Vyštudoval vedu písma na líceu Guatemala; ktoré bolo školou rádu Católica Marista.
Zaujímal viaceré posty počas svojich študentských rokov v rámci študentskej organizácie AEU (Asociación de Estudiantes Universitarios) na univerzite San Carlos de Guatemala.
Pred svojim príchodom k moci bol členom v roku 1982 štátnej rady, ktorá slúžila vláde gen. Efraína Ríos Montta.
V roku 1988 bol menovaný do komisie opozičných strán, kde zotrval do roku 1990 za vlády Vinicia Cerezo Arévala. Zúčastnil sa delegácie Národného uzmierenia, spolu s kardinálom Guatemaly Rodolfom Quezada Torunom a s Tere de Zarco, ktorý podpísali pakt o zmierení, základ pre hľadanie zmieru s povstalcami v Oslo v marci 1990.
V týchto rokoch zakladá stranu hnutie solidárnej akcie (Movimiento de Acción Solidaria (MAS)) a roku 1990 kandiduje na post prezidenta štátu, pričom v druhom kole tieto voľby vyhráva.
Počas svojho mandátu uznal nezávislosť Belize, o ktorej teritórium sa Guatemala mnoho rokov diplomaticky sporila. Taktiež sa za jeho obdobia vytvorilo “Bono 14“, jeden extra plat pre všetkých pracujúcich. Počas jeho vlády taktiež pokračovali rozhovory s povstalcami, ktoré vyvrcholili podpisom mierovej dohody v nasledovnom období.
Koniec jeho vlády je charakterizovaný samoprevratom z 25.6.1993, napodobniac to čo uskutočnil Fujimori v peru iba niekoľko mesiacov predtým. Samoprevrat spočíval v rozpustení kongresu, najvyššieho súdu medzi inými inštitúciami štátu.
Avšak ústavný súd 1.6.1993 vydal vyhlásenie o neústavnosti samoprevratu, následne ho opustila aj podpora armády a bol nútený ujsť do Panamy.
Tlač v Guatemale našla čierne fondy rôznych podnikateľov, ktorí ho podporovali, nakoľko v minulosti býval človekom plným dlhov a veľmi rýchlo sa dostal do prezidentského kresla a stal sa z neho bohatý investor.
Momentálne žije v Paname a je investorom, vlastní akcie rôznych stavebných spoločností a spoločností zábavného charakteru.
