URL : https://www.valka.cz/Abramov-Vladimir-Fjodorovic-t46331#340776
Verze : 1
Příjmení: Surname:
Abramov
Abramov
Jméno: Given Name:
Vladimír Fjodorovič
Vladimír Fjodorovich
Jméno v originále: Original Name:
Владимир Фёдорович Абрамов
Všeobecné vzdělání: General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR základná škola
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR Elementary school
Vojenské vzdělání: Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.1940 vojenské letecké učilište námorných letcov, Ejsk DD.MM.RRRR-DD.MM.1947 Vyšší vojenský kurz námorného letectva DD.MM.RRRR-DD.MM.1959 Vyšší akademický kurz pri Vojenskej akadémii generálneho štábu
DD.MM.RRRR-DD.MM.1940 Military aviation School of Naval Aviators, Eysk DD.MM.RRRR-DD.MM.1947 Higher Military Course of Naval Aviation DD.MM.RRRR-DD.MM.1959 Higher Academic Course at the Military Academy of the General Staff
DD.MM.1941-DD.MM.RRRR pilot 3. eskadry, 71. IAP, Lipovo DD.09.1941-DD.MM.RRRR zástupca veliteľa eskadry, 71. IAP DD.11.1943-DD.MM.RRRR veliteľ eskadry, 10. GIAP (1. GIAD) DD.06.1947-DD.MM.RRRR inštruktor techniky pilotáže, 6. zmiešaná letecká divízia DD.01.1948-DD.MM.RRRR starší letec-inšpektor, 91. stíhacej leteckej divízie DD.MM.1957-DD.04.1961 veliteľ Tallinskej (od 01.08.1960 - 14.) divízie protivzdušnej obrany (PVO) DD.09.1962-DD.MM.RRRR zástupca náčelníka štábu 6. samostatnej armády PVO DD.05.1964-DD.MM.RRRR zástupca náčelníka Hlavného štábu vojsk PVO DD.02.1955-DD.MM.RRRR veliteľ 91. IAD DD.04.1956-DD.MM.RRRR veliteľ 768. IAD letectva Severnej flotily DD.12.1974-DD.MM.RRRR v zálohe
19.3..M.19-1-.D..M.RR R pilot 3rd Squadron, 71st IAP, Lipovo DD.09.1941-DD.MM.RRRR Deputy Commander of Squadron, 71st IAP DD.11.1943-DD.MM.RRRR Commander of Squadron, 10st GIAP (1st GIAD) DD.06.1947-DD.MM.RRRR instructor of piloting techniques, 6th Mixed Aviation Division DD.01.1948-DD.MM.RRRR senior airman-inspector, 91st Fighter Aviation Division DD.MM.1957-DD.04.1961 Commander of the Tallinn (from 1.8.1960 - 14th) Division Air Defense DD.09.1962-DD.MM.RRRR Deputy Chief of Staff of the 6th Separate Army Air Defence DD.05.1964-DD.MM.RRRR Deputy Chief of the Main Staff of the Army Air Defense DD.02.1955-DD.MM.RRRR Commander of the 91st IAD DD.04.1956-DD.MM.RRRR Commander of the 768th IAD Northern Fleet Air Force DD.12.1974-DD.MM.RRRR retired
Budúci stíhač a nositeľ najvyššieho sovietskeho vyznamenania sa narodil v rodine úradníka. Nemá ešte ani tri roky, keď na jar roku 1924 jeho otec Fjodor Dmitrievič Abramov zomiera. Až keď Vladimír podrastie a naučí sa čítať dozvie sa z dokladov, ktoré opatroval v drevenej truhličke, že jeho otec, riaditeľ píly, pri hasení požiaru v neďalekom sklade chleba začal sám horieť. Spolupracovníci ho rýchlo obliali vodou a zahasili horiace oblečenie. Vonku však bol február a telo oslabené prekonanou tuberkulózou nevydržalo. O niekoľko dní na to zomiera aj jeho mama a malý Voloďa sa neocitá na ulici len vďaka dobrému srdcu domácej, ktorá sa ujíma výchovy malej siroty. Nie je mu však dopriate dlho si užívať teplo nového domova. Pestúnka onedlho zomiera a Vladimír Abramov, ktorý sa rád a veľmi dobre učil, sa ocitá na ulici. Stáva sa z neho tzv. bezprizornyj, teda výrastok bez príbuzných, ktorý sa prebíja životom v skupine vekovo blízkych sirôt. Keď mal dvanásť rokov podarilo sa mu dostať do Moskvy, kde sa pokúsil nájsť dvoch otcových známych, ktorých adresy si pamätal z otcových dokladov. Nemal však šťastie, pretože jeden z nich zahynul ešte počas občianskej vojny a druhý sa stratil neznámo kam.
