Pľuzgierotvorné látky sú chemické bojové látky, ktoré v mieste vstupu vytvárajú opuch a pľuzgiere. Tiež však devastujúco pôsobia na tkanivá (pôsobia najmä na oči, pľúca, pokožku a krvotvorné orgány). Do organizmu prenikajú všetkými cestami, najmä však inhaláciou. Pri útoku pľuzgierotvornými látkami je potrebné použiť špeciálnu ochranu. Po zasiahnutí spôsobujú vyradenie živej sily na veľmi dlhú dobu.
Spôsob účinku pľuzgierotvorných látok nie je úplne objasnený. Organizmus je po expozícii vystavený zvláštnym účinkom látky, ktorá môže ovplyvniť metabolizmus v bunkových jadrách, spôsobuje inhibíciu (brzdenie) niektorých enzýmov, rozpad bunkových membrán a alergické reakcie voči vlastnému organizmu. Hojenie je zdĺhavé a náročné. Po zasiahnutí je preto potrebné poskytnúť prvú pomoc a dekontamináciu okamžite (v priebehu minút) aby sa tak zabránilo väčšiemu poškodeniu tkanív. Pľuzgierotvorné látky totiž pôsobia ihneď - ešte počas latentného štádia a neskôr, keď sú zjavné prvé príznaky otravy, je už neskoro, pretože zasiahnuté tkanivá sú už nenávratne poškodené.
Pľuzgierotvorné látky pôsobia lokálne poškodenia na mieste vstupu do organizmu. Príznaky sa môžu dostaviť po uplynutí latentného obdobia (niekoľko hodín). V prípade zasiahnutia očí môžu spôsobiť opuch, slzenie, začervenanie, pocit piesku v očiach, citlivosť na svetlo, či celkové poškodenie oka. Pri kontakte s pokožkou vytvárajú začervenanie, pľuzgiere a kožné vredy. Pri inhalácii prichádza bolesť v krku a za hrudnou kosťou, pocit sucha a neskôr zápal pľúc a dýchacích ciest.
Pri zasiahnutí väčšou dávkou pľuzgierotvorné látky spôsobujú celkovú otravu organizmu časom prejavenú poruchami dýchania, poškodením srdcovo-cievneho systému, nervových funkcií, poruchami látkovej výmeny v svaloch a poškodením obličiek a pečene. Pre zasiahnutých je tak isto veľmi nebezpečná sekundárna infekcia, ktorá môže nastúpiť počas zotavovania.
Pľuzgierotvorné látky sa delia na tri skupiny: yperity (mustards), arzénové pľuzgierotvorné látky (arsenicals) a pŕhlivé látky (uricants), ktoré na koži nespôsobujú pľuzgiere, ale pevné lézie pripomínajúce vyrážky.
Yperity: (mustards)
-Sulfidický yperit (HD)
-Dusíkatý yperit 1 (HN1)
-Dusíkatý yperit 2 (HN2)
-Dusíkatý yperit 3 (HN3)
-Oxolový yperit (T)
-Seskviyperit (Q)
-Zmes sulfidického a oxolového yperitu (HT)
Arzénové látky: (arsenicals)
-Lewisit (L)
-Zmes lewisitu a sulfidického yperitu (HL)
-Fenyldichlórarzén (PD)
-Etyldichlórarzén (ED)
-Metyldichlórarzén (MD)
Pŕhlivé látky: (uricants)
-Fosgénoxim (CX)
zdroje:
POTENTIAL MILITARY CHEMICAL/BIOLOGICAL AGENTS AND COMPOUNDS, 2005
Zbrane hromadného ničenia - aktuálna bezpečnostná hrozba, INŠTITÚT BEZPEČNOSTNÝCH A OBRANNÝCH ŠTÚDIÍ MOSR, Bratislava, 2005
Biosenzory k včasné detekci otravných látek, BIDMANOVÁ, Š. POHANKA, M. CABAL, J. a ďalší, 2009
Spôsob účinku pľuzgierotvorných látok nie je úplne objasnený. Organizmus je po expozícii vystavený zvláštnym účinkom látky, ktorá môže ovplyvniť metabolizmus v bunkových jadrách, spôsobuje inhibíciu (brzdenie) niektorých enzýmov, rozpad bunkových membrán a alergické reakcie voči vlastnému organizmu. Hojenie je zdĺhavé a náročné. Po zasiahnutí je preto potrebné poskytnúť prvú pomoc a dekontamináciu okamžite (v priebehu minút) aby sa tak zabránilo väčšiemu poškodeniu tkanív. Pľuzgierotvorné látky totiž pôsobia ihneď - ešte počas latentného štádia a neskôr, keď sú zjavné prvé príznaky otravy, je už neskoro, pretože zasiahnuté tkanivá sú už nenávratne poškodené.
Pľuzgierotvorné látky pôsobia lokálne poškodenia na mieste vstupu do organizmu. Príznaky sa môžu dostaviť po uplynutí latentného obdobia (niekoľko hodín). V prípade zasiahnutia očí môžu spôsobiť opuch, slzenie, začervenanie, pocit piesku v očiach, citlivosť na svetlo, či celkové poškodenie oka. Pri kontakte s pokožkou vytvárajú začervenanie, pľuzgiere a kožné vredy. Pri inhalácii prichádza bolesť v krku a za hrudnou kosťou, pocit sucha a neskôr zápal pľúc a dýchacích ciest.
Pri zasiahnutí väčšou dávkou pľuzgierotvorné látky spôsobujú celkovú otravu organizmu časom prejavenú poruchami dýchania, poškodením srdcovo-cievneho systému, nervových funkcií, poruchami látkovej výmeny v svaloch a poškodením obličiek a pečene. Pre zasiahnutých je tak isto veľmi nebezpečná sekundárna infekcia, ktorá môže nastúpiť počas zotavovania.
Pľuzgierotvorné látky sa delia na tri skupiny: yperity (mustards), arzénové pľuzgierotvorné látky (arsenicals) a pŕhlivé látky (uricants), ktoré na koži nespôsobujú pľuzgiere, ale pevné lézie pripomínajúce vyrážky.
Yperity: (mustards)
-Sulfidický yperit (HD)
-Dusíkatý yperit 1 (HN1)
-Dusíkatý yperit 2 (HN2)
-Dusíkatý yperit 3 (HN3)
-Oxolový yperit (T)
-Seskviyperit (Q)
-Zmes sulfidického a oxolového yperitu (HT)
Arzénové látky: (arsenicals)
-Lewisit (L)
-Zmes lewisitu a sulfidického yperitu (HL)
-Fenyldichlórarzén (PD)
-Etyldichlórarzén (ED)
-Metyldichlórarzén (MD)
Pŕhlivé látky: (uricants)
-Fosgénoxim (CX)
zdroje:
POTENTIAL MILITARY CHEMICAL/BIOLOGICAL AGENTS AND COMPOUNDS, 2005
Zbrane hromadného ničenia - aktuálna bezpečnostná hrozba, INŠTITÚT BEZPEČNOSTNÝCH A OBRANNÝCH ŠTÚDIÍ MOSR, Bratislava, 2005
Biosenzory k včasné detekci otravných látek, BIDMANOVÁ, Š. POHANKA, M. CABAL, J. a ďalší, 2009