Dolný Kubín, Oravské kasárny

Oravské kasárne (pôvodný názov pravdepodobne Oravský vojenský tábor ?)


Hostória oravských kasárni siaha až do roku 1918, keď krátko po skončení 1. svetovej vojny sa na Oravu presunuli bývalé Rakúsko-Uhorské jednotky vracajúce sa z Haliča. Časť demobilizujúcich sa vojsk bola ubytovaná vo Vyšnom Kubíne a časť v sile práporu vo Veličnej neďaleko Dolného Kubína. V roku 1919 boli jednotky presunuté do Dolného Kubína, do miestnej časti Malý Bysterec pri Zmeškalovej kúrii. V tomto období sa zároveň začala výstavba "Tesko barakov" na mieste neskorších Oravských kasární, ktoré boli dokončené v roku 1920.
Medzi prvými útvarmi, ktoré sa v novovybudovaných kasárňach usídlili boli jednotky finančnej stráže zabezpečujúce stráženie nepokojnej Československo-Poľskej hranice.
V roku 1923 sa začalo s postupnou náhradou Tesko barakov trvalými murovanými budovami, ktorá trvala až do roku 1929.


Po rozdelení Česko-slovenska v roku 1939 boli v kasáňach dislokované jednoty slovenskej armády, ktoré sa v roku 1944 aktívne zapojili do SNP.


Po oslobodení sovietskou armádou sa do mesta opäť vrátili jednotky československej armády, v rokoch 1945-1950 6. peší pluk a v rokoch 1950-1954 jednotka leteckého náhradného pluku. V roku 1954 sa kasárne stali sídlom 2. okruhového intendačného strediska, ktoré zabezpečovalo výcvik tylových špecialistov v oblasti materiálneho zabezpečenia druhov vojsk. Okrem výcvikových jednotiek strediska tu sídlila aj školská strážna rota 2. vojenského okruhu pod velením kpt. Miroslava Valacha, ktorú neskôr nahradil zatiaľ bližšie nezistený automobilový útvar z Martina pod velením kpt. Miroslava Nágla.


V roku 1958 sa Oravské kasárne stali domovom Železničného vojska. Najskôr tu bol dislokovaný 17. prápor mechanizácie železničných prác, neskôr 17. železničný strojný prápor a nakoniec 17. železničný stavebný prápor. Tento prápor sa stal súčasťou Železničného vojska ozbrojených síl SR ako 811. železničný stavebný prápor.


Oravské kasárne boli v roku 2002, v súvislosti s reorganizáciou ozbrojených zložiek SR a s tým súvisiacim rušením Železničného vojska ako samostatnej súčasti ozbrojených síl SR opustené a odovzdané mestu. Kasárne boli asanované a na ich mieste postupne vyrástol obchodný dom Tesco a ďalšia zástavba.



Zdroj: Ing. STIERANKA, Štefan: História dolnokubínskych kasárni, Obrana november 2009
www.csla.cz

Fotografia kasární na ortofotomape z roku 1950.

https://mapy.tuzvo.sk/hofm/
www.csla.cz

pplk. v.v. Štefan Stieranka uviedol na záver svojho článku, z ktorého som čerpal prosbu nielen na pamätníkov o doplnenie informácii k uvedeným kasárňam najmä z obdobia pred rokom 1958. K prosbe sa pripájam, nakoľko informácii o zaniknutých vojenských objektoch, jednotkách ktoré tam pôsobili a o ich veliteľoch je pre Slovensko (ale aj Česko) žalostne málo a bola by škoda aby sa nezachovali.