Nepokoje v Bahrajne – identita šíitskych náboženských komunít a záujmy Iránu

Autor : Andrej Vaščík 🕔07.08.2012 📕1.699

článek byl publikován na webu www.sekuritaci.cz
http://www.sekuritaci.cz/nepokoje-v-bahrajne-identita-siitskych-nabozenskych-komunit-a-zaujmy-iranu/

Od začiatku roka 2011 prebiehajú série protivládnych demonštrácií v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky. Zatiaľ čo západné médiá sústredili v posledných mesiacoch svoju pozornosť predovšetkým na dianie v Líbyi, kľúčové geopolitické ohniská sú predovšetkým Egypt vzhľadom na počet obyvateľstva, Saudská Arábia vzhľadom na svoje zásoby ropy a Bahrajn vzhľadom na svoju strategickú pozíciu. Bahrajn sa nachádza medzi regionálnymi mocnosťami, prevažne sunnitmi obývanou Saudskou Arábiou a Iránom, kde dominujú šíiti. V Bahrajne prebiehajú masové demonštrácie príslušníkov šíitskej náboženskej komunity, ktorí sa cítia byť diskriminovaní zo strany sunnitskej vládnej dynastie. Sunnitmi ovládané monarchie na Arabskom poloostrove obviňujú Irán z podnecovania súčasných nepokojov v Bahrajne. Príspevok sa zaoberá otázkou, do akej miery má Irán záujem podporovať šíitmi vedenú opozíciu voči súčasnému režimu, v ktorom mocensky dominuje sunnitská dynastia. V tejto súvislosti je pozornosť venovaná skúmaniu vplyvu identít iránskej a bahrajnskej šíitskej komunity na postoj Iránu voči situácii v Bahrajne. Na základe týchto poznatkov príspevok obsahuje kritiku postoja USA a štátov EÚ voči nepokojom v Bahrajne a navrhuje možnú zmenu ich politiky. Tento príspevok bol autorom prednesený na medzinárodnej vedeckej konferencii Interpolis 2011 venovanej aktuálnym otázkam politiky a medzinárodných vzťahov 10. novembra 2011 na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Následne bol uverejnený vo vedeckom zborníku Interpolis´11.

Bahrajn je jedným štátov Blízkeho východu, kde prebiehajú série protivládnych demonštrácií od začiatku roka 2011. Bahrajnskí šíiti demonštrujú za zlepšenie svojho postavenia, keďže sa cítia byť politicky i sociálne diskriminovaní sunnitskou vládnou dynastiou. Vývoj situácie v Bahrajne je v centre pozornosti regionálnych mocností, Iránu a Saudskej Arábie, tak i Západu vzhľadom na jeho strategickú polohu. Je „umelo prepojený hrádzou so Saudskou Arábiou, je niekoľko námorných míľ od brehov Iránu (10,3 % svetových zásob ropy, 15,8 % preukázaných svetových zásob plynu)“. Nachádza sa tu aj 5. námorná flotila USA, ktorá kontroluje Perzský záliv (Krejčí, 2011). Sunnitmi ovládané monarchie na Arabskom poloostrove obviňujú prevažne šíitmi obývaný Irán, že podnecuje nepokoje v Bahrajne. Obviňujú Irán, že podporuje šíitmi vedené opozičné hnutie proti súčasnému režimu, kde mocensky dominuje sunnitská vládna dynastia, s cieľom „posilniť iránsky vplyv“ v regióne. Irán na druhej strane kritizuje Saudskú Arábiu a ďalšie sunnitské monarchie, že vyslali vojská na potlačenie demonštrácií šíitskeho obyvateľstva, ktoré podľa iránskej vlády oprávnene demonštruje za zlepšenie svojho postavenia (Rogin, 2011). Tento konflikt môže vyvolať sunnitsko-šíitske napätie a destabilizovať celý región, preto je nutné riešiť súčasnú situáciu.

Pokiaľ chceme odpovedať na otázku, do akej miery má Irán záujem podporovať šíitmi vedenú opozíciu voči súčasnej sunnitskej vládnej dynastii, považujeme za dôležité zaoberať sa problémom identít šíitskych komunít v Iráne a Bahrajne. To znamená, do akej miery sa identifikujú bahrajnskí šíiti s Iránom ako politickým a náboženským centrom a aké sú kľúčové prvky identity šíitov v Iráne a Bahrajne ovplyvňujúce postoj iránskeho režimu voči nepokojom v Bahrajne.

Aby sme odpovedali na otázku identity bahrajnských šíitov, musíme sa zameriať na politické zoskupenia a duchovných vodcov, ktorí majú najväčšiu popularitu medzi obyvateľsvom. Politické spoločestvo al-Wifaq má najväčšiu podporu medzi bahrajnskými šíitmi, vo voľbách do Rady reprezentantov v roku 2010 získalo 18 z celkových 40 mandátov (Pozn. aut.: V Bahrajne namiesto politických strán existujú politické spoločenstvá. Rada reprezentantov je občanmi volená dolná komora bahrajnského parlamentu a horná komora, tzv. Konzultatívna rada, je menovaná kráľom). Al-Wifaq uprednostňuje dialóg s vládnou dynastiou. Nemá záujem zvrhnúť sunnitskú monarchiu a nahradiť ju proiránskym šíitskym teokratickým režimom. Uprednostňuje reformu systému za účelom posilnenia postavenia šíitskej komunity v kľúčových inštitúciách. Napríklad, chce posilniť právomoci občanmi volenej dolnej komory parlamentu, kde al-Wifaq je najpočetnejším spoločenstvom, a oslabiť hornú komoru, kde menuje členov sunnitský monarcha (US Embassy Cables…, 2011). V prípade náboženských duchovných najväčšiu podporu medzi bahrajnským šíitskym obyvateľstvom majú práve klerici, ktorí si tiež neželajú nastolenie teokratického režimu po vzore Iránu a uprednostňujú radšej dialóg s vládnou dynastiou. Najpopulárnejší bahrajnský šíitsky klerik Isa Qassim je práve stúpencom spoločenstva al-Wifaq, ktoré uprednostňuje reformy pred násilným zvrhnutím režimu (The Shia Clerical…, 2011). Navyše, samotní šíitski opoziční politickí predstavitelia majú väzby skôr na USA a štáty EÚ ako na Irán. Väčšina popredných členov spoločenstva al-Wifaq vykonávali opozičné aktivity v exile v Londýne v 90. rokoch 20. storočia (US Embassy Cables…, 2011). Okrem toho najpopulárnejší šíitski klerici sa orientujú aj na iné ako iránske náboženské centrá. Mnohí z nich majú väzby na ajatolláhov (Pozn. aut.: Ide o vysoký titul šíitskych duchovných. Najvýznamnejší z nich sú nazývaní aj ako veľký ajatolláh, na ktorých sa obracujú nižšie postavení šíitski klerici o radu v každodenných záležitostiach, ktoré musia riešiť šíitski moslimovia) v Iraku a Libanone, ktorí uprednostňujú, aby sa klerici zúčastňovali politického života prostredníctvom parlamentných volieb, nie prostredníctvom revolúcie po vzore Iránu s cieľom nastoliť teokratický režim. Poprední klerici majú dobré väzby aj s americkými politickými predstaviteľmi. Sheikh Hameed Al Mubara sa napríklad v roku 2008 stretol s americkou ministerkou zahraničných vecí C. Riceovou a rokovali o zlepšení postavenia žien v Bahrajne (The Shia Clerical…, 2011).

Vzhľadom na fakt, že najpopulárnejší politici a klerici majú väzby so Západom, orientujú sa aj na iné náboženské centrá ako Irán a uprednostňujú skôr reformu súčasného systému, môžeme konštatovať, že väčšina bahrajnských šíitov nepovažuje Irán za vzor pre zmenu politického systému. V konečnom dôsledku aj iránske médiá zverejňujú fotografie demonštrujúcich šíitov v Bahrajne s národnými vlajkami. Absentujú symboly iránskeho teokratického režimu, napríklad fotografie iránskeho ajatolláha Chameneího (Top Bahraini Cleric…, 2011). Môžeme preto konštatovať, že miestni šíiti sa identifikujú hlavne ako Bahrajnčania vyznávajúci šíitske náboženstvo, ktorí chcú zlepšiť svoje postavenie v rámci existujúceho systému. Určite nemajú záujem na tom, aby sa ich štát stal teokraciou po vzore Iránu.

Vyššie uvedené informácie nasvedčujú tomu, že Irán nemá záujem na zvrhnutí súčasnej sunnitskej dynastie v Bahrajne. Podnecovanie povstania proti režimu by mohlo byť pre Irán kontraproduktívne. Pre túto politiku by nezískal žiadnu rozsiahlejšiu podporu zo strany šíitskej komunity v Bahrajne, ktorá nemá záujem na nastolení teokratického režimu podľa iránskeho vzoru. Ako vidieť na základe spomenutých informácií, väčšina šíitskeho obyvateľstva by nepodporila väčšie angažovanie sa Iránu v Bahrajne. Je tu aj ďalší faktor, prečo Irán nemá záujem na zvrhnutí sunnitskej monarchie. V poslednej dobe USA kritizujú iránsky režim ako hrozbu pre stabilitu regiónu a viacerí americkí vojenskí predstavitelia nevylúčili ozbrojený útok proti Iránu. V tejto súvislosti bahrajnské ministerstvo zahraničných vecí vydalo v auguste 2010 vyhlásenie, podľa ktorého prítomnosť 5. americkej námornej flotily neznamená, že územie Bahrajnu má byť použité na útok proti susedným štátom (Bahrain Says…, 2010). Z tohto hľadiska iránskemu režimu situácia vyhovuje, keďže si sunnitská monarchia neželá priamu konfrontáciu s Iránom. Preto predstavuje súčasný režim istú záruku stability pre Irán, keďže odmieta poskytnúť USA svoje územie na vykonanie vojenského útoku. Na druhej strane Irán si nemôže byť istý, čo by v konečnom dôsledku znamenalo pre jeho bezpečnosť posilnenie postavenia bahrajnskej šíitskej komunity, ktorá sa skôr orientuje na iné ako iránske náboženské centrá, jej predstavitelia majú dobré vzťahy s USA a štátmi EÚ a má pomerne rezervovaný postoj k Iránu. Z tohto dôvodu je logické, že Irán uprednostňuje opatrný postoj a zatiaľ nemá záujem podnecovať šíitsku komunitu k rozsiahlemu odporu. Skôr ako vyvolať nepokoje sa iránsky režim snaží sprostredkovať rokovania medzi sunnitskou dynastiou a miestnymi šíitmi, keďže ako bolo vyššie uvedené, Irán nemá záujem na zvrhnutí sunnitskej monarchie. V tejto súvislosti v septembri 2011 počas stretnutia na pôde VZ OSN s bahrajnským kolegom iránsky minister zahraničných vecí A. A. Salehi vyhlásil, že Irán by mal sprostredkovať rokovania a chce, aby sa miestna dynastia a jej ľud vzájomne tolerovali. Podobné vyhlásenie mal aj iránsky prezident M. Ahmadinedžád (Manama demands…, 2011).

Identita iránskych šíitov tiež do značnej miery ovplyvňuje postoj Iránu voči situácii v Bahrajne. Na jednej strane šíitske náboženstvo je jedným zo základných prvkov identity Iráncov, keďže ho vyznáva až 90 % obyvateľstva (Shia Muslims…, 2006). Na druhej strane je veľmi otázne, do akej miery väčšina iránskych šíitov sympatizuje so súčasným režimom, kde šíitski klerici a najvyšší vodca ajatolláh Chameneí koncentrujú obrovskú politickú moc. Vo februári 2011 v reakcii na protivládne demonštrácie v Bahrajne a iných štátoch Blízkeho východu prebehli vo viacerých iránskych mestách masové protesty 20 až 30 000 Iráncov proti súčasnému režimu (Cowell et al., 2011). Je preto veľmi otázne, či iránskemu režimu skutočne vyhovujú súčasné nepokoje na Blízkom východe vrátane Bahrajnu. Ako ukázali udalosti z februára 2011, tieto demonštrácie v zahraničí môžu rýchlo motivovať stúpencov opozície v Iráne voči teokratickému režimu k organizovaniu masových demonštrácií. Z tohto hľadiska je iránsky režim nútený využiť udalosti v Bahrajne na mobilizáciu domáceho obyvateľstva skôr, ako sa o to pokúsi opozícia.

V tejto súvislosti je nutné poukázať na významný prvok identity iránskych šíitov. Ide o silne zakorenený pocit nedôvery voči cudzím mocnostiam. Má to historické príčiny, keďže „obyvatelia Iránu sa cítili sústavne podvádzaní zo strany Západu už od 19.stor.“ a dodnes „sa obávajú, že by sa Irán mohol znovu stať obeťou geopolitických hier západných mocností tak, ako tomu bolo v minulosti“ (Éder, 2010). Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila americká univerzita Maryland v rámci medzinárodného projektu WorldPublicOpinion.org viac ako 50 % Iráncov podozrieva USA, že ich cieľom je oslabiť a rozdeliť islamský svet. 6 z 10 Iráncov nedôveruje politike amerického prezidenta B. Obamu (Lobe, 2009). Práve preto v súvislosti s udalosťami v Bahrajne vysokí predstavitelia iránskeho režimu používajú na pôde medzinárodných konferencií a organizácií hlavne antizápadnú rétoriku s cieľom zmobilizovať obyvateľstvo a získať podporu. Zdôrazňujú, že USA sa nečinne prihliadajú na to, ako saudskoarabská armáda pomáha bahrajnskej vláde silou potláčať demonštrácie miestnych šíitov. Chamaneí v marci 2011 kritizoval politiku USA, že kým na jednej strane „nepovažujú prítomnosť saudskoarabských tankov za zasahovanie do vnútorných záležitostí Bahrajnu“, oprávnené požiadavky bahrajnského ľudu považujú za „zasahovanie Iránu do vnútorných záležitostí“ (Popular Movement in…, 2011). Dôkazom, že antizápadná propaganda režimu, ktorá vykresľuje Irán ako jediný štát sympatizujúci s požiadavkami bahrajnských šíitov, má potenciál zmobilizovať domáce iránske šíitske obyvateľstvo, je skutočnosť, že v Iráne prebehli viaceré demonštrácie odsudzujúce postoj Západu. 23. marca 2011 v Teheráne boli zorganizované masové demonštrácie obyvateľstva na podporu bahrajnských šíitov, pričom mnohí držali antizápadné slogany ako „Down with USA“, „Down with England“, či fotografie Chameneího zdôrazňujúc tým podporu jeho postoja voči situácii v Bahrajne (Iran Bahrain Protest, 2011).

Pokiaľ ide o postoj USA a štátov EÚ voči nepokojom v Bahrajne, môžeme konštatovať, že napriek pár kritickým vyhláseniam, USA a štáty EÚ de facto podporujú potláčanie protivládnych demonštrácií organizovaných šíitskou komunitou. Dodávajú zbrane Saudskej Arábii, ktorá pomáha potláčať demonštrácie šíitov v Bahrajne. Práve v čase, keď Saudská Arábia vyslala tanky, aby pomohla bahrajnskej dynastii potlačiť demonštrácie organizované miestnymi šíitmi, európske a americké zbrojárske firmy v júli 2011 začali rokovať so saudskými predstaviteľmi. Španielska pobočka americkej General Dynamics a nemecké firmy Kraus-Maffei a Rheinmetall sa rozhodli poskytnúť Saudskej Arábii verzie tankov Leopard vhodné aj na mestské bojové podmienky pri potláčaní demonštrácií v mestách (Anger over German…, 2011). Dôvodom tejto jednostrannej podpory Západu sunnitským monarchiám pri potláčaní demonštrácií bahrajnských šíitov je fakt, že západní politici sa obávajú rozšírenia vplyvu iránskeho teokratického režimu v regióne. Bývalý americký minister obrany R. Gates vyhlásil, že Irán sa snaží využiť demonštrácie šíitov v Bahrajne na rozšírenie vplyvu (US and Saudi Arabia discuss…, 2011). Vzhľadom na hlbokú nedôveru iránskych šíitov voči cudzím mocnostiam je však zrejmé, že tento postoj môže byť značne kontraproduktívny. Iránsky režim týmto postojom Západu len získa zámienku pokračovať v antizápadnej rétorike a zobrazovať Irán ako jediný štát, ktorý na rozdiel od Západu chápe požiadavky bahrajnských šíitov. Tým si režim v Iráne upevní svoju podporu medzi iránskymi šíitmi i medzi šíitmi v regióne.

Navyše, ako už bolo spomenuté, väčšina bahrajnských šíitov nemá vyslovený záujem na nastolení proiránskeho teokratického režimu. Skôr sa identifikujú so svojou vlasťou Bahrajnom ako Iránom. Uprednostňujú reformu systému s cieľom zlepšiť svoje postavenie. Týchto skutočností si je vedomý aj Irán, preto nemá záujem podnecovať povstanie proti súčasnej dynastii. Šíitmi vedená opozícia žiada prioritne pomoc od USA a Západu, nie Iránu. V tejto súvislosti hovorca spoločenstva al-Wifaq M. I. Matar vyhlásil: „Šíiti v Bahrajne sú odlišní od šíitov v Iráne…Máme vlastnú identitu a nechceme, aby Irán zasahoval do záležitostí Bahrajnu…Apelujeme na Spojené štáty, aby…žiadali odstúpenie saudských jednotiek…podporu politických reforiem a…odsúdenie zločinov proti ľudskosti“ (Timmerman, 2011). USA a štáty EÚ by sa z tohto dôvodu nemali obávať, že by sa Irán snažil šíriť vplyv prostredníctvom bahrajnskej šíitskej komunity a nastoliť antizápadný režim. USA a štáty EÚ by sa mali preto v prvom rade snažiť sprostredkovať rokovania s cieľom docieliť vzájomne výhodné postavenie pre miestnych šíitov i sunnitov. Zároveň je nutné zapojiť do procesu Irán, ktorý má tiež záujem na vyriešenie sporu prostredníctvom rokovaní. Tým by sa zmiernilo sunnitsko-šíitske napätie, Irán by stratil akúkoľvek zámienku pre antizápadnú rétoriku a na podnecovanie antizápadných nálad v regióne.

Zoznam použitej literatúry
Anger over German-Saudi tank deal. 2011. [online]. In Russia Today. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://rt.com/
Bahrain says it will not be used as launch pad to attack Iran. 2010. [online]. In Ministry of Foreign Affairs. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.mofa.gov.bh
COWELL, A., MACFARQUAHAR, N. 2011. [online]. Iran Uses Force Against Protests as Region Erupts. In New York Times. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.nytimes.com
ÉDER O. 2010. [online]. Bezpečnostná dynamika Blízkeho východu v kontexte mocenských ambícií Iránu I. In Project ARES. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.projectares.sk
Iran Bahrain Protest. 2011. [online]. In United Press International. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.upi.com
KREJČÍ, O. 2011. [online]. Panarabská revoluce. In Publica.cz. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://publica.cz
LOBE, J. 2009. [online]. New Poll Finds Strong Domestic Support for Regime. In InterPressService. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://ipsnews.net
Manama Demands Iran to Help Resolve Bahrain’s Internal Problems. 2011. [online]. In FarsNews. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://english.farsnews.com
Popular Movement in Bahrain Surely and Certainly Will Lead to Victory. 2011. [online]. In AhlulBayt News Agency. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.abna.ir
ROGIN, J. 2011. [online]. Opposition mounts to Bahrain arms sale. In Foreign Policy. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://thecable.foreignpolicy.com
Shia Muslims in the Mideast. 2006. [online]. In Council on Foreign Relations. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.cfr.org
The Shia Clerical Hierarchy in Bahrain. 2011. [online]. In The Telegraph. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.telegraph.co.uk
TIMMERMAN, K. 2011. [online]. In Newsmax. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.newsmax.com
Top Bahraini Cleric Slams US Hypocrisy. 2011. [online]. In PressTV. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.presstv.ir
US embassy cables: Guide to Bahrain’s politics. 2011. [online]. In The Guardian. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://www.guardian.co.uk
US and Saudi Arabia discuss Iran ‘meddling’. 2011. [online]. In Al Jazeera. [cit. 2011-11-6] Dostupné na internete:http://english.aljazeera.net

článek byl publikován na webu www.sekuritaci.cz

http://www.sekuritaci.cz/nepokoje-v-bahrajne-identita-siitskych-nabozenskych-komunit-a-zaujmy-iranu/

Autor: Andrej VAŠČÍK, interní doktorand FPVaMV v Banskej Bystrici. Analýza byla původně publikována Projektem Ares.

Autor : Andrej Vaščík 🕔07.08.2012 📕1.699

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře