Hrad Strečno

Autor : koba 🕔04.11.2009 📕15.368

Hrad Strečno (Strečniansky hrad)

Zrúcanina hradu Strečno leží na ľavom brehu Váhu na začiatku strečnianskej tiesňavy asi 7 kilometrov východne od Žiliny. Leží vo výške približne 420 metrov nad hladinou mora.
Poloha: 49° 10’ 28"N; 18° 51’ 44" E

Hrad vznikol pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia, hoci prvé osídlenie bolo staršie. Založenie hradu sa pripisuje Matúšovi Čákovi. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1384 (iný zdroj uvádza 1316, alebo 1358). Počas vlády Karola I. Róberta sa stal kráľovským majetkom. Medzi ďalších uvádzaných vlastníkov patrili: Sudivoj z Ostrohu (1397), Mikuláš Széchy a Dominik Macko z Vespréma. Žigmund Luxemburský daroval hrad Stanislavovi Derssewffymu v roku 1420. Neskôr ho vlastnila Žigmundova manželka Barbora Celjská (1424), potom jej dcéra kráľovná Alžbeta Luxemburská.

Alžbeta Luxemburská darovala hrad Jánovi Jiskrovi z Brandýsa a hrad sa tak dostal do rúk husitov. V roku 1442 sa pánom hradu stal Ján Čapek zo Sán - veliteľ husitských Sirotkov. Späť pod kráľovskú korunu ho získal Ján Huňady a hrad dostal darom v roku 1446 Štefan Pongrácz z Liptovského Mikuláša. Za majiteľa hradu sa potom uvádza tiež Ján Trnka z Ratiboříc a Teofil Turzo z Betlanoviec. Pavol Kiniži, kapitán Horného Uhorska dostal hrad do daru v roku 1484 (iný zdroj 1483) od kráľa Mateja Korvína. Po jeho smrti Kinižiho (1494) hrad vlastnila jeho manželka Benigma, ktorá hrad ďalej budovala a neskôr predala Jánovi Zápoľskému (1523). Zápoľský hrad prenajal Burianovi Svetlovskému (1526). V roku 1529 hrad vlastnili bratia Peter a Mikuláš Kostka. Po smrti Mikuláša hrad prešiel cez jeho najstaršiu dcéru Annu na jej manžela Štefana Derssewffyho, ktorý dobudoval renesančné predhradie. Keďže nemali syna, hrad neskôr získal manžel Anninej vnučky Štefan Vešeléni a neskôr jeho syn František.

Počas panovania Vešeléniovcov boli dobudované delové bastióny, priekopy a násypy a hrad sa tak stal moderným opevnením. František Vešeléni sa kvôli vojenským povinnostiam často zdržiaval mimo hradu, vtedy sa o hrad starala jeho manželka Žofia Bosniaková (Bošnáková), známa svojím láskavým prístupom ku chudobným. Po smrti Františka Vešeléniho (1667) bolo odhalené sprisahanie proti cisárovi Leopodovi I., ktoré pripravoval. Preto bol jeho synovi Ladislavovi Vešelénimu hrad zhabaný v roku 1676. Hrad dostal Pavol Esterházy, potom do zálohu arcibiskup Juraj Szelepcsényi, neskôr biskup Leopold Kolonič. V tomto období však hrad dvakrát obsadili povstalci Imricha Tököliho, prvýkrát v roku 1678, kedy vyhorel a potom v roku 1686.

Keďže hrad sa viackrát stal útočiskom povstalcov, kráľ Leopold I. sa rozhodol hrad zbúrať. Inventár hradu bol odvezený a budovy vyhodené do vzduchu, hradná studňa zasypaná. (Za termín zničenia hradu sa v rôznych zdrojoch označujú roky 1674, 1683 a 1698.)

Po povstaní získal v roku 1687 majetky spolu s ruinou hradu cisársky generál Ján Jakub Löwenburg (iné zdroje uvádzajú, že ho dostal už v roku 1676). V roku 1689 dal preskúmať poškodené priestory hradu a našiel v krypte neporušené pozostatky Žofie Bosniakovej. Jej telo bolo prevezené do Tepličky nad Váhom a neskôr umiestnené v miestnom kostole.

Po smrti Löwenburga majetok s ruinou hradu získal jeho zať Fridrich Windischgrätz, následne jeho syn Jozef Windischgrätz. Ten však neúspešnými špekuláciami upadol do dlhov. Talianski veritelia viedli proti nemu exekúciu na základe ktorej prišiel o väčšinu svojho majetku. Od roku 1811 vlastnil panstvo s ruinou markíz Karol Spinola, neskôr gróf Solignác a v roku 1814, kúpil panstvo barón Juraj Sina a jeho syn Šimon. Posledným vlastníkom pravdepodobne bola grófka Ifigénia d´Harcourt.

V roku 1910 bol hrad čiastočne staticky zaistený a spevnený, no v roku 1944 opäť vážne poškodený bojmi. V rokoch 1978-1994 prebiehala komplexná obnova hradu spolu s archeologickým výskumom. Staticky bolo zabezpečené celé zvetrané hradné bralo a kamenné murivo bolo doplnené do predpokladaných tvarov. Od roku 1995 je hrad prístupný verejnosti.

Strečno

Fotografia: (c) www.zamky.sk
Zdroje:
Slovenské hrady, Ľ. Janota, 1935
noviny Národná Obroda, 2004
www.slovenskehrady.sk
www.zamky.sk
www.hrady.sk
www.wikipedia.org
dromedar.topky.sk/cl/100108/236858/Hrad-Strecno
www.strecno.sk/page402.html
www.dmc.fmph.uniba.sk
www.kysuce.sk/cl/50/husiti-na-kysuciach.html
slavni.terchova-info.sk
www.arrza.sk
www.archiv.e-kysuce.sk
Autor : koba 🕔04.11.2009 📕15.368

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře