Ako zmanipulovať históriu, alebo príbeh o tom ako (ne)rekonštruovať vojnový cintorín

Autor : Martin Drobňák 🕔28.02.2012 📕7.957

Mesto Medzilaborce malo počas prvej svetovej vojny dôležitú vojensko-strategickú polohu a to bolo príčinou toho, že o mesto sa od novembra 1914 do mája 1915 štyri krát bojovalo. Následkom bojovej činnosti, ale aj prítomnosti poľných lazaretov a zajateckého tábora, vzniklo v meste niekoľko vojnových cintorínov. Jeden z nich sa nachádza priamo v centre mesta za mestským úradom. V roku 2009 Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku so sídlom v Prešove začala práce na tomto vojnovom cintoríne. V tom čase sa vojnový cintorín nachádzal skutočne v zúboženom stave. Prešli dva roky a pohľadom laika by sme mohli povedať, že vojnový cintorín je zrekonštruovaný. Výsledok však vyvoláva niekoľko veľkých otáznikov.

Nemecký vojnový cintorín?

Hneď pri vstupe na vojnový cintorín Vás privíta tabuľka Deutscher Soldatenfriedhof, čiže nemecký vojnový cintorín. Ešte väčšiu zvláštnosť sa človek dočíta na veľkej kamennej doske, ktorá bola umiestnená na ploche vojnového cintorína. Citujem: „Tento cintorín bol zriadený jednotkou K.U.K Kriegsgräber-Arbeits-Abt. Nr. 4 v roku 1917. V rokoch 1917/1918 tu boli prepochovaní prevažne nemeckí vojaci, ktorých hroby sa nachádzali v okolí.“ Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku uvádza, že na vojnovom cintoríne je po zrekonštruovaní pochovaných 404 vojakov, z tohto počtu 357 ríšskych Nemcov. Preto aj pomenovanie „nemecký vojnový cintorín“.


Stĺp s tabuľkou pred vstupom na vojnový cintorín

Aká je historická realita? K vojnovému cintorínu existuje viacero historických náčrtov. Spolu s ďalšími dokumentami sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave, vo fonde Vojenské hroby a cintoríny. Najstarší je z roku 1917, zvyšné pochádzajú z 20tých rokov 20. storočia. Podľa náčrtu, ktorý definuje finálnu podobu vojnového cintorína, je na cintoríne pochovaných 1692 vojakov. Toto číslo potvrdzujú aj viaceré hlásenia žandárskej stanice, ktoré sa nachádzajú vo fonde Zemského vojenského veliteľstva.

Koľko vojakov však bolo príslušníkmi nemeckej armády? V dokumentácii z roku 1917, konkrétne v nákrese ktoré zhotovilo spomínané K.U.K Kriegsgräber-Arbeits-Abt. Nr. 4 sú vyznačené len 4 jednotlivé hroby s nemeckými vojakmi. V náčrte z medzivojnového obdobia sú vyznačené dokonca len dva nemecké vojnové hroby.

Súčasťou archívnej zložky je aj zoznam padlých vojakov pochovaných na tomto vojnovom cintoríne (z roku 1921). Zďaleka nie je kompletný, ale podľa tohto zoznamu sa na cintoríne nachádzajú nemeckí vojaci len v dvoch hroboch.


Vojnový cintorín v Medzilaborciach, ktorý sa nachádza za dnešným mestským úradom. Takto vyzeral po vybudovaní v roku 1917. Vojnové hroby boli označené krížmi s ceduľkami vojakov.

Ak si to cele zhrnieme na vojnovom cintoríne v Medzilaborciach pri mestskom úrade podľa archívnych materiálov bolo pôvodne pochovaných 1692 vojakov. Na základe archívnych materiálov len 4 vojaci boli ríšski Nemci, zvyšných 1688 padlých vojakov slúžilo v rakúsko-uhorskej a ruskej armáde. To predstavuje 0,23 percenta z celého množstva vojakov pochovaných na tomto cintoríne. Tu však celý príbeh nekončí, ale iba začína...

Keď dva plus dva nerovná sa štyri

Počas rekonštrukcie vojnového cintorína pri mestskom úrade boli exhumované ostatky vojakov z iného cintorína v Medzilaborciach, ktorý sa nachádza pri železničnej stanici. Stalo sa tak v roku 2010 a ostatky boli prenesené na takzvaný „Nemecký“ vojnový cintorín pri mestskom úrade. V súvislosti s touto exhumáciou Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku deklarovala, že exhumovala 58 vojakov, z toho 37 z týchto vojakov malo nemeckú štátnu príslušnosť. Tieto tvrdenia však opäť nemajú oporu v archívnych dokumentoch, nakoľko na uvedenom cintoríne bolo pochovaných až 100 padlých vojakov. Z tohto počtu bolo podľa štátnej príslušnosti identifikovaných 46 ruských a 10 rakúsko-uhorských vojakov. V prípade ďalších 28 vojakov archívne dokumenty uvádzajú rakúsko-uhorskú aj nemeckú štátnu príslušnosť. Zvyšných 16 vojakov štátnu príslušnosť nemá identifikovanú. V dôsledku nedôsledne vykonaných exhumačných prác bol spoločný vojnový cintorín pri železničnej stanici v Medzilaborciach zničený.

