Gruzínsko - 2. diel

Autor : Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔28.03.2009 📕6.431

Seriál

  1. Gruzínsko - 1. diel
  2. Gruzínsko - 2. diel
  3. Gruzínsko - 3. diel
  4. Gruzínsko - 4. diel

Podobné články

Další články autora

Preteky v zbrojení

Expert na politické vzťahy v kaukazskom regióne Archil Gegešidze považuje zbrojenie Gruzínska za opodstatnené. Súhlasí s názorom ministra obrany Davidom Kezerašvilim, že finančné prostriedky z USA sa používajú na nákup nových zbraňových systémov, ktoré moderná armáda potrebuje a časť z nich slúži na zaplatenie výdavkov spojených s vyslaním 2.000 člennej posádky do Iraku. Gruzínsko zaostávalo vo výzbroji za krajinami v regióne (ako napríklad Arménsko a Azerbajdžan) v kvalite i kvantite. Potrebuje profesionalizovať armádu, aby sa mohlo stať členom NATO. Výdavky na zbrojenie sa stretli s pochopením v parlamente (6% z HDP, čo sa rovná výdavkom na sociálnu a zdravotnú starostlivosť). Program schválila aj opozícia (na čele s Pikriom Čikhradzem z frakcie Nové práva), len požaduje väčšiu transparentnosť. Predseda koaličnej strany Národného hnutia David Kirkitadze priznal tento nedostatok. Je to nevyhnutné, keďže ide o program chúlostivého charakteru, akým zbrojenie v tak nestabilnom regióne nepochybne je a v mnohých prípadoch sa tu rozprávame o vojenskom tajomstve. Mimovládna organizácia Spravodlivosť a Sloboda pod vedením Iraklija Sesiašviliho namieta, že ministerstvom obrany zverejnený rozpočet nezahrňuje väčšie výdavky. Pritom poukazuje na správu dvora auditorov, ktorí objavili nezrovnalosti vo výdavkoch ministerstva v rokoch 2005-2006 (ešte pod vedením bývalého ministra Iraklija Okruašviliho). Vojenský komentátor pre týždenník Kviris Palitra Iraklij Aladašvili bol jedným z tých, ktorý začali vlastné vyšetrovanie vo veci. Tvrdí, že v roku 2005 Gruzínsko zakúpilo od Ukrajiny 15 nákladných vozidiel, pričom každé z nich stálo 42.000 dolárov. O dva mesiace neskôr bolo kúpených ďalších 10 vozidiel rovnakého typu, ale už za cenu 52.000 dolárov za kus. Čím štátna pokladnica prišla o cca 100 tisíc dolárov. Aladašvili preto navrhuje zriadenie „generálneho inšpektorátu“ pod vedením prezidenta (a zároveň vrchného veliteľa vojsk), ktorý by monitoroval výdavky a zabránil zbytočným finančným stratám. Gruzínsko už v Bruseli prednieslo svoj dlhodobý plán strategickej obrany. Ministerstvo obrany zverejnilo detaily navýšenia vojenských výdavkov, počty vojenského personálu a zbraní. Tajomstvom zostáva položka „nákup zbraní, vojenského vybavenia a materiálu.“ Podľa predstaviteľov ministerstva je to preventívne opatrenie namierené proti Rusku, aby, ako hovorí zástupca predsedu komisie pre národnú bezpečnosť a obranu (zriadenú v rámci ministerstva obrany) Nika Rurua, nebolo schopné ovplyvniť potenciálnych dodávateľov a podkopať tak plány v budúcnosti.

Samozrejme názory ruských politických predstaviteľov a nimi podporovaných separatistických oblastí sa líšia. Boris Chočiev, zástupca premiéra (de facto) vlády Južného Osetska a hlavný vyjednávač s Tbilisi zašiel tak ďaleko, že zo súčastnej bezpečnostnej situácie na Kaukaze obvinil západné štáty: „Sme ohromení postojom krajín, ktoré na jednej strane od nás požadujú odzbojenie a na druhej vyzbrojujú agresora, Gruzínsko.“ (Caucasus Reporting Service. www.iwpr.net) Analytik v Tbilisi Archil Gegešidze sa snaží presvedčiť gruzínsku vládu, aby aj napriek doterajším snahám vyvinula väčšie úsilie a presvedčila Abcházko a Južné Osetsko, že zbrojenie nie je namierené proti nim: „Musíme vysvetliť druhej strane, že sila našej armády neslúži proti ich záujmom, ale slúži spoločnému záujmu nášho štátu.“ (Caucasus Reporting Service. www.iwpr.net) Politický analytik Paata Zakareišvili patrí k tým, ktorých navýšenie výdavkov na zbrojenie hlboko znepokojuje: „Vyslali sme jasnú správu - to, že armáda je naším dôležitým prostriedkom na riešenie sporov.“ (Caucasus Reporting Service. www.iwpr.net)

Zábery s ruskými vojakmi sediacimi na obrnených vozidlách prechádzajúcich cez gruzínske mestá sa stali jedným z trvácnych momentov tejto vojny. Fotografické a filmové materiály však skresľujú skutočnosť, ktorá zostáva laikom ukrytá. Išlo o zastarané vozidlá s ľahkou výzbrojou bez známok pohodlia, v ktorých teplota dosahuje kritický bod, takže vojaci boli nútení väčšinu času počas postupu tráviť vonku. Podľa vojenského experta na Rusko z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie so sídlom v Londýne plukovníka Christophera Langtona „aspoň mohli (vojaci) rýchlo reagovať, ak by došlo k útoku.“ Na invázne vojsko bývalej superveľmoci ruská 58. armáda nevyzerala ako moderná bojová jednotka. Víťazstvo nad Gruzínskom bolo výsledkom drvivej prevahy v počtoch, nie použitia precíznych „inteligentných“ zbraní. Svoju úlohu v bleskovej porážke gruzínskej armády zohrala aj ruská „bojová príručka“ v štýle sovietskych stratégií založenných na detailnom plánovaní, ktoré necháva málo priestoru pre flexibilitu. Rusi sa poučili z amerického ťaženia v Iraku a Afganistane a z vlastných skúseností na Balkáne. Napriek tomu bola operácia v Gruzínsku vedená v duchu „starej školy“ s vybavením pochádzajúcim z časového obdobia studenej vojny.

Ruské vojská vtrhli do Gruzínska nielen s neadekvátnou ochranou transportných vozidiel, ale aj s nedostatočným hĺbkovým prieskumom a bez vytýčenia cieľov útoku pre bombardéry. Stratili štyri lietadlá v paľbe gruzínskej protilietadlovej obrany (Gruzíncom sa podarilo zajať dvoch pilotov - majora Vjačeslava Markoviča a plukovníka Igora Zinova), ktorú iróniou osudu sami postavili. Jedným z lietadiel bol aj nadzvukový Tupolev Tu-22, bombardér známy pod kódovým označením NATO ako „Blinder.“ Plukovník Langton považuje gruzínske protilietadlové systémy sa vysoko mobilné, z tohto dôvodu bolo od ruského velenia nanajvýš nezodpovedné a ľahkomyselné vysielať lietadlá do vojnovej zóny bez toho, aby tomu predchádzal prieskum napríklad pomocou UAV a UCAV. Ruské bombardéry teda na potenciálne ciele nalietavali naslepo. Generál Anatolij Kornukov, bývalý vrchný veliteľ ruského letectva, sa vyjadril pre moskovský magazín Independent Military Review, že neschopnosť včas vyradiť z hry gruzínsku protilietadlovú obranu pred príletom Tu-22 znamenalo poslanie posádky lietadla na smrť. Strata lietadla na území tak malého nepriateľa bola nešťastná. Strata vrchného veliteľa vojsk, ktorý utrpel ťažké poranenia šrapnelmi počas jeho cesty v ozbrojenom konvoji po Južnom Osetsku, už zaváňala ľahostajnosťou. Generál 58. armády Anatolij Khrulyov nemal počas svojej jazdy vzdušnú ochranu. Možno bolo pre ruských vojakov ešte viac nepríjemné zistenie, že zbrane ich nepriateľov sú modernejšie alebo v oveľa lepšom stave. Zástupca riaditeľa Ruského analytického centra pre stratégie a technológie Konstantin Makijenko pre The Moscow Times prezradil, že ruské sily museli operovať v prostredí technologickej podradenosti:

  1. Zastaralé obrnené transportéry a absenciou viac vrstvého pancierovania na ochranu pred protitankovými strelami.
  2. Absencia hĺbkového prieskumu pomocou napr. UAV pre vyhľadávanie gruzínskych systémov protivzdušnej obrany.
  3. Žiadne precízne riadené zbrane (rakety, bomby), namiesto toho použitie kontajnerových bômb pre spáchanie čo možno najväčšej škody.
  4. Absencia stíhacej ochrany pre bombardéry.
  5. Absencia ochrany vojenských konvojov.

Na druhej strane vojna v Gruzínsku ukázala, že v porovnaní s 90. rokmi ruská armáda znamenite pokročila. V tom čase vo vojenskom velení vládla korupcia, medzery vo velení a pochabé financovanie. To všetko extrémne narušilo štruktúru kedysi tak mocnej Červenej armády. Snáď nikde nenájdeme pre to lepší príklad ako v dvoch čečenských vojnách, kde bojovali hlavne mladí a neskúsení branci, odvedení do služby len krátko pred nasadením v teréne. V Gruzínsku to už boli prevažne profesionálni vojaci, hoci ruské ministerstvo obrany priznalo, že sa na vojnových operáciách zúčastnili aj rezervisti. Podľa Matthewa Clementsa z Jane's Information Group ruská armáda ukázala viac nasadenia a flexibility, než tomu bolo v 90. rokoch, ukázala schopnosť poslať vojakov do prvej línie a dostať ich odtiaľ von v čo možno najkratšom čase. Jednou z mnohých priorít je rekonštrukcia armády a veľká časť z finančných prostriedkov získaných z nerastného bohatstva plynie práve na tento účel. Po tom, čo výdavky na zbrojenie vzrástli na 22%, plánuje sa nákup novej vojenskej techniky v hodnote 100 miliárd libier. Počas vojny Rusko zastavilo spoluprácu s NATO. Ministri zahraničných vecí členských štátov na oplátku na výnimočnom zasadnutí v Bruseli vyhlásili, že sa nebude konať žiadna rada NATO/Rusko, kým posledný ruský vojak neopustí územie Gruzínska. Napriek tomu chcel ruský prezident podľa vlastných slov „zabrániť novej studenej vojne.“ Dmitri Medvedev na stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v piatok 15. augusta v čiernomorskom turistickom rezorte Soči povedal, že Rusko sa snaží o dobré a otvorené vzťahy s Európskou úniou a Spojenými štátmi. Národným zájmom Ruska podľa prezidenta nie je vybudované vzťahy s inými štátmi okliešťovať, ale vzájomná spolupráca v dobrej viere. Kancelárka kritizovala vojnové snahy Ruskej federácie, jeho odvážne ťaženie nazvala neprimeraným a požadovala okamžité stiahnutie ruských vojsk z Gruzínska. (Merkel, Medvedev Clash Over Russia's War in Sochi Talks. www.dw-world.de) Išlo o jednu z podmienok tzv. šesťbodového mierového plánu, ktorý francúzsky prezident (a súčastný predseda Rady EÚ) Nikola Sarkózy predložil v mene EÚ na stretnutí v Moskve v utorok 12. augusta a v Tbilisi v stredu 13. augusta. Medvedev zostal počas rokovania neoblomný spievajúc stále tú istú pesničku o humanitárnej intervencii. Varoval, že Rusko nebude váhať a zasiahne rovnakou silou aj v budúcnosti, ak bude citíť, že sa jeho občania nachádzajú v ohrození, je garantom bezpečnosti v kaukazskom regióne a ruské mierové jednotky zostanú v Gruzínsku. Merkelová vyjadrila súhlas s prítomnosťou mierových síl a zahraničných pozorovateľov. Zároveň podporila „demokraticky zriadenú vládu“ v Tbilisi a obhajovala právo každého štátu slobodne rozhodnúť, či sa chce stať členom NATO. No kým Gruzínsko a jeho prezident dali jasne najavo svoj záujem o vstup do Aliancie, Medvedev jasne zaútočil na Saakašviliho výrokom, že hlavným cieľom je „nastoliť mier a zaistiť, aby už nikdy nikto neprišiel na tak hlúpu myšlienku.“ (Merkel, Medvedev Clash Over Russia's War in Sochi Talks. www.dw-world.de) Ruský veľvyslanec v Berlíne Vladimir Kotenev si neodpustil narážku na gruzínsku vládu s istou dávkou dramatičnosti a pre časopis Bild povedal: „Ženy a deti sú vraždené, kostoly praskajúce utečencami sú zapaľované a celé dediny sú vyhladzované.“ V čase stretnutia ruského prezidenta s nemeckou kancelárkou do Gruzínska zavítala na štátnu návštevu Condoleezza Riceová, aby s Michailom Saakašvilim prediskutovala podmienky mierovej zmluvy, ktorej sa budeme venovať v kapitole Vyhlásenie prímeria a šesťbodový mierový plán.

Seriál

  1. Gruzínsko - 1. diel
  2. Gruzínsko - 2. diel
  3. Gruzínsko - 3. diel
  4. Gruzínsko - 4. diel

Podobné články

Další články autora

Autor : Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔28.03.2009 📕6.431

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře