El presidente de la Suprema Corte de Justicia de la Nación Ministro de Guerra
Narodil sa na haciende San Mateo, vo Valparaíso, Zacatecas. Rodina sa po čase presťahovala do mesta Guadalajara Jalisco, kde začal študovať advokáciu a už od mladosti bol prívržencom liberálnej strany.
Svoju politickú dráhu začína v rámci liberálnej strany ako sekretár miestneho zastupiteľstva v Zacatecas. V roku 1850 zastáva post sudcu miestneho zastupiteľstva.
V roku 1852 je zvrhnutý prezident Mariano Arista, Antoniom Lópezom de Santa Anna, a González Ortega a ostatní liberáli pozdvihli zbrane proti nemu a porazili jednotky Santa Annu v bitve Tlaltenango, Zacatecas. Toto vyprovokovalo vládu, aby bol vydaní na neho zatykač, avšak nikdy nebol dopadnutý.
V roku 1855 po výťazstve Revolúcie Ayutla je menovaný predsedom liberálnej strany v Tlaltenango a z tohto postu zastáva post poslanca v ústavodárnom kongrese v roku 1856. Po ustavení Ústavy 1857 je menovaný guvernérom štátu Zacatecas. V tom čase už je v plnom prúde Vojna za reformu a tento post zastáva až do polky roku 1859.
V roku 1860 je menovaný prezidentom Benito Juárezom hlavným veliteľom armády a to aj napriek tomu, že González Ortega nebol kariérnym vojakom. Armáda pod jeho velením dosahuje dôležité výťazstvo v decembri toho istého roku v bitve San Miguel Calpulalpan, kde sú porazení konzervatívci a končí sa Vojna za reformu. V januári liberálne vojsko pod jeho velením vstupuje do hlavného mesta Mexico.
16.1.1861 je menovaný dočasným guvernérom štátu Zacatecas, pričom následne zvoláva voľby v ktorých výťazá a 22.3.1861 sa stáva riadnym, ústavným guvernérom štátu Zacatecas.
V tomto čase, v marci 1861, je menovaný Ministrom vojny, ale tento post po krátkej dobe opúšťa pre nezhody s niektorým členmi vlády a zostáva iba veliteľom divízie Zacatecas.
Po zavraždení Melchora Ocampo, Santosa Degollado a Leandra Valle, sa vracia do hlavného mesta, aby bol menovaný predsedom Najvyššieho národného justičného súdu, pričom táto funkcia bola viac menej aj funkciou viceprezidenta krajiny.
Keď Francúszska armáda napadla Mexico, východná armáda sa dostala pod velenie gen. Ignacio Zaragozu, ktorý bránil hrdinsky s vojskom mesto Puebla 5.5.1862 a González Ortega prichádza do tohto mesta na druhý deň.
Po smrti gen. Zaragozu, Jesús González Ortega je menovaný veliteľom východnej armády a znovu bráni mesto Puebla proti Francúzom pod velením gen. Élie-Frédéric Forey. 16.3.1863 Francúszke vojsko obkľúčilo mesto a rozpútala sa tvrdá bitva, pričom straty boli veľké na oboch stranách. Táto bitva trvala 2 mesiace a 16.5.1863 gen. González Ortega už nemal dostatok munície, zbraní a sily boli vyčerpané a tak sa rozhodol pre kapituláciu.
González Ortega padne do zajatia a Francúzky veliteľ ho žiada, ako aj od jeho podriadených aby podpísali dokument, že žiadna časť z armády, ktorá je pod jeho velením nepodnikne žiadne akcie proti Francúzskym silám. González Ortega a astatní toto odmietajú a tak je odoslaný ako vojnpsvý zajatec do Francúzska. Keď však je premiestnený do mesta Veracruz aby tu bol nalodený, podarí sa mu uniknúť a prichádza do San Luis Potosí, ktoré je v tom čase hlavným mestom republiky.
V júli 1863, sa znova vracia do Zacatecas. Manuel Doblado a gen. González Ortega v roku 1864 vysielajú komisiu do Saltillo aby presvedčila prezidenta Juáreza aby odovzdal moc a že sa domnievajú že podľa práva jeho nástupcom by mal byť Jesús González Ortega, z postu predsedu najvyššieho súdu. Taktiež chceli aby sa prišlo k dohode s Francúzmi, aby sa skončila okupácia krajiny. 20.1.1865 prezident Juárez informuje o tom, že ich petíciu nepríma.
Gen. González Ortega naďalej zastáva post veliteľa armády, pričom vo februári 1864 je porazený v Durango a v auguste v bitve Estanzuela. Následne sa pokúša o návrat znovu do Durango, avšak znova je porazený v Majoma, pričom prichádza o veľkú časť svojej armády v púšti.
V roku 1865 sa končí mandát prezidenta Benito Juáreza a González Ortega sa sťahuje do Chihuahua, kde je v tom čase hlavné mesto republiky. 30.11.1865 vyhlasuje, že nakoľko sa končí prezidentský mandát B. Juáreza a ak nebude v riadnych voľbách zvolený jeho nástupca, je to on, kto by mal zasadnúť na prezidentské kreslo.
Benito Juárez vydáva dekrét, nakoľko krajina žila v časoch vojny, tak nie je možné vykonať voľby a z tohto dôvodu si predlžuje mandát do doby, až kým sa situácia neznormalizuje.
Po tomto gen. González Ortega opúšťa krajinu a odchádza do USA. Do krajiny sa vracia v auguste 1865 aby protestoval proti dekrétu o predĺžení funkčného obdobia, pričom tento jeho pokus nenachádza u nikoho odozvu.
Po tomto znovu odchádza do USA až do 6.12.1866 kedy sa vracia do Mexica a 8.1.1867 prichádza do Zacatecas a znovu vyhlasuje svoj manifest proti prezidentovi, tentoraz spolu s guvernérom štátu Zacatecas.
Po čase je zadržaný armádou a postavený pred súd, avšak skôr ako sa začne proces, je prezidentom omilostený.
Sťahuje sa z politického života a usadí sa v Saltillo. Začiatkom roku 1881, obdrží list od prezidenta Manuela Gonzáles Floresa, ako uznanie jeho zásluh a krátko na to, umiera.
Jeho pozostatky boli prenesené v apríli 1881 do Mexico D.F. do Rotundy slávnych ľudí.
zdroj es.wikipedia.org centenarios.org.mx bicentenario.gob.mx