Ak teda budeme rátať, tak zistíme že aj po prenesení ostatkov z iného medzilaboreckého cintorína na cintorín pri mestskom úrade nemeckí vojaci tvoria malý zlomok z celkového počtu pochovaných vojakov. Napriek tomu pomenovanie „Nemecký“ vojnový cintorín. Prečo? „Zrejme to bude vyplývať z toho, že Nemci boli jediná strana, ktorá sa odhodlala na rekonštrukciu týchto cintorínov“, reagoval na túto otázku v lete 2011 pre rádio Regina primátor Medzilaboriec Ivan Solej. Zvláštna logika. Ak by rekonštrukciu financovala nadácia Spojených arabských emirátov, tak by sme ho pomenovali ako „Arabský vojnový cintorín“?


Vojnový cintorín počas rekonštrukcie. Časť cintorína na ktorú ukazuje šípka je už zarovnaná, časť hrobov, ktoré sú zvýraznené červenou linkou bola ešte viditeľná. Postupne boli zarovnané. Smutným výsledkom je, že dnes už nie je možné konkrétne hroby vojakov identifikovať.

Napriek tomu, že na tomto cintoríne sú pochovaní iba štyria nemeckí vojaci, nemecká nadácia Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge rekonštrukciu financovala. Previedla desiatky tisíc eur na účet Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku so sídlom v Prešove. Vzniká odôvodnené podozrenie, že táto nemecká nadácia bola svojim slovenským partnerom cielene oklamaná tvrdením, že na tomto cintoríne je pochovaných „404 vojakov, z tohto počtu 357 ríšskych Nemcov“...

História? Netreba...

V jeseni 1914, kedy boje po prvý krát priamo zasiahli mesto Medzilaborce, proti sebe v tomto priestore stáli jednotky rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Nemecké vojenské jednotky sa na naše územie dostali až koncom marca 1915. Udialo sa tak v súvislosti s vystužením rakúsko-uhorskej obrany, ktorá čelila enormnému tlaku ruských vojsk. Nemecký Beskydský zbor o sile troch divízii (cca. 43 000 mužov) bol nasadený v priestore Oľka – Čabiny – Valentovce – Výrava – Svetlice. Spoločne s rakúsko-uhorskými jednotkami čelil silným ruským útokom počas apríla 1915. Nemými svedkami ich nasadenia sú vojnové cintoríny pri obciach Čabiny, Valentovce, Zbudská Belá a Výrava, kde je pochované veľké množstvo nemeckých vojakov.

K Medzilaborciam sa nemecki vojaci dostali až v máji 1915, keď ruská armáda pod vplyvom celkového vývoja na fronte usporiadane ustupovala z dnešného územia Slovenskej republiky. V tom čase sa nemecki vojaci dostali do stretu s ruskými jednotkami v blízkosti Medzilaboriec. Zďaleka sa však nejednalo o tak intenzívne boje ako v apríli 1915 a straty nemeckých jednotiek je možné rátať iba na niekoľko desiatok vojakov. Časť z týchto vojakov je pochovaných na cintoríne v Ňagove a niekoľko jednotlivcov aj na cintorínoch v Medzilaborciach.

Prezentovaných 357 nemeckých vojakov na cintoríne v Medzilaborciach, ktoré uvádza Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, teda nielenže nemá oporu v archívnych materiáloch, ale nezodpovedá ani priebehu bojových operácii v tomto priestore počas prvej svetovej vojny.

Ako (ne)rekonštruovať vojnový cintorín

Vráťme sa však späť k takzvanému „Nemeckému“ vojnovému cintorínu za mestským úradom v Medzilaborciach. Je smutným faktom, že vojnový cintorín dlhé roky chátral. Napriek tomu, až do rekonštrukcie sa zachovali jasne viditeľné jednotlivé aj masové vojnové hroby. Na hroboch boli osadené dobové betónové kríže, v strede bol centrálny pamätník a zachovaná bola tiež veľmi zaujímavá vstupná brána. Existuje niekoľko historických fotografií, ktoré dokumentujú ako vojnový cintorín vyzeral po jeho vybudovaní. Aj z týchto fotografií je jasné, že vojnový cintorín mal svoju architektúru a čo je tiež podstatné, že každý vojnový hrob mal svoje označenie.

Dr. Michal Bochin zo Spoločnosti pre starostlivosť o nemecké vojnové hroby na Slovensku v roku 2011 pre rádio Regina konštatoval: „My sme sa usilovali maximálne využiť staré artefakty na tomto cintoríne a architektúra hrobových polí je vyznačená obrubníkmi.“ Realita je však taká, že vojnové hroby boli kompletne zarovnané. Historická podoba vojnového cintorína sa absolútne nerešpektovala. Na ploche boli obrubníkmi vyznačené fiktívne masové šachty, ktoré však nezodpovedajú historickému náčrtu vojnového cintorína. Väčšina pôvodných krížov a dobová brána boli zničené. Postup práce Spoločnosti pre nemecké vojnové hroby na Slovensku na vojnovom cintoríne v Medzilaborciach sa preto len ťažko dá nazvať rekonštrukciou historickej pamiatky.


Pôvodná brána zničená počas rekonštrukcie vojnového cintorína a pôvodné kríže vyhodené na smetisku v smere z Medzilaboriec do Vydrane.

Samotné zarovnanie hrobových polí ma ešte jeden aspekt. Súčasťou archívnej zložky o vojnovom cintoríne je aj menný zoznam s niekoľkými desiatkami mien. Na základe tohto zoznamu bolo možné v teréne identifikovať konkrétne vojnové hroby vojakov najmä rakúsko-uhorskej armády, medzi ktorými boli aj vojaci slovenského, rusínskeho či českého pôvodu. Dnes je to už nemožné. Hroby boli fakticky zničené. Ak sa aj v budúcnosti podarí zistiť mená ďalších pochovaných vojakov, nebude možné určiť miesto ich posledného odpočinku. Kvôli zarovnaniu hrobových polí potomkovia vojakov už nikdy nezapália sviečku na hrobe svojho pradeda, či prapradeda...

Koniec? Nie ešte len začiatok

V jeseni 2011 v obci Oľka Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby vykonala exhumáciu vojakov nemeckej štátnej príslušnosti. Konala tak na základe povolenia zo 6. októbra 2011, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ale konalo sa prekvapenie. Nemilé. Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku deklarovala, že z tohto cintorína bolo exhumovaných 74 padlých vojakov, z ktorých by malo byť 54 vojakov s nemeckou štátnou príslušnosťou. Tieto tvrdenia však opäť nemajú oporu v archívnych dokumentoch. Na základe evidenčných listov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave je možné určiť štátnu príslušnosť pri 49 obetiach. Sú tu pochovaní 47 rakúsko-uhorskí a 2 ruskí vojaci. K cintorínu existuje niekoľko náčrtov a na základe jedného z nich je možné dokázať prítomnosť pozostatkov 6 nemeckých obetí.

Napriek historickým faktom bol vojnový cintorín v obci Oľka zničený. Mená známych rakúsko-uhorských vojakov boli ignorované. Vyexhumované ostatky údajných „nemeckých“ vojakov budú, ako inak, prenesené na údajný „Nemecký“ vojnový cintorín v Medzilaborciach.


V roku 2010 samospráva umiestnila na ploche vojnového cintorína provizórne brezové kríže. Vojnový cintorín sa však už rekonštrukcie nedočkal jeho plocha bola po exhumáciách zarovnaná bagrom.

Spomínané povolenie z Ministerstva vnútra SR platí aj na katastre ďalších obcí. Je len otázkou času, kedy dôjde k zničeniu ďalších vojnových cintorínov. V rozpore s historickou realitou, ktorá je potvrdená archívnymi materiálmi, sú ignorované obete rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Vojnové hroby ruských a rakúsko-uhorských vojakov sú označované za vojnové hroby nemeckých vojakov a pod touto zámienkou exhumované. A ja sa znova pýtam prečo?

Epilóg

Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny sú významnými kultúrno-historickými pamiatkami v regióne severovýchodného Slovenska. Sú miestom, kde vedľa seba ležia vojaci bez rozdielu národnosti, rasy či vierovyznania. Hroby desiatok tisícov príslušníkov kedysi znepriatelených armád sú do dnešných čias tichým mementom toho, aká nezmyselná je vojna.

Už takmer sto rokov uplynulo od udalostí prvej svetovej vojny, dôsledkom ktorých je viac ako 200 vojnových cintorínov na území Prešovského kraja. Aký bol osud týchto cintorínov? Veľmi pohnutý, nakoniec ako celé 20. storočie. Vojnové cintoríny prežili obe totality, ktoré ich ignorovali a zanedbávali. Ignorovali, no napriek tomu až na výnimky sa nesnažili o ich likvidáciu. Po takmer sto rokoch však mnohým týmto vojnovým cintorínom hrozí zánik. A príčina tejto hrozby je očividná a jednoduchá. Je to chamtivosť ľudí, ktorí na svoje podnikanie zneužívajú kosti padlých vojakov a za účelom získavania peňazí falšujú historické fakty, podvádzajú svojho nemeckého donora a klamú aj relevantné slovenské štátne orgány.

--------------

* Klub vojenskej histórie Beskydy podal na Okresnú prokuratúru v Prešove oznámenie, za účelom aby všetky spomenuté podozrenia boli prešetrené orgánmi, ktoré sú na to určené.

Autor : Martin Drobňák 🕔28.02.2012 📕7.957

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře