Druhá bitka na dunách - 14.jún 1658 časť 2.

Autor : Sallet / sallet 🕔06.12.2005 📕9.103

Druhá bitka na dunách - 14.jún 1658

„Posledná“ bitka Tridsaťročnej vojny.  (Post Bellum)

Martin „Sallet“ Michna

 

Druhá časť.

Alea iacta est. ( Kocky sú hodené. )

 

Bitka na dunách.

Nasledujúci popis pohybov a postavení jednotiek je písaný opozitnou formou. To znamená, že pravé francúzske krídlo stálo proti španielskemu ľavému krídlu a naopak. V niektorých častiach článku som si pomohol aj miestopisnou orientáciou.

 

V predvečer bitky sa odohrávali len  nepočetné šarvátky predsunutých jednotiek. Obe mohutné armády proti sebe stanuli až 14.júna 1658 ráno.

Akonáhle sa dostali jednotlivé armády na dohľad, začalo sa takticky zložité manévrovanie s cieľom zaujať čo najlepšiu pozíciu v nadchádzajúcej bitke.

K prvému závažnému momentu, ktorý ovplyvnil celú bitku, došlo už pri rozmiestňovaní vojsk. Španielske jazdecké eskadróny boli počas rozmiestňovania sa na pravom krídle ( pri pobreží ) napadnuté paľbou z anglických lodí, operujúcich pri pobreží. Intenzívna paľba prinútila španielskych kavaleristov stiahnuť sa z nechráneného pobrežia medzi duny, čím de facto vyprázdnili pravé krídlo.

 

Zatiaľ čo sa španielska kavaléria z pravého krídla preskupovala tiesniac sa v strede poľa, nikým neobťažovaný de Turenne zatiaľ dokončil rozmiestňovanie svojich vojsk.

Aby využil chaos v strede španielskych línií, rozhodol sa de Turenne zaútočiť práve tam. Vyslal preto do boja anglický batalión pod vedením Lorda Lockharda. Jeho červenokabátnici z  New Model Army nečakane zaútočili na 50 metrov vysoký, strmý a silene opevnený piesočný kopec a v neľútostnom boji muža proti mužovi porazil zaskočených bonifaceho tercios.

Medzitým sa zapojili do boja aj obe krídla francúzskej armády. Na pravej strane rozprášili jazdné batalióny pod velením François de Créquy, Marquis of Marines prvú líniu pechoty de Condého zboru, zatiaľ čo ľavé krídlo, ktorému velil Jacques de Mauvisière, Marquis of Castelnau si umne počkalo na odliv a postupovalo bez odporu po Španielmi vyprázdnenej pláži a podporoval pri tom výpadmi a paľbou lockhardovu pechotu po svojej pravej strane. Zbytok prvej línie pechoty postupoval stredom, aby vyplnil priestor medzi krídlami a viazal bojom čelné sledy španielskej armády.

 

Situácia sa pre Španielov nevyvíjala dobre, čo sa snažil de Condé zvrátiť prebratím iniciatívy na svojom úseku a odľahčiť tak nepriateľom tiesnený stred poľa. Vedel, že jemu a jeho frondistom ide o veľa a rozhodol sa hrať vabank.

Vrhol do boja proti de Crépyho krídlu všetky svoje zálohy. Skoro 20 eskadrón jazdy sa vyrútilo na prvý sled de Crépyho pravého krídla a zmietlo bretaňský batalión, montgommeryho mušketierov a zahnalo alebo pobilo francúzsku jazdu. Zbytky francúzskej jazdy sa stiahli do druhého sledu a vyprázdnili tak pozície na pravom krídle, ktoré pod tlakom ustúpilo dozadu.

 

Horúce chvíle teraz pre zmenu zažívali Francúzi, pretože ak by sa teraz rebeli stočili doprava a vklinili sa skrz nechránený bok pechoty do jej tyla medzi prvý a druhý sled, zovreli by ju z dvoch strán, čím by ovládli stred poľa a bolo by "vymaľované".

De Turenne však hroziace nebezpečenstvo postrehol včas a zahájil protiopatrenia. Pretože si ale pravé krídlo práve lízalo rany utŕžené prudkým de Condého výpadom, musela si pechota poradiť v strede poľa sama. Batalióny umiestnené na pravej strane stredu poľa, tvorené prevažne švajčiarskymi a francúzskymi gardistami sa pochodovým manévrom stočili doprava a zatarasili tak prichádzajúcej de Condého jazde "chodbu" vedúcu do tyla. Masy pikanierov sa zomkli do obranných formácii a v krvavom boji odrážali jeden útok rebelantskej jazdy za druhým, zatiaľ čo ich druhovia v čele stredu poľa sa museli vysporiadať zo silnejúcim tlakom španielskych tercios, posmelených úspechom jazdy na ľavom krídle.

 

V tom istom čase sa španielska jazda na opačnej strane bojiska snažila zamedziť rozmiestňovaniu castelnauovej kavalérie na pláži. Ťažký piesčitý terén, nevhodný pre manévrovanie jazdy, spôsobil, že každý pokus Španielov o návrat na pláž, kde by sa mohli rozvinúť, sa skončil nezdarom. Francúzski kavaleristi sa po pláži presúvali podľa potreby a viazali španielsku jazdu bojom, čím ju držali tam, kde to bolo treba, v dunách.

 

V strede poľa sa medzitým začal rodiť rozhodujúci moment celej bitky. Batalióny švajčiarskych a francúzskych gardistov v krvavom boji udržali stred poľa a zadržali nápor frondistickej jazdy, čím získali drahocenný čas nevyhnutne potrebný, aby de Turenne preskupil jazdu na pravom krídle. Zreorganizovaná jazda, posilnená o sedem eskadrón stiahnutých zo stredu poľa, potom zaútočila popri Canal de Nieuport a vytlačila odtiaľ de Condého jazdu. Znovuzískanie pozícií na pravom krídle definitívne odbremenilo ťažko skúšaných gardistov a definitívne presunula strategickú iniciatívu na anglo-francúzske stranu. De Condé teraz musel na bojisku lepiť jednu dieru za druhou, čo bolo pri absencii záloh mimoriadne zložité a dlhodobo neudržateľné riešenie. Španielske jazdecké eskadróny, ktoré by mu mohli pomôcť, boli beznádejne zablokované v dunách a vzájomne si tam s pechotou prekážali v pohybe.

 

Aby zamedzil prisunutiu španielskych záloh na ohrozené ľavé krídlo, rozhodol sa de Turenne zaútočiť na opačnej strane bojiska, na pláži a v dunách.

Štyri anglické batalióny sa v súčinnosti s castelnauovou kavalériou na krídle vrhli na španielsku pechotu, ktorá začala pred ich zúrivým útokom ustupovať. Najbližšie rozmiestnené eskadróny španielskej jazdy sa im snažili pomôcť a odpútali sa tak od francúzskych kavaleristov na dunách. Bola to posledná španielska chyba v tejto bitke. Do kavalériou uvoľneného priestoru okamžite zaútočili francúzske jazdecké oddiely. Časť castelnauovovej kavalérie, krytá svojimi druhmi, sa presunula pozdĺž pláže ďalej na východ a začala Španielom prenikať do tyla. Bolo rozhodnuté. Španielske tylové jednotky sa v strachu pred obkľúčením začali z bojiska vytrácať ( mnohí si pri tom v boji ani nevystrelili ) a začali tak ústup, ktorý sa postupne menil na útek. De Condé zistil, že Španieli "zbalili krám" , až keď po jeho pravici začali miznúť španielske jednotky. Pochopil beznádejnosť boja a zanechajúc na bojisku všetku svoju pechotu, zavelil na ústup. Mal vlastne šťastie v nešťatí, pretože jeho ústup kryla zozadu pechota ( ktorej až na výnimky už nebolo pomoci ), z jedného boku ustupujúci Španieli a z druhého kanál. Než odbili hodiny na dunkerskom kostole obed, bolo dobojované.

Bez možnosti úniku a bez podpory jazdy bola Španielska a frondistická pechota obkľúčená a v následnom nerovnom boji zajatá alebo zmasakrovaná takmer do posledného muža. Francúzska kavaléria prenasledovala ustupujúceho nepriateľa až do súmraku a spôsobila mu pri tom ďalšie ťažké straty.

 

Bilancia bitky, ktorá trvala čosi viac ako dve hodiny, bola anglicko-francúzskym triumfom v pravom zmysle slova, veď porazili najlepšiu armádu v Európe a sami pritom stratili len 500 mužov! Španielske straty boli 6000 mužov, z ktorých bola približne polovica zajatá. Elitné španielske batalióny "tercios" boli vyhladené do posledného muža.

 

Logickým vyústením výsledku "Druhej bitke na dunách" bol osud obliehaného mesta Dunkerque. 25.júna mesto padlo.

Podľa aliančnej dohody z minulého roku pripadlo mesto Angličanom.

V priebehu jedného dňa bolo toto flámske mesto postupne v moci Španielov, Francúzov a nakoniec Angličanov!

 

 

Bojová schéma Bitky na dunách 14.júna 1658. Publikované so súhlasom autora Pierre Picoueta. Zdroj.

Battle-schema of The Battle of the Dunes. Published with permission of author Pierre Picouet. Link.

 

Epilóg.

Porážka španielskej armády v „poslednej“ bitke Tridsaťročnej vojny uvoľnila francúzskej armáde cestu do Flandier. Ešte v tom roku dobyli Francúzi Ypres (Ieper) a ohrozovali aj Ghent a Brussels. Situácia v Holandsku sa pre Španielov stávala neudržateľná.

 

7.novembra 1659 bol podpísaný Pyrenejský mier, ktorý ukončil vojnové akcie započaté ešte počas Tridsaťročnej vojny v  roku 1635. Španielsko stratilo podpísaním mieru rozsiahle územia vo Flámsku a Pikardii. Krajina vyšla z vojny hospodársky a vojensky podlomená. Pyrenejský mier znamenal začiatok úpadku Španielskeho kráľovstva.

Naopak de Turenne vybojoval pre svojho kráľa najvýhodnejší mier v histórii Francúzska a odštartoval tak vzostup krajiny ako európskej veľmoci. Súčasťou mierovej zmluvy bolo aj dohodnutie sobáša medzi francúzskym kráľom Ludvíkom XIV.Márie Terézie Španielskej, dcérou španielskeho kráľa Filipa IV. ( pozor nepliesť si s jej menovkyňou , osvietenskou panovníčkou Máriou Teréziou Rakúskou )

Sobáš bol podmienený tým, že sa Mária Terézia Španielska vzdá nároku na španielsky trón  výmenou za vrátenie jej vena. ( Veno nebolo nikdy vrátené a neskôr sa stalo predmetom ďalšieho španielsko – francúzskeho konfliktu ) Pyrenejský mier priniesol aj de Condého rehabilitáciu a umožnil mu návrat do rodného Francúzska.

Úplný text mierovej zmluvy si môžete pozrieť tu.

Po smrti Mazarina v roku 1661 sa po 18 rokoch jeho vlády oficiálne ujal moci Ludvík XIV. a vládol úspešne až do roku 1715. Počas jeho vlády Francúzsko prekvitalo a prežilo zlatú éru svojich dejín. Národ sa stotožnil s osobou kráľa, vyplňujúc do bodky jeho slávny výrok "L'État, c'est moi"- Štát som ja.

 

Dodatok.

O štyri generácie, resp. 282 rokov neskôr, museli potomkovia anglických a francúzskych vojakov  bojovať bok po boku na dunkerských dunách znova. Bola vybojovaná „Tretia bitka na dunách“. Písal sa rok 1940.

To už je ale  iný príbeh.........

 

                                       

 

Slovník pojmov.

Batalión/Regiment – Pechotný bojový útvar, ktorý tvorilo v tej dobe priemerne 450 až 550 infanteristov čo je asi 5 kompánií po cca.100 mužoch.

 

Eskadróna – Jazdecká jednotka, ktorú tvorilo v tej dobe zhruba 100 až 125 kavaleristov.

 

Puritán - protestantský veriaci, ktorý verí, že spása je dostupná každému, kto sa podriadi učeniu biblie a koná podľa vlastného svedomia. Puritánstvo ako jedno z mnohých protestantských učení v tomto vášnivo oponovalo pápežskému rímskemu katolicizmu.

 

Hugenot - tento výraz sa vzťahoval na členov protestantskej reformnej cirkvi vo Francúzsku 16. a 17. storočia. Historicky sa jednalo o francúzskych Kalvinistov. Pôvodne sa jednalo o posmešný výraz, odvodenina z názvu Hugenot znamená váhavý alebo neistý. Základom pojmu mohlo byť meno Besançon Hugues, alebo francúzska skomolenina nemeckého slova Eidgenosse, znamenajúceho Švajčiar. Švajčiarsko sa stalo adoptívnym domovom Jeana Calvina a centrom kalvinizmu v Európe.

 

Tercio - bol pojem používaný v španielskej armáde  a popisoval zmiešanú formáciu približne 3000 pikanierov a mušketierov. Niekedy bol tiež nazývaný „španielský štvorec“.

Tercios - (tercios españoles) boli  tvorené vysoko disciplinovanými profesionálnymi vojakmi. Boli známi po všetkých európskych bojiskách 16. a 17. storočia pre svoju faktickú neporaziteľnosť a vysokú bojovú morálku. Už len prítomnosť Tercios na bojisku vyvolávala hrôzu a paniku v radách nepriateľa.

Fronda - vzbura časti francúzskej šľachty a meštianstva pod vedením kardinála J. F. de Retza 1648-1653 počas nedospelosti Ľudovíta XIV. proti vláde kardinála J. Mazarina.

Poďakovanie.

Ďakujem Ivetke , ktorá moje články neúnavne rediguje.

Ďakujem Pierrovi Picouetovi za povolenie publikovať jeho obrázok.

Ďakujem Milošovi Križanovi za odbornú konzultáciu.

 

Zdroje, z ktorých som čerpal viď hypertextové odkazy.

Autor : Sallet / sallet 🕔06.12.2005 📕9.103

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře