Islam v politike arabských zemí: Záver

Autor : Bc. Simona Lackovičová 🕔15.05.2010 📕6.440

Jedným z najvýznamnejších prínosov islamského náboženstva je celkom nepochybne fakt, že dokázal zjednotiť ekonomicky, sociálne, etnicky alebo nábožensky roztrieštené kmene. Preto základným princípom tohto monoteisticky najmladšieho náboženstva je práve Jednota. Od svojho vzniku však ovplyvňoval islam nielen spoločenskú oblasť v živote každého moslima, ale ako ucelený spôsob života mal výrazný dopad i na politické a ekonomické chovanie jednotlivcov, národov a štátov.

V období pôsobenia Proroka Mohameda bolo náboženstvo veľmi úzko prepojené s politikou. Mohamed bol hlavným zákonodarcom, sudcom i duchovným otcom náboženskej obce umma. Mal teda v rukách všetku politickú moc. Toto sa nezmenilo ani počas prvej fázy vývoja islamského štátu t.j. v období vlády volených kalifov, kedy mali títo „nástupcovia posla Božieho“ podobné postavenie ako sám Prorok. Významným momentom v tomto období bolo vytvorenie jednotnej formy svätej knihy, čiže Koránu, ktorého Božie nariadenia sa spolu s nariadeniami sunny, stali základom pre politicko-právne učenie islamu.

Až do obdobia rozkladu jednotného abbásovského kalifátu tvorila svetská a duchovná moc jeden nedeliteľný celok. Kalifa bol hlavou moslimskej obce, avšak zodpovednosť za náležitosti v nej prenechal svojim vezírom, ktorí mali v rukách akúsi výkonnú moc a predstavovali prvých kvázi ministrov. Rozpadom jednotného kalifátu došlo k rozdeleniu svetskej a duchovnej moci a skončilo sa aj obdobie samostatného politického celku. V jednotlivých častiach ríše vznikli politické útvary, ktoré boli spravované vladármi z rôznych dynastií a tí mali v rukách svetskú moc. O duchovnú moc sa starali duchovní vodcovia. Významné postavenie mala i vrstva ulamov, ktorí riadili mnohé inštitúcie vrátane súdnictva a školstva.

Od 18. storočia dochádzalo v Osmanskej ríši k procesu postupnej modernizácie. Boli prijaté mnohé reformy a zmeny nastali i v samotnom právnom systéme. Je treba však zdôrazniť, že v tomto období spadali už niektoré oblasti Arabského polostrova pod koloniálnu správu západných veľmocí a v centrálnej časti sa dostávalo do popredia hnutie wahhábizmu, volajúce po oživení hodnôt pravého islamu z čias pôsobenia Proroka Mohameda a odmietajúce autoritu osmanského sultanátu. Práve pomocou wahhábizmu sa podarilo nakoniec i vytvoriť prvý saudský štát.

Wahhábizmus je dodnes v Saudskej Arábii oficiálnym náboženstvom. Má celkom výrazný vplyv nielen v oblasti školstva, ale i súdnictva, ktoré je postavené na islamskom práve šaría. Skutočná politická moc v tejto absolutistickej dedičnej monarchii však náleží vládnucej rodine, resp. kráľovi. Ten je nielen jediným zákonodarcom, ale i predsedom vlády a v jeho kompetencii je tiež možnosť odvolania duchovných elít. Hoci v krajine pôsobí ako orgán výkonnej moci Rada ministrov, tá sama o sebe nemá žiadnu silu. Podobne, ako je to i s Poradným zhromaždením. Navyše vládnuca vrstva často krát zneužíva zásady samotného islamu k oprávnenosti svojho režimu. Je preto diskutabilné, do akej miery vplýva na politické usporiadanie alebo politiku ako takú samotný islam a do akej miery ho ovplyvňuje absolutistický režim štátu.

Vzťahy medzi duchovenstvom a štátom sú úzko prepojené. Duchovenstvo je totiž financované štátom. A preto je veľmi pravdepodobné, že niektoré politicko-právne rozhodnutia prijaté duchovnými elitami, ani tak nekorešpondujú s myšlienkou islamu ako s ideológiou vládnucej dynastie, ktorá sa za každých okolností snaží, udržať si svoje dominantné postavenie v tomto strategicky významnom štáte. Sila režimu totiž celkom nepochybne stojí na aj ohromných príjmoch z ropy, vďaka ktorým je vládnuca rodina schopná čeliť akémukoľvek odporu alebo nesúhlasu. Otázkou ostáva dokedy.

Autor : Bc. Simona Lackovičová 🕔15.05.2010 📕6.440

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře