Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš

Autor : peterwittgruber 🕔01.06.2007 📕16.621

Podobné články

Další články autora

Z historických prameňov sú známe predovšetkým osudy vojvodcov, generálov, náčelníkov štábu, teda veliteľov, ktorí mali v rukách osudy stoviek a tisícov mužov. Málokedy máme možnosť dozvedieť sa komplexnejšie informácie o obyčajných, radových vojakoch. Jeden z tých zopár, ktorí sa zaslúžene dočkali slávy bol Ladislav Škultéty-Gábriš, rodák z Mojtína (podľa iných prameňov z Brusna v Trenčianskej stolici). Narodil sa 27. júna 1738, ako syn Juraja Gábriša, husára v pluku baróna Jána Gilániho. Už v roku 1750 bol mladý Gábriš zaregistrovaný ako dobrovoľník v husárskom pluku F. Károlyiho (neskorší husársky pluk č. 6). V tomto pluku začala počas sedemročnej vojny jeho úctihodne dlhá vojenská kariéra. Krst ohňom pravdepodobne zažil už v bitke pri Lovosiciach. V bitke pri Kolíne bol zranený na ruke, no ani toto zranenie mu nezabránilo, aby sa krátko nato nezúčastnil slávneho Hadíkovho prepadu Berlína. Počas tohto prepadu utrpel druhé zranenie (pruský bajonet mu prepichol ľavé líce) a stal sa tak jedným z 18 zranených vojakov výpravy. Hadíkova dobrodružná výprava si okrem zranených vyžiadala ešte 10 mŕtvych vojakov. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a švádróna (pravdepodobne piata), ktorej príslušníkom bol aj Škultéty-Gábriš prešla k Baranyayovmu husárskemu pluku (neskorší husársky pluk č. 8). Príslušníkom tohto pluku bol až do konca svojho, na radového vojaka 18. storočia, dlhého vojenského života. V roku 1775 bol povýšený na vicekaprála (poddesiatnika) a v roku 1778 ho osobne povýšil majiteľ pluku gróf Wurmser na kaprála. V rokoch 1787 - 1791 zúčastnil vojny proti Turkom. V roku 1789 bol tretíkrát zranený. O rok na to bol za vernú službu povýšený na strážmajstra a zároveň menovaný zástavníkom pluku. V tom čase sa už Wurmserov pluk presúval z Balkánu do Európy, kde sa zapojil do bojov s francúzskou armádou. V nich utrpel pluk ťažké straty, no Škultéty-Gábriš napriek svojmu pokročilému veku boje prežil. Vo veku 77 rokov sa zúčastnil v rámci Schwarzenbergovho zboru výpravy do Ruska. Počas napoleónskych vojen si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania habsburdskej armády, určené pre rádové mužstvo a to striebornú medailu za hrdinstvo a delový kríž, vyznamenanie, ktoré sa odlievalo z ukoristených nepriateľských diel. V roku 1826 navštívil 8. husárský pluk v rámci inšpekcie plukov dislokovaných v Uhorsku arcivojvoda Ferdinand de Este. V čele pluku sa inšpekcie zúčastnil so štandartou pluku aj kaprál Škultéty. Mal vtedy neuveriteľných 91 rokov. Po prehliadke mu arcivojvoda osobne pomohol z koňa so slovami: „Milý otec, toto je na vás už veľa...“ Krátko na to sa pluk zúčastnil slávnostnej prehliadky vo Viedni. Majestátna postava starého zástavníka vzbudila pozornosť samotného cisára, ktorý si Škultétyho povolal k sebe a venoval mu mimoriadny príplatok k žoldu 100 zlatých ročne. Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel vtedajší majiteľ pluku, generál jazdectva Michael Kienmayer, priznal aj on Škultétymu ďalších 100 zlatiek príplatku ročne. Podľa iných prameňov sa táto udalosť stala v roku 1825, keď 8. husárský pluk vykonával dvorskú a palácovú službu vo viedenskom Hofburgu. Keď pluk nastúpil 10. mája 1831 cestu z posádky v Arade do Viedne, Škultéty musel pre nevládnosť zostať v Arade. Zomrel krátko na to, 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Sanicolau Mic, ktorá je dnes súčasťou Aradu. Vojaci pluku mu dali v Arade neskôr postaviť pomník a vtedajší majiteľ 8. husárského pluku gróf Vincent Esterházy venoval večnému cisárskemu husárovi k jeho životu krátke písomné pojednanie. Vojenská kariéra Ladislava Škúltétyho-Gábriša trvala neuveriteľných 81 rokov, počas ktorých sa zúčastnil 22 vojenských ťažení. On sám sa stal živou kronikou vojenstva rakúsko-uhorskej monarchie počas jej najslávnejšieho obdobia.

Zdroje:
DANGL V. - SEGEŠ V.: Vojenské dejiny Slovenska III./1711 – 1914. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava 1996. ISBN 80-88842-02-6, s. 48.
SKALA H.: Slávne časy cisárskej jazdy v 17.-19. storočí. Universum, Prešov 2005, s. 308-310.
SEGEŠ V.: Najstarší vojak na svete. In: Obrana (dvojtýždenník Ministerstva obrany SR). 2005, ročník 13, číslo 2. ISSN 1336-2910, s. 17.

Podobné články

Další články autora

Autor : peterwittgruber 🕔01.06.2007 📕16.621

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře