Dračí rád

Autor : 🕔18.06.2002 📕11.547

3.I. Katolícka symbolika

Drak v katolíckej mytológii – Symbol Draka sa v katolíckych symboloch objavuje už veľmi skoro – dokonca v Novom zákone: „A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak, mal sedem hláv a desať rohov a na hlave sedem diadémov, jeho chvost zmietol tretinu hviezd a vrhol ich na zem.3 A na inom mieste: „A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý, zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí aj jeho anjeli.4 Je pravdepodobné, že i drak v erbe Žigmundovho rádu mal apokalyptický charakter. Podobne ako drak v erbe i drak v Apokalypse boj prehráva: „A strhla sa bitka na nebi: Michal a jeho anjeli sa stretli s drakom. Drak i jeho anjeli bojovali, ale nezvíťazili a nebolo už pre nich miesta na nebi.5Je to pravdepodobne i predobraz boja sv. Juraja o ktorom si povieme nižšie.

Drak je bližšie popísaný a charakterizovaný. „Ohnivá“, alebo červená farba znamená jeho ničiacu a krvilačnú silu a tiež ukazuje na jeho sídlo v pekelnom ohni. „Desať rohov a sedem hláv“ znamená jeho veľkú moc a útočnosť.6

Okrem toho, že drak (niekedy had – porovnaj Zjv. (12,9) a (Gn 3,1), alebo hybridný jašter) bol symbolom samotného diabla, podobne ako i boja proti diablovi. Tak ako tomu je v Zjavení svätého Jána (Apokalypsa), tak i v iných prípadoch sa drak ako diabol spája s poslednými dňami a s apokalyptickými predstavami o konečnom boji. Nachádzame ho napríklad v Byzantskom umení – v tzv. byzantskej ikone z Apokalypsy. „Je to známe zobrazenie porážky Satana. Michael sedí na koni. V jednej ruke drží knihu Písma svätého spolu s poľnicou, na ktorú duje. V druhej ruke má kopiju, ktorá je súčasne krížom. Vráža ju do satana, ktorý sa v podobe hada (jaštera) ovíja okolo miest a dedín sveta.7Keď si odmyslíme mestá a dediny (ktoré mali zobraziť svet a i tak by neboli vhodné na Žigmundov erb) a namiesto hada dáme draka, ktorý už má kopiju-kríž v sebe vidíme obrovskú podobnosť s erbom Dračieho rádu. Ako si ukážeme neskôr Žigmund mal pri tom dosť dôvodov (napríklad vieru v svojho otca, ktorý sám prežíval to o čom si myslel, že sú to apokalyptické predzvesti – príchod ničiacich kobyliek, varovania, krvácajúce hostie) veriť v blízkosť Eschatonu.

Okrem apokalyptickej podoby je tu ešte v katolíckej symbolike dvojica svätý Juraj a Drak (avšak ani tu nemôžeme apokalyptický charakter vylúčiť) – „Líbyjské mesto Silénu trápil zlý drak.... Len, čo sa obluda zjavila, Juraj (tribún rímskeho vojska) sa prežehnal, zaútočil na ňu a kopijou ju zrazil na zem... Diocletianov miestodržiteľ Dacián nechal Juraja vláčiť koňmi po zemi a potom ho sťal.8Juraj bol zároveň predobrazom križiaka-hrdinu, bojovníka za vieru, schopného sa obetovať.

Motív Draka nebol v Uhorsku ničím novým, ba jediný svetský rád, ktorý v Uhorsku dovtedy pôsobil mal taktiež za ústredný motív draka a sv. Juraja. A nebolo to pri tom ani príliš ďaleko od Žigmunda. Tento rád vznikol v roku 1325 (teda ani nie sto rokov pred Dračím rádom a ani nie 50 rokov pred Žigmundovým narodením), takže Žigmund ho musel určite poznať – bola to Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja, ktorá mala v erbe svätca, ktorý zabíja draka. Bolo to v čase „keď sa Karol Róbert usiloval dotvoriť rytierske Uhorsko.9Možno práve z tohto dôvodu sa postava sv. Juraja nenachádzala v erbe Dračieho rádu, aby tak Žigmund tieto rády odlíšil, možno to však bolo preto, aby považovali jeho za hrdinu, ktorého úlohou je poraziť draka.

V erboch ostatných členov Dračieho rádu nachádzame taktiež motív draka. Avšak, často „heraldika používa potvory, len ako dekorácie10 , tak je to aj v tomto prípade, kedy drak iba dopĺňa erb (napríklad Peter Brezovický a jeho rodina).


3 Zjv. (12, 3-4).
4 Zjv. (12, 9).
5 Zjv (12, 7-8)
6 SHEUCH, Richard: Průvodce apokalypsou. Praha: Česká katolícka charita, 1. vydanie, 1989, s.113
7 O BRIEN, Michael D: Apokalypsa. Havlíčkuv Brod, Triality, 1. vydanie, 1998, s.172.
8 KOPECKÝ, Vladimír: Kresťanské nebo. Bratislava: Mladé Letá. 1. vydanie, 1995, s.46-47.
9 VRTEĽ, Ladislav, 8.storočí slovenskej heraldiky. Martin: Matica Slovenská, 1. vydanie, 1998, s.114.

Autor : 🕔18.06.2002 📕11.547

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře