ako sme už spomenuli vyššie, jedným z hlavných zdrojov príjmov je pre Kadyrovova federálny rozpočet RF. Okrem toho ale vznikol aj Fond Achmata Kadyrova. Je zdrojom, z ktorého Ramzan financuje prestavbu a revitalizáciu Čečenska. Neštandardné ale je, že sa napĺňa i z platov štátnych zamestnancov, ktorým nie sú vyplácané určité percentá z platu (okolo 40%). S fondom sú ale spojené korupčné praktiky a hovorí sa aj o praní peňazí. Mimo štátnych zamestnancov sú „dobrovoľnými“ darcami aj miestni podnikatelia. Jedni prispievajú z dôvodov vydierania, iní sú si vedomí, že správca fondu zároveň udeľuje veľké štátne zákazky. [53]

Budúci ekonomický vývoj je ale stále neistý. Problém spočíva v nedostatočne vzdelanom obyvateľstve a zdevastovanej infraštruktúre, čo bráni v technologickom rozvoji priemyslu. Významná je aj vysoká miera korupcie, ktorá brzdí príliv investícií.[54] Podľa ministra pre regionálny rozvoj Dmitryho Kozaka by mal ale nový federálny program znížiť závislosť Čečenska na federálnom rozpočte o 25% do roku 2012. Daňové príjmy štátu by sa mali zdvojnásobiť, a tiež má vzniknúť 90 tisíc nových pracovných miest.[55] Tzv. sub-programy, ktorých autorom je tiež Kozak, by mali riešiť problematiku korupcie. Pridelené financie zacielené na omnoho konkrétnejšie projekty sa budú kontrolovať a v prípade nenaplnenia plánu sa zrušia príspevky na ďalší rok.[56]

V snahe vyhodnotiť hospodársku politiku Ramzana Kadyrova som sa rozhodol porovnať niekoľko základných ekonomických ukazateľov z roku 2010 v porovnaní s okolitými krajinami, a to s Dagestánom, Severným Osetskom, Kabardinsko-Balkarskom a pre lepšiu predstavu s Moskvou.

Oblasť Obyvateľstvo
(v mil.)
Rozpočet
(v mil. $)
Miera nezamestnanosti Index rozpočtu Index výstavby Index rastu služieb Index obratu Index kôš
Čečensko 1.3 18 000 59,20 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00
Dagestán 2.7 1 600 3,80 0,04 3,80 0,21 0,12 0,76
Kabardinsko-Balkarsko 0.9 650 5,70 0,05 2,35 0,22 0,13 1,00
Severné Osetsko 0.7 400 4,50 0,04 4,58 0,17 0,08 0,94
Moskva 10.5 37 400 1,10 0,26 2,13 -0,52 0,06 1,82

Tabuľka 1 – Porovnanie ekonomických ukazateľov

Tabuľka 1[57] obsahuje niekoľko indexov, ktoré vychádzajú z údajov za rok 2010 a sú prispôsobené tak, aby Čečensko obdržalo index 1,00 a bolo teda možné údaje porovnať.

  • Index rozpočtu ukazuje, aké dotácie na 1 obyvateľa prichádzajú z federálneho rozpočtu v pomere k Čečensku.
  • Index výstavby ukazuje, koľko m2 bytovej výstavby vzniklo na 1 obyvateľa v porovnaní s Čečenskom.
  • Index rastu služieb ukazuje tempo rastu sektoru služieb. Index vyčísluje koľko percent rastu pripadá na 1% rastu v Čečensku.
  • Index obratu, skratka pre index tempa rastu maloobchodného obratu, ukazuje koľko percent rastu pripadá na 1% rastu v Čečensku.
  • Index kôš, skratka pre pomer priemernej mesačnej mzdy na náklady fixného koša tovaru a služieb (x krát), ukazuje, koľko krát si môže občan za priemerný plat v krajine kúpiť kôš v hodnote priemerného čečenského platu.


Graf 1 – Indexy rozpočtu, rastu služeb a obratu


Graf 2 - Indexy výstavby a nákupného koša

Z tabuľky 1 a grafov 1 a 2 vyplýva, že ekonomická situácia v roku 2010 vykazovala nadpriemerný rast. Podľa tempa rastu mnohých odvetví je jasné, že ekonomika krajiny sa výrazne zlepšuje. Až index rozpočtu naznačí, že situácia nie je adekvátna. Vyplýva totiž, že i keď okolité krajiny získavajú z federálneho rozpočtu len čosi okolo 5% v pomere k Čečensku, ich tempá rastu sú relatívne vyššie než u Čečenska. To podporuje názory niektorých analytikov, ktorí tvrdia, že Kadyrovovi sa darí rekonštruovať republiku len na formálne. Investície totiž putujú do neproduktívnych oblastí a netvoria teda žiadaný multiplikačný efekt.[58]

2.6. Boj proti terorizmu

Nástup Ramzana Kadyrova znamenal pre Šamila Basajeva a jeho prívržencov počiatok „lovu na separatistov.“ Ako už bolo spomenuté, rozloženie separatistického hnutia bola hlavná Kadyrova úloha. Prestup k pro-ruským milíciám odmietla ale značná časť rebelov a po teroristickom útoku v Beslane sa tlak zintenzívnil. Pomaly sa ale darilo rebelov eliminovať. Napríklad známy Šamil Basajev zahynul v roku 2006 v Ingušsku a jeho smrť nikdy nebola riadne vysvetlená. Predpokladá sa, že v tom boli zapletené tajné služby.

Wahhábistické, tj. extrémistické skupiny, sú ale naďalej pretrvávajúcim problémom, a to aj napriek prezidentovým nedbalým vyhláseniam z roku 2009. V júni 2009 Kadyrov vyhlasoval skoré termíny,[59] kedy malo dôjsť k ukončeniu bojov s terorizmom. Aj napriek tomu sa ale množstvo prívržencov nezmenšovalo. A Ramzan sa odhodlal aj k silovým krokom. Boj voči extrémistom zasiahol predovšetkým príbuzných separatistov, ktorých vydierali Kadyrovci. Boj je spojený predovšetkým s podpaľovaním obydlí týchto príbuzných.[60] Za obdobie od leta 2008 do marca 2009 zaznamenal Memorial Human Rights Center 26 takýchto prípadov. Tento akt kolektívnej zodpovednosti nie je zjavne proti srsti ani federálnym silám. Veliteľ kriminálnej polície jednotiek Ministerstva vnútra, Nikolai Simakov, účastný jednej z týchto akcií naznačil, že princíp kolektívnej viny nie je proti federálnym zákonom.[61]

Situácia v Čečensku sa do roku 2011 mierne stabilizovala. Zdá sa ale, že odbojové hnutia získavajú na intenzite prevažne v okolitých krajinách (viz. 4.1.)

2.7. Kadyrova kritika a opozícia

Ramzan Kadyrov nemal a nemá v Čečensku neohrozené postavenie. Už od roku 2005 sa snažil zbaviť svojich oponentov, využívajúc pri tom niekoľko taktík. Mimo bežného zastrašovania sa využívalo aj formálne povýšenie, ktoré povýšeného vystrelilo do lepších miest. Prakticky ho ale zbavilo možnosti priamo ovplyvňovať aktivity na čečenskom území.

V polovičke roku 2008 sa ale začali roztržky s posledným predstaviteľom opozičnej moci, Sulimom Yamadaevom, zintenzívňovať. Média hovorili o Kadyrovi ako o bývalom všemocnom čečenskom lídrovi, ktorého povesť sa rozpadala na kusy spoločne s jeho mocou.[62] R. B. Ware v tej dobe zastával názor, že za tým bol Medvedevov záujem o získanie lídra lojálnemu priamo jemu a nie Putinovi. Názory na túto problematiku sa ale rozchádzajú. I keď sa zdalo, že Ramzan stráca dôveru armádnych i politických elít, 12. mája 2008 Yamadaeva odvolal. Jeho klan mal zrejme politické ambície, a preto stratil pozíciu veliteľa Vostockého bataliónu.[63] Zrejme nešlo o roztržku na úrovni moskovských elít. Voľba v roku 2008 napokon dopadla kladne pre prezidenta Kadyrova, čo naznačuje nezmenenú politiku a pretrvávajúcu priazeň Moskvy.

Vražda Ruslana Yamadaeva, ktorého zastrelili v Moskve na jeseň roku 2008, naznačuje, že Yamadaevov klan ostal pre Kadyrova nebezpečný. O pol roka neskôr došlo k vražde Sulima Yamadaeva.[64] Podľa rôznych expertov nešlo ale o krvnú pomstu, či mocenské boje medzi jednotlivými čečenskými klanmi. Boj Yamadaeva s Kadyrovom mala byť bábkohra medzi FSB (Federálna bezpečnostná služba) a GRU (Hlavná správa rozviedky Generálneho štábu ozbrojených síl Ruska.)[65]

Tieto analýzy uvádzam kvôli zdôrazneniu komplexnosti vzťahov v malej severokaukazskej republike. Z hľadiska tejto práce by bolo mätúce zaoberať sa jednotlivými bojmi medzi aktérmi čečenskej politiky. Aj preto sa bude nasledujúca kapitola zaoberať motívmi a faktormi, tak povediac všeobecnejšími.

Poznámky

[37] Souleimanov, E. (2007): str. 76

[38] Čečenizácia predstavuje ruskú variantu Maschadovovho plánu spred roku 1999, kedy sa snažil zabrániť vojenskému konfliktu dištancovaniu sa od teroristických činov niektorých jeho poľných veliteľov. Či z nedostatku dôveryhodnosti, či z iných dôvodov, jeho snahy neboli vypočuté ani v Moskve, ani na Západe.

[39] Souleimanov, E. (2007): str. 79

[40] Souleimanov, E. (2007): str. 82

[41] Tiež, str. 85-86

[42] Tiež, str. 90

[43] Souleimanov, E. (2007): str. 92

[44] Goble, P. (2006)

[45] Souleimanov, E. (2006)

[46] Laryš, M. (2008)

[47] Ware, R.B. (2009)

[48] (prisľúbené za obdobie 2007-2010),

[49] Ware, R.B. (2009)

[50] Tiež.

[51] Minregion.ru (2010): Oficiálne čísla sú podľa odborníkov príliš vysoké.

[52] Lokshina, T. (2009)

[53] Laryš, M. (2008)

[54] Fuller, L. (2009)

[55] Smirnov, A. (2009)

[56] Tiež.

[57] Údaje vypočítané zo štatistiky zo stránky minregion.ru

[58] Wolreich, S. (20010)

[59] End Of Counter-Terrorist Operation In Chechnya Imminent

[60] Lokshina, T. (2009), Fuller, L. (2009)

[61] Lokshina, T. (2009)

[62] Smirnov, A. (2008)

[63] Ware, R.B. (2009)

[64] Sulim Yamadaev bol veliteľom Vostockého bataliónu, který pomáhal RF aj v Auguste 2008 pri Rusko-Gruzínskej vojne.

[65] Jamestown (2010)

Seriál

  1. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  2. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  3. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  4. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  5. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  6. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  7. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti
  8. Vplyv politiky Ruskej federácie na konflikty v severokaukazskej oblasti

Podobné články

Další články autora

Autor : Bc. Igor Spitz 🕔05.12.2011 📕5.228

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře