Main Menu
User Menu

Mil V-12 [Kód NATO: Homer]

Миль В-12

     
Název:
Name:
Mil V-12
Originální název:
Original Name:
Миль В-12
Kategorie:
Category:
transportní vrtulník
Výrobce:
Producer:
DD.MM.1967-DD.MM.1973 Moskevský vrtulníkový závod, Ljubercy /
Období výroby:
Production Period:
DD.MM.1967-DD.MM.1973
Vyrobeno kusů:
Number of Produced:
2 prototypy / prototypes
První vzlet:
Maiden Flight:
27.06.1967
Osádka:
Crew:
6
Základní charakteristika:
Basic Characteristics:
 
Uspořádání rotorů:
Rotor Configuration:
rotory vedle sebe
Podvozek:
Undercarriage:
pevný
Přistávací zařízení:
Landing Gear:
kola
Technické údaje:
Technical Data:
 
Hmotnost prázdného vrtulníku:
Empty Weight:
69100 kg
Vzletová hmotnost:
Take-off Weight:
97000 kg
Maximální vzletová hmotnost:
Maximum Take-off Weight:
105000 kg
Délka s otáčejícími se rotory:
Length with Rotors Turning:
37,00 m
Délka trupu:
Fuselage Length:
37,00 m
Šířka trupu:
Fuselage Width:
? m
Celková výška:
Overall Height:
12,50 m
Průměr hlavního rotoru:
Main Rotor Diameter:
35,00 m
Průměr vyrovnávacího rotoru:
Tail Rotor Diameter:
- m
Plocha disku hlavního rotoru:
Main Rotor Disc Area:
1924,22 m2
Plocha disku vyrovnávacího rotoru:
Tail Rotor Disc Area:
- m2
Pohon:
Propulsion:
 
Kategorie:
Category:
turbohřídelový
Počet motorů:
Number of engines:
4
Typ:
Type:
Solovjov D-25VF o výkonu 4781 kW/6500 k
Objem palivových nádrží:
Fuel Tank Capacity:
?
Výkony:
Performance:
 
Maximální rychlost:
Maximum Speed:
260 km/h v ? m
Cestovní rychlost:
Cruise Speed:
240 km/h v ? m
Rychlost stoupání:
Climb Rate:
? m/s
Statický dostup:
Static Ceiling:
10 m
Dynamický dostup:
Dynamic Ceiling:
3500 m
Dolet:
Range:
500 km
Maximální dolet:
Maximum Range:
1000 km
Přepravní kapacita:
Transport Capacity:
196 pasažérů

Hmotnost nákladu:
VTOL: 25.000 kg
STOL: 30.000 kg (rekord 40.204,5 kg do výšky 2.250 m)
Výzbroj a vybavení:
Armament and Equipment:
 
Výzbroj:
Armament:
-
Vybavení:
Equipment:
-
Uživatelské státy:
User States:
-
Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
Fojtík, Jakub: 50 let od prvního skoku V-12 (54-57), Letectví a kosmonautika 2017 / 08

Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


URL : https://www.valka.cz/Mil-V-12-Kod-NATO-Homer-t938#580394Verze : 3
MOD

Najväčší vrtuľník na svete: Mil V-12



Koncom päťdesiatych rokov 20. storočia sa do popredia záujmu vojakov dostávali balistické rakety, ktoré sa javili byť univerzálnou zbraňou, schopnou na veľkú vzdialenosť ničiť nielen celé armády, ale aj infraštruktúru nepriateľa. Ich preprava a umiestňovanie do raketových síl však vyžadovalo množstvo času a prostriedkov. Preto v Sovietskom zväze vznikla potreba skonštruovania vrtuľníku s minimálnou nosnosťou 30 ton, ktorý by tieto činnosti dokázal zabezpečiť. Konštrukčná kancelária M.L. Miľa, ktorá stála za viacerými úspešnými projektmi (Mi-2, Mi-4, Mi-6, Mi-8) sa v roku 1965 pustila naplno do práce, pričom prvý vzlet prototypu označeného V-12 sa uskutočnil o tri roky na to - 10. júla 1968.

Už o necelý rok na to sa mu 6. augusta 1969 pod velením kapitána V.P. Kološenka podarilo prekonať päť, dodnes neprekonaných, svetových rekordov v kategórii E-1. O.i. vyzdvihol náklad o hmotnosti 40.204,5 kg do výšky 2.255 m, resp. 31.030 kg do výšky 2.951 m. Aj vďaka tomu získal tento dodnes neprekonaný gigantický vrtuľník od americkej Helicopter Association cenu Sikorského.

Druhý prototyp vzlietol 28.05.1973 pod velením skúšobného pilota G.V. Alfjorova. Ešte predtým bol ale prvý prototyp predstavený medzinárodnej verejnosti na leteckej výstave v Le Bourget v roku 1971. Stroj svojou mohutnosťou a výkonmi vzbudil nesmierny ohlas a stal sa po zásluhe hviezdou aerosalónu.

Napriek dosiahnutým výkonom nebol vrtuľník zaradený do sériovej výroby. Dôvodom bolo ustúpenie od koncepcie rýchlej prepravy balistických rakiet a skutočnosti, že ťažké náklady mohli byť prepravované vrtuľníkmi Mi-6. Navyše Sovietsky zväz začal vyrábať medzikontinentálne balistické rakety, ktoré boli umiestnené na mobilných podvozkoch, čím odpadla potreba ich premiestňovania ťažkými vrtuľníkmi.

Po technickej stránke bol V-12 dvojrotorovým vrtuľníkom, pričom trup mal podobný ako súdobé dopravné lietadlá, včítane klasického usporiadania chvostových plôch. V odbornej literatúre1) sa môžeme stretnúť s tvrdením, že podobná dvojrotorová koncepcia bola na vrtuľníku v Sovietskom zväze použitá prvý krát. Nie je to však pravda, pretože rovnakú koncepciu, aj keď na omnoho menšom stroji, použil koncom päťdesiatych rokov konštruktér I.P. Bratuchin na svojich vrtuľníkoch Bratuchin 2MG Omega, G-3, G-4, B-5, B-10 a B-11.

Nad trupom boli umiestnené dve lichobežníkové krídla, na koncoch ktorých boli umiestnené dvojice turbohriadeľových motorov D-25VF konštruktéra Solovjeva, používaných na vrtuľníkoch Mi-6 a Mi-10. Ich výkon však bol zvýšený z 4.045 kW (5.500 k) na 4.780 kW (6.500 k). Päťlistové rotory boli protibežné, vďaka čomu odpadla potreba inštalácie vyrovnávacieho rotoru na chvoste, ktorý u bežného jednorotorového vrtuľníku vyrovnáva reakčný točivý moment. Vztlak vznikajúci na pevných krídlach výrazne odľahčoval hlavné rotory vo vodorovnom lete.

Podvozok bol čelového (predného) typu, pričom predné dvojité koleso bolo umiestnené pod vstupom do pilotného priestoru. Dvojité kolesá hlavného podvozku boli umiestnené na spodnej časti krídlových vzpier. Nákladný priestor mal rozmery 28 m × 4,4 m × 4,4 m a bol prístupný otvárateľnou zadnou časťou trupu. Táto sa otvárala do bokov a súčasne sa sklápala dole, čím vytvárala nájazdovú rampu pre vozidlá. Vzhľadom na zložitý elektrický systém vrtuľníku o celkovom výkone 400 kW bola posádka až šesť členná. Okrem prvého a druhého pilota, palubného inžiniera, navigátora a rádiooperátora ju tvoril aj elektrotechnik. Kabína posádky bola dvojposchodová, pričom v spodnej časti mali svoje miesta prvý a druhý pilot, palubný inžinier a elektrotechnik, na hornej palube mal svoje pracovisko navigátor a rádiooperátor (radista).

Práce na vrtuľníku boli zastavené v roku 1974. Prvý prototyp sa nachádza v biednom stave v Milovom vrtuľníkovom závode v Panki-Tomiline, druhý bol venovaný Ústrednému múzeu vojenského letectva v Monine.


SVOBODA, V.: Vrtulníky, Naše Vojsko, Praha 1979 1)
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9C%D0%B8-12
vlastné foto

Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - pohľad na druhý prototyp umiestnený v múzeu letectva v Monino

pohľad na druhý prototyp umiestnený v múzeu letectva v Monino
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - motory na krídle podopretom krídelnou vzperou

motory na krídle podopretom krídelnou vzperou
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - detail dvojice motorov D-25VF

detail dvojice motorov D-25VF
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - ľavá dvojica motorov

ľavá dvojica motorov
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - pohľad odzadu na ľavý pár motorov

pohľad odzadu na ľavý pár motorov
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - nosový podvozok

nosový podvozok
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - čelný pohľad na hlavný podvozok

čelný pohľad na hlavný podvozok
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - bočný pohľad na hlavný podvozok

bočný pohľad na hlavný podvozok
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - kabína navigátora

kabína navigátora
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - pohľad na chvostové plochy a zadnú nákladovú rampu

pohľad na chvostové plochy a zadnú nákladovú rampu
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - odklopné motorové kryty slúžili aj ako pracovné mostíky pre mechanikov

odklopné motorové kryty slúžili aj ako pracovné mostíky pre mechanikov
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - nákladný priestor

nákladný priestor
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] - Porovnanie veľkosti Mil V-12 a Mil Mi-2

Porovnanie veľkosti Mil V-12 a Mil Mi-2
URL : https://www.valka.cz/Mil-V-12-Kod-NATO-Homer-t938#622673Verze : 21
MOD
Mil V-12, CCCP-21142.

topwar.ru

Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


URL : https://www.valka.cz/Mil-V-12-Kod-NATO-Homer-t938#19218Verze : 7
MOD
Mil V-12 Homer - pilotný priestor a priestor palubného inžiniera
Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


Mil V-12 [Kód NATO: Homer] -


URL : https://www.valka.cz/Mil-V-12-Kod-NATO-Homer-t938#75204Verze : 1