Aermacchi M-346 Master

Počiatky
Pokročilé cvičné lietadlo M-346 vzniklo ďalším samostatným rozvojom s pôvodného projektu Jak-130 medzi konštrukčnou kanceláriou Jakovleva a talianskej spoločnosti Finmeccanica(člen konzorcia Aermacchi SpA). Spoločný projekt mal označenie Jak/AEM-130. V júli 2000 spoločnosť AeMi oznámila zrušenie spoločného projektu a pokračovala samostatne vo vývoji pod označením M-346. Prvý let prototypu sa konal v júli 2004, v roku 2008 vykonalo skúšobný let 1. predsériové lietadlo, následne talianske vzdušné sily zadali objednávku na 15 ks, objednávka bola parafovaná v júni t. r.
V apríli 2009 lietadlo získalo medzinárodnú komplexnú certifikáciu riadiacich a kontrolných systémov od výroby dielcov až po vydanie listu letovej spôsobilosti.
Medzitým do výrobného procesu sa zapojila aj grécka HAI (Hellenic Aerospace Industry) ktorá dodáva niektoré montážne podcelky a zadnú časť trupu.
Perličkou vo vývoji M-346 je presiahnutie rýchlosti zvuku, lietadlo v čistej aerodyn. koncepcii dosahuje horizont. rýchlosť 1,15 M(1255km/h), povolená letová obálka je do 1,2 Machu.
V roku 2007 jeden z prototypov bol predvedený v Abú Dabí, SAE po váhavom prístupe začalo na prelome rokov 2008/2009 jednať o dodávke, rozhovory boli vo februári prerušené.


Popis
Dvojmiestne cvičné lietadlo pre pokračovací výcvik, palubná avionika však umožňuje využitie aj ako ľahké útočné lietadlo. Trup tvorí integrálne vztlakové teleso s veľkými vírovými prechodmi pred nábežnou i odtokovou hranou. Mohutná smerovka zaručuje smerovú stabilitu aj pri vysokých uhloch nábehu, výškovka až na odtokovom vretene má pre vyššiu účinnosť tzv. "psí zub". Obdobne je odstupňovaná aj delená nábežná hrana. Krídla sú ukončené mohutnými pylónmi ktoré zároveň slúžia ako odpaľovacie lišty PLRS. Pre doplňovanie paliva za letu slúži pevný nádstavec, umiestnený napravo na úrovni čelného štítu prekrytu. Pokročilá aerodynamická koncepcia projektu Jak/AEM umožňuje nácvik letovej obálky lietadiel 5. generácie, aj preto ho západná tlač označuje ako cvičné lietadlo 5. generácie. Konštrukcia vychádza z pravidiel plôch a umožňuje napr. s motormi DV-25(s Považských strojární) dosahovať vysokú podzvukovú rýchlosť M 0,96 až 0,98. Lietadlo však v sérii má motory Honeywell/ITEC F124-GA-200, licenčne vyrobené u Fiat Avio, s ktorými môže dosiahnuť rýchlosť cez Mach 1. Tento režim však neúmerne zvyšuje spotrebu a skracuje životnosť motorov, preto elektronika obmedzuje max. rýchlosť do 1200 km/h. Optimálny pomer ťah/spotreba udržuje 2-kanálové digitálne riadenie režimu motorov FADEC.
Vírové prechody spolu s digitálnym, 4x zálohovaným riadením fly-by-wire umožňujú stabilný let pri uhloch nábehu 35^o a viac. Pre zobrazenie letových parametrov slúžia 3 farebné displeje v každom kokpite, navyše je možnosť voľby priehľadového HUD displeja alebo prilbového zameriavača vrátane nočného videnia. Všetky letové a zbraňové funkcie umožňuje ovládanie princípom HOTAS, teda potrebné prepínače sú umiestnené na riadiacej páke a páke prípusti motorov.
Pre zavesenie výzbroje slúži 6 podkrídlových závesníkov + spomínané lišty pre PLRS, pod trupom je 1 centrálny záves pre prídavnú nádrž paliva(300 litrov).




http://www.airforce-technology.com/projects/yak/
vlastný archív