mexický prezident /16.9.1847 –11.11.1847/ a /8.1.1848 –2.6.1848/
Študoval seminár Conciliar de México. Bol civilným advokátom od roku 1811 a do 26.12.1813 bol členom mestského zastupiteľstva Mexico. Dňa 23.2.1820 bol vymenovaný sudcom provincie Quito (Oidor de Quito), on sa však rozhodol zostať v Mexicu. Roku 1824 bol ministrom najvyššieho justičného súdu; za vlády prezidenta Anastasia Bustamante bol ministrom vnútra. Stál pri kodifikácii občianskeho zákonníku (Código Civil) v roku 1843 a podieľal sa aj na Základoch národného legislatívneho zasadnutia.
Bol profesorom na univerzite, prezidentom akadémie jurisprudencie a rektorom kolégia advokátov. Od 14.8 do 13.12.1845 bol ministrom vnútorných a vonkajších vzťahov vo vláde José Joaquín de Herrera.
Na začiatku invázie USA bol prezidentom najvyššieho justičného súdu. Sever krajiny bol okupovaný, prístavy blokované, hlavné mesto bolo dobité a nová vláda ustanovená v Toluca. Jeho prezidentský úrad mal iba jeden cieľ, a to uzavrieť mier s USA.
Boli to velmi kritické okamihy pre krajinu, krajina bola na pokraji rozpadu. Na pokraji skazy zvolený prezident Santa Anna odišiel bojovať a krajinu viedol ako dočasný prezidenta don Manuel de la Pena y Pena.
Prezident vyjednával mier, pričom v dosiahnutej dohode z Guadalupe Hidalgo bolo dohodnuté odstúpenie 2 400 000 km2 mexického teritória. Dosiahol však zachovanie spojenia medzi polostrovom Baja California so štátom Sonora a zachovanie nezávislosti Istmo de Tehuantepec. Ďalším úspechom bolo stiahnutie inváznych vojsk a rešpektovanie majetku mexických občanov na dobytých územiach. Vláda Mexica dostala ako odškodné 15 000 000 pesos, ktoré jej však dodnes neboli úplne vyplatené. Dohoda bola podpísaná 2.2.1848.
De la Pena y Pena odovzdal úrad novozvolenému prezidentovi José Joaquín de Herrrerovi. Nasledujúceho roku bol zvolený guvernérom Estado de México.
mexický prezident /16.9.1847 –11.11.1847/ a /8.1.1848 –2.6.1848/ 