Forey, Élie-Frédéric

maršál Élie-Frédéric Forey
Vyštudoval špeciálnu vojenskú školu Saint-Cyr a následne je roku 1824, ustanovený ako poručík 2° Pluku ľahkej pechoty. S Plukom sa podieľa na expedícii v Alžíre.
Roku 1835 je povýšený na kapitána a roku 1839 velí Práporu pechoty. V časoch revolúcie 1848, ktorá vyniesla na trón kráľa Luisa Felipe de Orleans, Forey je povýšený na plukovníka a velí svojmu vlastnému pluku a zanedloho celej brigáde.
V 1852 je znovu povýšený tento krát na brigádneho generála, ako odmenu za to, že sa pridal k prevratu Napoleóna III.
Počas Krymskej vojny, v 1854 Forey velí divízii, ktorá oblieha Sevastopol. Následne počas Francúzsko – Rakúskej vojny v 1859, bojuje v bitvách Montebello a Solferino, kde sa mu podarí zaujať posledné rakúske pozície, ktoré sa nachádzajú blízko dediny Favriano.
Vďaka svojmu úspešnému účinkovaniu v teto vojne je menovaný senátorom a je menovaný generálnym veliteľom intervenčnej armády, ktorá je vyslaná do Mexica v roku 1862. Počas tejto expedície dostáva od Napoleóna III absolútnu vojenské a politickú moc na zastupovanie záujmov Francúzska.
Forey a jeho jednotky sa v septembri 1862 vyloďujú v prístave Veracruz a v máji 1863 obsadzujú mesto Puebla aby zahájili pochod na hlavné mesto, ktoré je obsadené mesiac na to.
Po obsadení mesta Mexico, ustanovuje triunviratnu vládu, ktorú tvoria gen. Mariano Salas; Juan Nepomuceno Almonte a arcibiskup Mexica Pelagio Antonio de Labastida y Dávalos, aby títo spravovali krajinu až do príchodu Maximiliána Habsburgeského, kým sa tento neujme cisárskeho trónu.
Následne na základe príkazu Napoleóna III, Forey odovzdáva velenie nad expedičnými silami gen. Aquilesovi Bazaine a vracia sa do Francúzska, aby sa tu zaoberal ostatnými úlohami, prevzal povýšenie na maršála a to až do roku 1867, kedy je zbavený služby z dôvodu mozgovej mrtvice.
Umiera v roku 1872 v Paríži.
zdroj
es.wikipedia.org
efemeridesmexicanas.blogspot.com
inehrm.com.mx
de.wikipedia.org