PiusXII. a II.svetová vojna

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔06.10.2002 📕10.065

Chorvátsko, Rumunsko a Maďarsko

Nezávislý štát Chorvátsko, ktorý vzbikol roku 1941 bol ešte viac podrobený Ríši ako Slovensko. Situácia Židov, ktorých tu bolo viac ako 40 000 sa deň odo dňa zhoršovala. Kardinál Maglione sa ihneď vyslovil za pomoc Židom, ktorí sa dostali do nebezpečenstva.

Zatiaľ sa chorvátske úrady zahalili do hmly mlčania a odpovedali až na viacnásobné protesty Vatikánu. Vatikán intervenoval u šéfa polície Kvaternika proti krutostiam, ktoré sa začali páchať na Židoch, ten však oznámil, že vláda im uložila povinnosť presunúť všetkých Židov do Nemecka.

Hlavný rabín Salom Freiberger 4. augusta písomne žiadal pápeža o pomoc. Svätá stolica však zaznamenala len malý úspech. Jej vyslanec Marcone 30.septembra informuje, že sa nepodarilo zmeniť beh udalostí, podarilo sa však aspoň získať výnimky. Delegát Svätej stolice po nových inštrukciách navštívil Pavelica a policajného šéfa, ale jeho intervencie opäť nedosiahli úspech.

Napriek tomu sa rok 1943 začal optimistickejšie Marconeho správou z 23.februára, ktorá obsahovala poďakovanie Freibergera za pomoc poskytnutú Vatikánom pri emigrácii židovských detí do Turecka.

Hrozba deportácie sa však stále vznášala nad židovskou obcou. Nový poplach vzbudilo nariadenie, ktoré stanovilo Židom povinnosť, aby sa sami prišli nahlásiť. Marcone ztnovu navštívil hlavu štátu, Pavelic vyhlásil, že ďalšie deportácie Židov nebudú, čo popudilo ríšskeho záastupcu, ktorý sa vyslovil, že bude bojovať zo Svätov stolicou.

30.marca telegrafuje Maglione Marconemu, nech podnikne všetky možné kroky, ktoré by zabránili deportácii Židov v Chorvátsku. Napriek uisteniam vlády boli o 6 mesiacov Židia v nosi prepadnutí a deporotvaní do Nemecka.

Ani protesty pápežovho zástupcu, ani kázne a protesty záíhrebského arcibiskupa Stepinaca nezvíťazili nad vplyvon nacionálnosocialistického Nemecka.

Napriek všetkým pokusom katolíckej cirkvi chrániť Židov, ostalo ich v Chorvátsku už len cez 2500.

11.júna 1943 Meir Touval-Weltmann, člen komisie na pomoc európskym Židom, sa obrátil na apoštolského delegáta v Istanbule. Poďakoval sa predovšetkým Mons.Roncallimu[2]za všetku vzácnu pomoc Svätej stolice, Vašej excelencie a Mons. Righiho.

V Rumunsku bol nunciom Andrea Cassulo. Aj keď väčšina krajiny vyznávala pravoslávne náboženstvo, vzťahy zo Svätou stolicou boli stanovené konkordátom Keď vypukla vojna, antisemitská legislatíva už existovala, ale začiatko roku 1941 prebiehala jej úprava. Cassulo informuje 8.januára Rím o ťažkostiach, ktoré majú deti konvertovaných Židov. Nuncius sa obrátil na ministra zahraničných vecí a dostal uistenie, že tieto veci budú napravené.

Svätá stolica tiež bojovala za možnosť prestupovania na katolícku vieru i pre Židov, ktorým chceli túto možnosť odobrať. 18.apríla 1942 sa rumunský vyslanec pri Svätej stolici sťažoval, že Svätá stolica má zastaviť krstenie Židov, pretože počet konverzií je obrovský, to samozrejme Vatikán odmietol.

Nuncius Cassulo sa snažil pomáhať aj Židom, ktorí neprestúpili na katolícku vieru. Snažil sa pomáhať všetkým obetiam násilia páchaného na Židoch, často sa snažil zakročiť v prospech Židov,ale jeho pokusy často priniesli len malý úspech a jeho kroky boli často zbytočnými. Mnohých Židov nedeportovali, ale zmasakrovali ich na mieste.

Nuncius bol v spojení s vodcami židovských obcí Alexandrom Safranom, Dr. Fildermannom a ďalšími a rouzvíjal s nimi spoluprácu.

Nuncius osbitne navštevoval miesta, kde boli internovaní Židia, do Bukurešti sa vrátil začiatkom mája 1943. Keď sa vrátil z cest ihneď navštívil ministra zahraničných vecí so svojimi návrhmi v prospech Židov. Napríklad navrhoval poslať 8 000 Židovských sirôt do Palestíny. Lenže rumunská vlády tento návrh neskôr zamietla, zrejme najmä pod tlakom Ríše.

V roku 1944 sa Rumunsko dostalo úplne pod kontrolu nacistického Nemecka. Svätá tolica začala vyvíjať obrovkú aktivitu na zachránenie židovkých sirôt a ich presunutie do Palestíny, vo veci sa aktivizovali Mons. Roncalli, rabín Safran i jeruzalemský rabín Isaac Herzog (ten zároveň poslal poďakovanie Svätej stolici za zákroky v prospech Židov). Vatikán intervenoval u Nemcov v prípade lode na ktorej mali byť odvezení. Prvých 750 emigrantov prišlo do Istanbulu v júli. Prevoz Židov z Rumunska bola jedna z mála akcií, ktorá dopadla relatívne úspešne.

Ďalším pálčivým problémom bola situácia Židov v Maďarsku. Po odtrhnutí Sedmohradska od Rumunska k Maďarsku ostalo tam okolo 150 000 Židov, ktorí boli v máji 1944 deporotovaní do Osvienčimu. Ostalo tam len 2 000 Židov, v prospech, ktorých stačil Vatikán konať.

V Maďarsku bolo rasové zákonodarstvo pripravené od jari 1939 a schválili ho napriek opozícii biskupov. Roku 1941 začali z Maďarska vyháňať poľských Židov, ktorí sa sem uchýlili. Ale masové deportácie sa začali až keď sa Maďarsko dostalo v roku 1944 celkom pod kontrolu Ríše. Vtedy začala byť situácia pre 2 000 000 Židov v Maďarsku veľmi nebezpečná a Svätá stolica sa snažila pomôcť ako sa dalo. 30.marca 1944 (po obsadení Maďarska wehramachtom) oznamuje nuncius Rotta, že situácia Židov je zatiaľ udržateľná, ale boj sa zostruje. 7.apríla oznamuje, že jeho intervencie nedosiahli viac ako zmiernenie, niektorých paragrafov rasovej legislatívy.

28.apríla však v Maďarsku začína tla proti Židom opäť silnieť. Rotta posiela do Vatikánu telegram, v ktorom ľutuje,že sa kroky maďarskej vlády rozchádzajú s evanjeliom. Napriek tomu dúfa, že spolu s kancelárom prímasom prinesú nejaké výhody pre maďarských Židov. Nemecký tlak na Maďarsko je však v tejto veci príliš silný a nepripúšťa žiadne výnimky.

Dávno pripravovaná deportácia do Osvienčima sa začína 14.mája. Rotta vzniesol ihneď na druhý deň dva protesty: list predsedovi vlády a nótu ministerstvu zahraničných vecí. Fakt, že sú ľudia prenasledovaní za svoju rasovú príslušnosť, hovorilo sa v liste je v rozpore s charakterom kresťanského štátu a porušenie prirodzeného práva. Žiadal tiež výnimku aspoň pre pokrstených Židov, odpovede však boli na všetky nunciove výzvy záporné.

5.júna napísal ďalšiu, veľmi ostrú nótu, v ktorej odsudzuje deportácie, hovorí o vraždách a používaní neľudskýc h metód. Pokračovala nielen iniciatíva nuncia Rottu, ale aj maďarských biskupov a 25.júna prišiel telegram Pia XII. regentovi Horthymu. Následne boli deportácie zastavené. V závere roku však Horthy chcel uzavrieť prímerie so Sovietskym zväzom, na čo bol zvrhnutý a vlády sa ujala strana Šípových krížov na čele s Ferenczom Szalásim. Pre Židov sa tak opäť vrátili všetky problémy. 26.októbra adresoval pápež výzvu kniežaťu prímasovi. Pápež jasne vyzval všetkých biskupov, kňazov aj veriacich, aby čo najviac prehĺbili pomocv obetiam vojny bez ohľadu na ich rasových pôvod. V Maďarsku zároveä prebehla zbierka pre židovských emigrantov. Taktiež nuncius dostal príkaz pokračovať vo svojej aktivite na záchranu Židov. Cirkev vydala asi 13 000 ochranných listov pre Židov, tie však nemuseli byť vážnou pomocou. Nuncius Rotta pomáhal Židom až do konca vojny. Z Maďarska bol vyhnaný sovietskymi vojskami.

[2] Neskorší pápež Ján XXIII. Narodil sa 25.novembra 1881 v Sotto il Monte. V roku 1892 bol prijatý do biskupského seminára v Bergame. V roku 1901 sa stal žiakom rímskeho seminára. V roku 1904 získal titul doktora teologických vied. Pri jeho písomnej skúške asistoval mladý rímsky kňaz Eugenio Pacelli. V tom isto roku prijal (vďaka dišpenzu „extra tempus) kňazské svätenie. Nasledujúciu deň celebroval v hrobkách Svätopeterskej baziliky a pápež Pius X. ho prijal na osobitú audienciu. V roku 1921 ho povolali z Bergama späť do Ríma ako prefekta centrálnej Rady Pápežského diela pre šírenie viery v Taliansku. 3.marca 1925 sa stal apoštolským vizitátorom v Bulharsku a bol vysvätený za biskupa s arcibiskupským titulom. Po desiatich rokoch bol preložený ako delegát pre Turecko a Grécko. Tu bol aj počas vojny. Až na jej konmci odišiel do Paríža ako nuncius. 15.januára 1953 sa stal kardinálom a benátskym patriarchom. Keď Svätý otec pápež Pius XII. roku 1958 zomiera, 28.októbra je zvolený nový pápež Ján XXIII. Bol to jeden z najlepších a najvýznamnejších pápežov, oplýval nesiernym humorom, empatiou, láskou. Zvolal II.vatikánsky koncil a bol jednou z hlavných osobností, ktorá sa zaslúžila o ukončenie karibskej krízy. Jeho pozemská púť sa skončila roku 1963.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔06.10.2002 📕10.065

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře