Kubica, Belo

Belo Kubica sa narodil 7. októbra 1914 v Osuskom. Po ukončení meštianky v Trnave začal v roku 1930 štúdium staviteľstva na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. Následne po absolvovaní školy nastúpil v roku 1934 na základnú vojenskú službu u delostreleckého pluku 153. Od roku 1935 až 1937 bol poslucháčom VA v Hranicích, pričom svoje štúdium zameral na letectvo. Po ukončení VA bol v auguste 1937 zaradený ku letke 71, I. perute leteckého pluku 6.
V marci 1938 ukončil 5 mesačný aplikačný kurz pre poručíkov letectva a po návrate ku letke 71 vykonával od mája funkciu 1. dôstojníka letky 71.

Zhoršujúce sa vzťahy s Nemeckom viedli čs. vládu v roku 1938 k vyhláseniu mobilizácie. V rámci mobilizačných presunov sa letka 71 presunula z letiska Praha-Kbely na poľné letisko Zlosyň-Úžice. Po Mníchovskej dohode sa v októbri letka vrátila späť do Prahy. V polovici marca 1939 začali nemecké vojská obsadzovať Čechy a Moravu a slovenskí vojaci boli z obsadeného územia poslaní na Slovensko. Napriek tomu, že po návrate na Slovensko chcel Kubica študovať staviteľstvo, musel zostať v armáde, keďže Slovenská armáda ani zánikom čs. armády neuznala Kubicovu službu v armáde za právoplatne ukončenú. Kubica bol menovaný veliteľom letky 16 leteckého pluku 3 na letisku Tri Duby. Po septembrovej reorganizácii bola z letky 16 vytvorená pozorovacia letka 1. 1.januára 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva.

1. mája 1940 bol Kubica prevelený do Nitry, kde vo funkcii veliteľa letky 3 vystriedal Mikuláša Guljaniča. Po napadnutí Sovietskeho zväzu boli slovenského letecké jednotky uvedené do bojovej pohotovosti a letka 3 sa presunula na východné Slovensko. Letka 3 sa 24. 6. presunula na letisko v Nižnom Seleši a do 3. júla postupovala ďalej na územie Sovietskeho zväzu. Letka ukončila svoju bojovú činnosť na východnom fronte 17. augusta. O rok neskôr v Spišskej Novej Vsi, 14. augusta 1942, vystriedal vo velení opäť Mikuláša Guljaniča - tento krát vo funkcii veliteľa I. perute.

V marci 1943 bol Kubica menovaný za veliteľa zástupcu veliteľa majora Trnku v Študijnom ústave vzdušných zbraní. Neskôr bol tiež redaktorom odborného časopisu Vzlet. V auguste 1944 bol Kubica zasvätený do plánov ozbrojeného povstania a bol určený za veliteľa letiska Tri Duby. Funkciu veliteľa povstaleckého letiska, z ktorého operovala Kombinovaná letka, vykonával Kubica až do októbra 1944. V októbri sa vybraný letecký personál mal prepraviť do Sovietskeho zväzu, kde mal byť preškolený na sovietsku techniku. Medzi vybranými bol aj Kubica, ktorý začiatkom októbra odovzdal velenie letiska npor. Šinglovičovi a na palube sovietskeho dopravného lietadla preletel do ZSSR.
Po preškolení na sovietsku techniku bol Kubica menovaný Šturmanom 3. bitevného leteckého pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR a v marci 1945 bol menovaný za zástupcu veliteľa pluku, majora Guljaniča.

Po skončení vojny študoval od októbra 1945 do polovice roka 1947 na Vysokej škole válečnej v Prahe. Navštevoval školu taktického letectva v Lipecku v ZSSR. V povojnovom letectve vykonával rôzne štábne funkcie, v roku 1951 sa stal náčelníkom katedry letectva vo Vojenskej technickej akadémii v Brne. V roku 1958 bol prepustený kvôli jeho kariére počas druhej svetovej vojny a kvôli nesúhlasu so socialistickým režimom.

Po prepustení pracoval vo vnútornej správe Hydroprojektu, neskôr pracoval na ministerstve dopravy ako riaditeľ odboru civilného letectva. Po odchode z ministerstva pracoval ako vedúci technického oddelenia Štátnej leteckej inšpekcie. Rehabilitácie sa Belo Kubica dočkal po roku 1991, keď bol povýšený na plukovníka vo výslužbe a neskôr na generálmajora vo výslužbe.

Belo Kubica zomrel 22. apríla 2004 v Bratislave.

Zdroje:
Vojenské osobnosti československého odboje 1939-1945. Vydalo Ministerstvo obrany ČR - AVIS, 2005.
Kubica, Belo - Letectvo v SNP. 1994
Šumichrast, P., Klabník, V. - Slovenské letectvo 2 1939 - 1944. Bratislava 2000. ISBN 80-968073-6-6.
Stanislav, J., Klabník, V. - Slovenské letectvo 3 1944 - 1945. Bratislava, 2003. ISBN 80-89169-00-7.