SCR-584 (Signal Corp Radio 584) – strelecký rádiolokátor, jeden z prvých rádiolokátorov použiteľných na priame riadenie paľby protilietadlového delostrelectva vo WW2. Okrem USA používaný aj Veľkou Britániou a ZSSR. Bezlicenčná výroba s označením SON-4 prebiehala v ZSSR.
História vzniku:
Teoretické a praktické práce vedúce k vzniku rádiolokátora SCR-584 sa začali dávno pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Tieto práce začali americký vedci Dr. A. Hoyt Taylor a Dr. Leo C. Young, pracujúci pre americkú vládu, ktorí sa počas svojich výskumov šírenia rádiových vĺn zamerali na odrazy týchto vĺn od oceľových konštrukcií. Výsledky svojich pozorovaní predložili v roku 1922 Navy’s Bureau of Engineering, ktorý prevzal nad ďalším výskumom patronát. V roku 1930 objavili princíp rádiového výškomeru – na základe času medzi vyslaním signálu a prijatím jeho odrazu od zeme sa dá vypočítať výška let, čo umožnilo bezpečnejšie lety aj počas zníženej viditeľnosti. Na nešťastie, z ich pohľadu, publikovali v rokoch 1926 – 1930 sériu článkov o svojej práci a dosiahnutých výsledkoch, čo umožnilo ďalším vedcom rozvinúť niektoré ich objavy. Na druhej strane treba povedať že výskum rádiových vĺn prebiehal aj v iných štátoch, napr. britský vedci veľmi pokročili vo výskume zameranom na zistenie lietadiel vo vzduchu, na odhaľovaní tajomstiev rádiových vĺn pracovali aj nemeckí (nemecký fyzik Hertz objavil odrazy rádiových vĺn už v roku 1887) a japonskí vedci a práce prebiehali aj v Sovietskom zväze. V roku 1931 boli Američania schopní svojou experimentálnou radarovou technológiou zistiť lietadlo vo vzduchu na vzdialenosť približne 50 míľ.
30-e roky 20 storočia znamenali rýchly vývoj a zavádzanie radarových technológií. Na úsvite druhej svetovej vojny, v roku 1939 rozmiestnila Veľká Británia svojich prvých 20 rádiolokačných staníc, ktoré už v roku 1940 poskytli cenné údaje na odrážanie nemeckých náletov na Britské ostrovy.
Rádiolokátor mohol poskytnúť včasnú výstrahu aj pri útoku japonského námorného letectva na Pearl Harbour. Blížiace sa japonské lietadlá ako prvý spozoroval R.C. McCloy na obrazovke rádiolokátoru USS Condor, ale jeho hlásenie sa nedostalo na veliteľské stanovisko námorníctva. Ďalšie informácie o lete japonských lietadiel získal aj rádiolokátor americkej armády, ktorý tieto lietadlá zachytil takmer hodinu pred začiatkom náletu. V prípade včas vyhláseného poplachu na základe údajov rádiolokátorov mohlo byť zachránených mnoho amerických životov, ak nie aj Pacific Fleet.
História vzniku:
Teoretické a praktické práce vedúce k vzniku rádiolokátora SCR-584 sa začali dávno pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Tieto práce začali americký vedci Dr. A. Hoyt Taylor a Dr. Leo C. Young, pracujúci pre americkú vládu, ktorí sa počas svojich výskumov šírenia rádiových vĺn zamerali na odrazy týchto vĺn od oceľových konštrukcií. Výsledky svojich pozorovaní predložili v roku 1922 Navy’s Bureau of Engineering, ktorý prevzal nad ďalším výskumom patronát. V roku 1930 objavili princíp rádiového výškomeru – na základe času medzi vyslaním signálu a prijatím jeho odrazu od zeme sa dá vypočítať výška let, čo umožnilo bezpečnejšie lety aj počas zníženej viditeľnosti. Na nešťastie, z ich pohľadu, publikovali v rokoch 1926 – 1930 sériu článkov o svojej práci a dosiahnutých výsledkoch, čo umožnilo ďalším vedcom rozvinúť niektoré ich objavy. Na druhej strane treba povedať že výskum rádiových vĺn prebiehal aj v iných štátoch, napr. britský vedci veľmi pokročili vo výskume zameranom na zistenie lietadiel vo vzduchu, na odhaľovaní tajomstiev rádiových vĺn pracovali aj nemeckí (nemecký fyzik Hertz objavil odrazy rádiových vĺn už v roku 1887) a japonskí vedci a práce prebiehali aj v Sovietskom zväze. V roku 1931 boli Američania schopní svojou experimentálnou radarovou technológiou zistiť lietadlo vo vzduchu na vzdialenosť približne 50 míľ.
30-e roky 20 storočia znamenali rýchly vývoj a zavádzanie radarových technológií. Na úsvite druhej svetovej vojny, v roku 1939 rozmiestnila Veľká Británia svojich prvých 20 rádiolokačných staníc, ktoré už v roku 1940 poskytli cenné údaje na odrážanie nemeckých náletov na Britské ostrovy.
Rádiolokátor mohol poskytnúť včasnú výstrahu aj pri útoku japonského námorného letectva na Pearl Harbour. Blížiace sa japonské lietadlá ako prvý spozoroval R.C. McCloy na obrazovke rádiolokátoru USS Condor, ale jeho hlásenie sa nedostalo na veliteľské stanovisko námorníctva. Ďalšie informácie o lete japonských lietadiel získal aj rádiolokátor americkej armády, ktorý tieto lietadlá zachytil takmer hodinu pred začiatkom náletu. V prípade včas vyhláseného poplachu na základe údajov rádiolokátorov mohlo byť zachránených mnoho amerických životov, ak nie aj Pacific Fleet.