Winston Spencer Churchill

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕8.853

5. Kapitola – Depresia a iniciatíva v prvej svetovej vojne

Churchill sa dostal do admirality, ktorá sa stala pravdepodobne jeho najobľúbenejším rezortom v celej jeho púti po ministerských kreslách. Naozaj za niekoľko rokov ktoré v admiralite strávil, ale aj mimo nich sa Winston vojnovému i obchodnému námorníctvu veľa poučil. Od jeho príchodu do admirality a začiatku 1.svetovej vojny uplynulo len 33 mesiacov, v ktorých Churchill horúčkovito presviedčal vládu o blízkosti Nemeckého útoku. Do svojej pracovne si dal zavesiť (čo bola jeho špecialitka) veľkú mapu Severného mora. Štábny dôstojník potom na nej každý deň zaznačoval polohu nemeckých lodí. Winstonovým poradcom sa stal jeho veľmi dobrý priateľ admirál Fisher. S ním sa pustil do obrovských reforiem. Staré delá gáže 13,5 palca nahradili 15 palcovými. Potom sa loďstvo previedlo z uhlia na naftu. Britské loďstvo tak získalo výhodu. Koncom roka 1913 predložil Churchill vláde k prejednaniu rozpočet na námorníctvo, ktorý presiahol 5O miliónov libier a dovtedy bol najväčším rozpočtom na svete. Proti rozpočtu sa ostro postavil Lloyd George. Nakoniec spor skončil kompromisom, keď Churchill znížil z pôvodných 53 na 52 miliónov. V tom čase sa Churchill začal učiť i lietať a uskutočnil okolo 150 letov, ale pre obrovskú netrpezlivosť, ktorá je pre neho typická sa nestal nejakým výnimočným letcom. 28. júna vypovedalo Rakúsko – Uhorsko vojnu Srbsku. Udalosti dostali spád a 4.augusta vstúpila Veľká Británia do vojnového stavu s Nemeckom. Churchill bol opäť netrpezlivý a prekypoval činnosťou, do ktorej sa pustil až s prílišnou vervou. Zdravé úsudky a rozhodnutia, spojené často s veľmi dobrým pohľadom na strategické koncepcie vtedajšieho vedenia vojny sa u neho spojovali s činmi, ktoré boli príliš neopatrné a riskantné. V auguste 1914 si Churchill ešte nedokázal predstaviť, podobne ako mnoho generálov na starne Dohody i Trojspolku, aká ťažká a dlhá bude vojna, ktorá sa práve začala. Churchill sa usiloval od prvých dní o rozhodné stretnutie s nemeckým loďstvom. Nemci si však boli jasne vedomí prevahy britského loďstva. Pri Sylte Briti potopili 1 krížnik a 1 torpédoborec, pričom nemcom poškodili mnoho ďalších lodí. Churchill sa však staral i do iných rezortov, pričom sa zapojil hlavne do výroby tankov, ne ktorú dokonca poskytol financie z námorného rozpočtu. Pre tieto akcie si zaslúžil jednu z prezývok, ktorú dostal a síce Otec Tankov.

Čoskoro začal Churchill- tento vojak s démonickým zápalom pre boj - púšťať i do vojnových akcií na súši. Prvá akcia sa uskutočnila v Antverpách, čo bolo strategicky veľmi významné miesto, a keby sa Churchillovi podarilo získať dostatočné sily na vykonanie svojich plánov mohla sa vojna skončiť skôr. Na pomoc Belgičanom sa mu totiž podarilo získať len 3 brigády. Celá akcia tak bola už od začiatku odsúdená na zánik a nedopadla dobre. V októbri 1914 vstúpilo na strane Nemecka Turecko. To bol ďalší podnet pre stratéga Churchilla, ktorý bol predsa len možno viac vojakom, ako politikom. Jeho nápad mal mnohé kvality a vyznačoval sa bystrým umom – chcel dobyť Dardanely, Konštantínopol a prinútiť tak Turecko vystúpiť z vojny. 3.januára 1915 Churchill okamžite vyslal na miesto admirála Cardena. Akcia však žiadala kooperáciu vojska pozemných síl a armády, ktorá však viazla už od začiatku. Až 24.februára dal akcii podporu i Kitchener. No to už bolo neskoro. Akcia sa začala 19.januára , v prvých dňoch išlo všetko podľa plánu. Briti však nemali dostatok síl na dokončenie akcie a tak sa celá akcia skončila fiaskom. 18.marca bol podniknutý nový útok na Dardanely. Lode narazili na míny, pričom sa 4 potopili a stále chýbala výrazná podpora pechoty. V máji sa prakticky celá akcia skončila. Admirál Fisher začal uvažovať o svojej demisii, pretože s celou akciou nesúhlasil, aby tomu Winston predišiel, tak chcel rezignovať na svoj post. Nakoniec prišiel o svoj post nielen Fisher, ale i Churchill. Churchill bol zničený a prežíval jednu z najťažších depresií svojho života. Tak veľmi chcel niečo slávne v tejto vojne vykonať, no obral sa o šancu. A naozaj? Churchill sa ani vtedy nevzdal. Nemôžem vykonať tu pôjdem rovno na front bolo nakoniec jeho rozhodnutie. Do Francúzska prišiel v hodnosti majora, aby získal vojnové vavríny. Hoci bol generál French jeho osobným priateľom, podarilo sa mu zjednať pre Winstona len hodnosť podplukovníka v prednej línii. Churchill bol i tu impozantnou postavou. Hoci sa vďaka svojmu správaniu rýchlo spriatelil s vojakmi, jeho prítomnosť príliš neobľubovali, lebo zvykol často strieľať, čím rozpútaval prestrelky. Do zákopov ho chodili pozerať mnohí významný predstavitelia Francúzska a Anglicka, čo obľubovali hlavne vojaci, ktorí radi videli, ako vstupujú Tí uhladení páni do zákopov. Winstona si nechali často predvolávať, aby ho mohli ponížiť, no Winston bol i teraz dieťaťom šťasteny a pri jednom takomto predvolaní trafilo jeho stanovisko nepriateľské bombardovanie. Winston len o chlp unikol smrti. Winston však opäť nenašiel slávu vojenského stratéga a nemal už chuť strácať svoj život v zákopoch a tak sa pod podmienkou, že sa jeho vojenské pokusy už nebudú opakovať vrátil v júli 1916 do Dolnej Snemovne. Vďaka ďalšiemu neúspechu zažíval Winston opäť depresie, proti ktorým našiel novú zbraň a tou bolo maľovanie. Bolo pre neho vždy charakteristické, že nedokázal byť nečinný. V decembri 1916 sa stal predsedom Dolnej Snemovne David Lloyd George, vďaka ktorému získal Winston v júni 1917 aspoň post ministra výzbroje, kde si počínal veľmi dobre. Najviac sa zaslúžil o pokračovanie vo výskumoch a v zostavení prvých tankov. 11. novembra 1918 sa veľký kolotoč ľudskej ukrutnosti mal navždy skončiť podpísaním Armistice, čiže kapitulácie Nemecka a začiatku miera.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕8.853

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře