Najvyšší politický šéf provincie Guatemala /28.8.1831-3.3.1838/
Jeho pôvod není známy, vie sa iba, že ako dieť bol ponechaný pred domom kňaza v košíku, ktorý ho dal adoptovať rodinou Gertrudis de Gálvez. Dátum jeho narodenia je neznámy, ale môžeme sa domnievať, že je približne medzi 29.8.1790 a 26.5.1794.
Svoje prvé štúdiá uskutočnil na kolégiu San José de los Infantes a získal doktorát 16.12.1819. Po ukončení štúdii, sa začína stýkať s hnutím za nezávislosť a to už pred rokom 1821.
Mariano Gálvez bol zvolený aby vládol provincii Guatemala v roku 1831, perióda, ktorá vyvrcholila roku 1835, kedy prijal mnoho vládnych reforiem v administrácii provincie. Po skončení jeho funkčného obdobia bol znovu zvolený, ale nezobral tento post a prišli na rad tretie voľby v ktorých znovu bol zvolený a nakonies prebral moc.
Vláda Mariana Gálveza, je charakteristická politickým liberalizmom, ktorý mal svoje korene a vzor vo Francúzskej revolúcii. Vo svojej filozofii bol zástancom oddelenia cirkvi od štátu, začala vykonávať cenzúra korešpondencie cirkvi, boli skonfiškované niektoré majetky cirkvi, bol vyhnaný arcibiskup Ramón Casaus y Torres.
Roku 1832 prikázal zakázanie tribútov pre cirkev, uzákonil civilné sobáše a legalizoval rozvod. Gálvez sa veľmi zaoberal reformou vzdelávacieho systému v Guatemale a roku 1835 zaviedol Lancasterský vzdelávací systém, ktorý bol na dobu optimálny. Začali sa udelovať štipendiá pre indiánske deti a menej majetné deti. Taktiež sa vytvorila škola mineralógie, Nérodného múzea a dievčenská škola. Vytvorením Akadémie štúdie sa nahradila Univerzita San Carlos.
Počas jeho vlády krajinu napadla epidémia cholery roku 1837, ktorá sa viac menej očakávala, nakoľko sa šírila z Mexica a Európy. V krajine sa zaviedli opatrenia ako napríklad pochovanie do 6 hodín, na hraniciach sa vytvorili sanitné zariadenia, do vody sa pridávali rôzne prísady atď.
Mariano Gálvez mal však slabú vládu a nemal dobrú oporu v právnom systéme, obyvatelia boli nespokojný aj kvôli náboženskej reforme, nakoľko večšina bola katolíkov. Taktiež si pohneval svoju stranu, liberálov a bolo iba otázkou času, kedy ho vymenia na najvyššom poste. Mal nezhody s jedným z hlavných vodcov liberálnej strany, Josém Franciscom Barrundia.
Barrundia v nasledujúcom čase venoval všetky sily k výmene Galveza na poste, a uzavrel dohodu s konzervatívcami, hnutím ktoré spravilo Francisco Morazana, prezidentom federácie.
Do čela nespokojencov z ľudu sa postavil Rafael Carrera, a začal sa ozbrojený konflikt v horách v departmáne Santa Rosa. S týmto sa spojili liberáli v opozícii proti prezidentovi Gálvezovi a Carrea dostal právo rekrutovať armádu podľa vlastného uváženia a keďže vláda nemala dosť peňazí otvorila vezenie a udelila amnestiu za to, že vezni vstúpia do armády, okrem zlodejov a vrahov.
Taktiež niektorí historici tvrdia, že to bol on kto podpísal dohodu s Anglickom o odovzdaní teritória Belize a nie Carrera.
Roku 1838 je situácia v Guatemale neudržatelná, ekonomika krajiny je paralyzovaná nebezpečnou situáciou na cestách. Liberáli vyjednávajú s Carrerom, aby sa uskutočnil koniec tohto konfliktu, ale je nevyhnuteľné, aby Gálvez padol, čo sa aj stáva 31.1.1838 a ľudová armáda pod vedením Carreru vstupuje do mesta Guatemala s desať tisíc mužmi. Gálvez bol prinútený zanechať vládu násilným spôsobom, donútený armádou vedenou Rafaelom Carrerom.
Zomiera v Mexico 29.3.1862 a bol pochovaný na na cintoríne San Fernando. Pred smrťou vyriekol, že jeho ostatky nebudú pochované vo vlasti.
Ale roku 1925 vtedajšia vláda uskutoční prevezenie jeho ostatkov, ktoré sú pochované v bývalej Škole práva v hlavnom meste Guatemaly.