Boh vie ako by sa skončil jeho život, ktorý trávil túlaním sa po trhoviskách a prespávaním v parkoch a kanáloch, keby sa ho nebol ujal príslušník ČEKA Grigorij Kudrjašov (Григорий Кудряшов). Okrem toho že mu poskytol ubytovanie v svojom byte podarilo sa mu s veľkým úsilím nájsť aj sestru Vladimírovho otca, vďaka čomu aj Vladimír dokončil stredné vzdelanie.
Po skončení školy Vladimír navštevuje Bakinský aeroklub a až do nástupu povinej vojenskej služby pracuje ako skladník v garážach Bakinského podniku Metrostroj. V roku 1939 nastupuje povinnú vojenskú službu a je zaradený k vojenskému námorníctvu, neskôr v roku 1940 absolvuje Ejské vojenské letecké učilište námorných pilotov (Ейское военное авиационное училище морских лётчиков). Po jeho absolvovaní je prevelený k 71. stíhaciemu pluku (IAP) letectva baltického loďstva (71-й истребительный авиаполк ВВС Балтийского Флота).
Začiatok vojny zastihuje v tom čase len dvadsaťročného Vladimíra Abramova ako pilota 3. eskadrily 71. IAP na letisku Lipovo na Kurgolovskom polostrove. Vojna sa pre neho začína dvoma poplachmi krátko po polnoci 21.6.1941, do bojov sa však nezapája a prvý vojnový deň trávi na letištnej ploche ako člen hotovosti č. 1. Prvý skutočne bojový let absolvuje 23. júna už zo základne v Talline, kedy v roji spoločne s Michailom Motorinom (Михаил Моторин) a Alexandrom Baturinom (Александр Батурин) štartujú na základe rozkazu veliteľa pluku na prieskumný let. Ich cieľom je preskúmanie oblasti od Koivista po Helsinky. Počas letu sa im podarí vypátrať nepriateľskú loď a paľbou ju poškodiť, no odvetná paľba z člna zasahuje aj ich stroje. Michail Motorin je guľometnou paľbou zasiahnutý do oboch nôh, Abramov má viac šťastia a guľometná dávka prevrtáva kokpit jeho stíhačky len päť centimetrov od jeho pravého pleca.
Prvé vzdušné víťazstvo dosahuje v júli 1941. V tom čase lieta najčastejšie na dvojplošníku I-15bis s trupovým číslom 30 a 42. Práve na jednom z týchto strojov zaútočil na nemecký bombardér Ju 88, ku ktorému sa však v zápale boja dostáva na takú blízku vzdialenosť, že ho vzdušný prúd strháva do vývrtky. Po jej vybratí sa mu spoločne s ďalšími pilotmi podarí nepriateľský bombardér unikajúci smerom na Rigu zostreliť.
Počas prvých mesiacov vojny sa Vladimír Abramov úspešne zapísal nielen ako stíhač, ale aj prieskumný pilot. Sovietskym vojskám sa v tom čase podarilo neďaleko hlavného mesta estónska Tallin objaviť opustené nemecké letisko, pričom jedno z lietadiel, prieskumný Henschel Hs 126 sa podarilo uviesť do letuschopného stavu. Bol to práve Abramov, ktorý na rozkaz veliteľa pluku a po predchádzajúcom upozornení vlastnej protivzdušnej obrany na tomto stroji vykonal prieskumný let a získal tak podrobné informácie o línii frontu.
Raritný zostrel sa Abramovovi podaril v prvých mesiacoch vojny. Vracal sa vtedy z bojového letu na domovské letisko a prelietal ponad železničnú stanicu Julemiste, keď v tom zbadal tesne pod sebou štvormotorový bombardér bombardujúci stanicu. Silueta bola nezameniteľná - Focke-Wulf Fw 200 Condor! Abramov sa vrhol do útoku a dlhou dávkou zo všetkých štyroch guľometov sa mu podarilo poškodiť pravý krajný motor. Condor so silno dymiacim motorom sa pokúša uniknúť prízemným letom. Vtedy sa však objavujú v jeho blízkosti dva I-16 a po krátkom boji Condor padá v plameňoch k zemi. Pád nemeckého bombardéra potvrdili aj príslušníci pozemných vojsk. Ani jeden z pilotov však tento zostrel vo svojich letových denníkoch neuviedol! Abramov preto, lebo ho pripisoval dvom neznámym letcom a týto dvaja letci, ktorými boli Pjotr Briňko (Пётр Бринько) a Alexej Antonenko (Алексей Антоненко) sa zase domnievali, že len dorážali stroj už zostrelený neznámym pilotom. Pretože slúžili v rôznych plukoch, zostal tento zostrel "bez pána".
Na jeseň roku 1941 bol V.F.Abramov vymenovaný za veliteľa roja, 10.9.1941 vybojoval ďalšie dve vzdušné víťazstvá.
Šťastena Abramova opúšťa v apríli roku 1942, kedy je dvakrát ranený. Prvý krát zasiahla nepriateľská guľka ľavú ruku a krátko na to utrpel vážne poranenie hlavy. Napriek tomu, že po zásahu do hlavy niekoľko krát stratil vedomie podarilo sa mu dotiahnuť stroj na letisko a pristáť. Operáciu, počas ktorej mu chirurg vyberal vpáčené úlomky lebečnej kosti absolvoval bez akéhokoľvek umŕtvenia, nakoľko narkóza k dispozícii nebola a navyše celá operácia bola vykonávaná pri svetle napájanom z batérie.
Napriek odporúčaniu lekárov sa odmietol doliečiť a vrátil sa k pluku. Keď ho lekár upozornil na to, že čo i len minimálne pomliaždenie lebky môže viesť k osudným následkom, Abramov mu zo žartu sľúbil, že ho už žiadna guľka ani črepina nezasiahne. A sľub dodržal.
V septembri 1942 je V.F.Abramov vymenovaný zástupcom veliteľa eskadry a v novembri nasledujúceho roku prebral jej velenie. Lietal na stíhačkách I-15bis a I-153, neskôr prešiel na modernejší Jak-7. V roku 1944 bol jeho pluk stiahnutý do tyla a prezbrojený modernými La-5, na ktorých Abramov lietal až do víťazného konca vojny.
K 19.5.1944 je už V.F.Abramov v hodnosti gardového kapitána (Гвардии Капитан) veliteľom eskadry 10. GIAP, teda 10-teho gardového stíhacieho pluku (10-го Гвардейского истребительного авиационного полка), ktorý bol súčasťou 1. gardovej stíhacej divízie letectva Baltickej flotily (1-я Гвардейская истребительная авиационная дивизия, ВВС Балтийского флота). Len pre úplnosť treba dodať, že 10.GIAP nebol novým plukom, ale takéto čestné pomenovanie bolo udelené Abramovovmu domovskému 71.IAP dňa 31.5.1943 za zásluhy v boji s fašistickým nepriateľom.
Za preukázané hrdinstvo je mu dňa 22.6.1944 udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Do toho času absolvoval Abramov 559 bojových letov, zúčastnil sa 57 leteckých súbojov a zostrelil sám a v skupine spolu 20 nepriateľských lietadiel.
Ku koncu vojny zvýšil svoje skóre na konečných 600 bojových letov, 67 leteckých súbojov a 28 nepriateľských lietadiel zostrelených samostatne i v spolupráci. Na jeho konte boli obvyklé stroje typu Hе 111, Ju 88, Ме 109, Ме 110, Fw 190 ale i spomínaná rarita Fw-200 a tiež jeden ťažko identifikovateľný Heinkel Hе-177.
Po skončení vojny V.F. Abramov pokračuje v službe v námornom letectve ďalších tridsať rokov. V roku 1947 úspešne absolvuje Vyššie dôstojnícke kurzy námorného letectva a v roku 1959 Vyššie akademické kurzy pri Vojenskej akadémii generálneho štábu. Následne je inšpektorom techniky pilotáže, náčelníkom letovej inšpekcie Severnej flotily a bol jedným z prvých námorných pilotov, ktorý lietali na prúdových strojoch, resp. jedným z mála, ktorý ešte v jeho veku na takýchto strojoch lietali. Jedno obdobie vykonával aj funkciu zástupcu náčelníka Hlavného štábu vojsk PVO.
V roku 1974 aj v dôsledku zranení, ktoré utrpel ešte počas vojny odišiel do výslužby. Usadil sa v štvrti Zarja Balašichinského okresu Podmoskovskej oblasti. Zomrel vo veku nedožitých 64 rokov.
URL : https://www.valka.cz/Abramov-Vladimir-Fjodorovic-t46331#518611
Verze : 0
Reklama
V.F. Abramov je pochovaný na Purševskom cintoríne (Пуршевское кладбище) v meste Železnodorožnyj (Железнодорожный), Moskovská oblasť. Hrob sa nachádza na parcele 4.
URL : https://www.valka.cz/Abramov-Vladimir-Fjodorovic-t46331#518612
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.