| Příjmení: Surname: | Bustamante y Oseguera | |
| Jméno: Given Name: | Anastasio | |
| Jméno v originále: Original Name: | - | |
| Fotografie či obrázek: Photograph or Picture: |  | |
| Hodnost: Rank: | plukovník | |
| Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title: | - | |
| Šlechtický titul: Hereditary Title: | - | |
| Datum, místo narození: Date and Place of Birth: | 27.07.1780 Jiquilpan, Michoacán, Mexico  | |
| Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease: | 06.02.1853 San Miguel de Allende, Guanajuato, Mexico  | |
| Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three) | Prezident Mexica 2x | |
| Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three) | - | |
| Související články: Related Articles: | ||
| Zdroje: Sources: | www.presidentes.com.mx es.wikipedia.org | |
URL : https://www.valka.cz/Bustamante-Anastasio-t84294#333099Verze : 0
wlasto
MOD
Anastasio Bustamante y Oseguera
* 27.07.1780, Jiquilpan, Michoacán![]()
+ 06.02.1853, San Miguel de Allende, Guanajuato![]()
![]()
mexický prezident /1.1.1830 – 13.8.1832/ a /19.4.1837 – 18.3.1839/
Vyštudoval seminár v Guadalajara odkiaľ odišiel do Mexico aby študoval medicínu.
Lekársku prax začal vykonávať v roku 1810, kedy bol povolaný royalistickou armádou. Bojoval proti povstalcom a dosiahol hodnosti plukovníka. Po vyhlásení nezávislosti sa stal členom špeciálnej vládnej junty. Za impéria dosiahol rôzne pozície.
V r. 1828 ho kongres poveruje úradom viceprezidenta za vlády Guerrera. Zakrátko ho však zrádza a s pomocou zákulisných síl roku 1830 dostáva funkciu prezidenta, potom čo kongres deklaroval Gurrera neschopného vládnuť.
Prepúšťa neschopných úradníkov a úradníkov s kontaktmi na yorkskú stranu. Vyháňa z krajiny velvyslanca USA a vytvára tajnú políciu a kontroluje tlač. Má sympatie škótskej strany a kléru.
Vyšlo najavo, že to bol on, kto nariadil vraždu Guerrera. Toto vyvolá nepokoje ale prezident podpisuje prímerie s Gómezom Pedrazom a Santa Annom, ktorý sa dostáva k moci, 1833 potom cestuje po Európe a vracia sa až v roku 1836, aby sa pridal k boju v Texaskej vojne.
Znovu bol povolaný vládnuť konzervatívacami od 19.4.1837 do 20.3.1839. V tomto čase čelí vojne zákuskov, útoku guatemalského gen. Miguel Gutiérreza, ktorý vtrhol do Chiapas počas viacerých mesiacov 1839 a povstaniu José de Urrea na severe krajiny.
V tomto čase sa stabilizovali vzťahy so Španielskom a USA. Yucatán sa odtrhne od krajiny a ako podmienku návratu má federálnu republiku. Narastá nespokojnosť a ekonomický chaos. Santa Anna musí zasiahnuť a odobrať mu moc. Bustamante odchádza znovu do Europy a vracia sa v roku 1845, kedy USA hľadajú zámienku na začatie vojny.
V r. 1846 bol menovaný centralistami prezidentom kongresu, keďže sa nepodieľal na invázii USA. Keď sú sily stiahnuté vracia sa k úradu s málo funkciami a po čase požiada o zbavenie funkcie.
Po svojej smrti v súlade s jeho poslednou vôľou bolo jeho srdce poslané do Mexico D.F. a pochované spolu s popolom Agustína de Iturbide.
zdroje:
www.presidentes.com.mx
* 27.07.1780, Jiquilpan, Michoacán
+ 06.02.1853, San Miguel de Allende, Guanajuato
mexický prezident /1.1.1830 – 13.8.1832/ a /19.4.1837 – 18.3.1839/ Vyštudoval seminár v Guadalajara odkiaľ odišiel do Mexico aby študoval medicínu.
Lekársku prax začal vykonávať v roku 1810, kedy bol povolaný royalistickou armádou. Bojoval proti povstalcom a dosiahol hodnosti plukovníka. Po vyhlásení nezávislosti sa stal členom špeciálnej vládnej junty. Za impéria dosiahol rôzne pozície.
V r. 1828 ho kongres poveruje úradom viceprezidenta za vlády Guerrera. Zakrátko ho však zrádza a s pomocou zákulisných síl roku 1830 dostáva funkciu prezidenta, potom čo kongres deklaroval Gurrera neschopného vládnuť.
Prepúšťa neschopných úradníkov a úradníkov s kontaktmi na yorkskú stranu. Vyháňa z krajiny velvyslanca USA a vytvára tajnú políciu a kontroluje tlač. Má sympatie škótskej strany a kléru.
Vyšlo najavo, že to bol on, kto nariadil vraždu Guerrera. Toto vyvolá nepokoje ale prezident podpisuje prímerie s Gómezom Pedrazom a Santa Annom, ktorý sa dostáva k moci, 1833 potom cestuje po Európe a vracia sa až v roku 1836, aby sa pridal k boju v Texaskej vojne.
Znovu bol povolaný vládnuť konzervatívacami od 19.4.1837 do 20.3.1839. V tomto čase čelí vojne zákuskov, útoku guatemalského gen. Miguel Gutiérreza, ktorý vtrhol do Chiapas počas viacerých mesiacov 1839 a povstaniu José de Urrea na severe krajiny.
V tomto čase sa stabilizovali vzťahy so Španielskom a USA. Yucatán sa odtrhne od krajiny a ako podmienku návratu má federálnu republiku. Narastá nespokojnosť a ekonomický chaos. Santa Anna musí zasiahnuť a odobrať mu moc. Bustamante odchádza znovu do Europy a vracia sa v roku 1845, kedy USA hľadajú zámienku na začatie vojny.
V r. 1846 bol menovaný centralistami prezidentom kongresu, keďže sa nepodieľal na invázii USA. Keď sú sily stiahnuté vracia sa k úradu s málo funkciami a po čase požiada o zbavenie funkcie.
Po svojej smrti v súlade s jeho poslednou vôľou bolo jeho srdce poslané do Mexico D.F. a pochované spolu s popolom Agustína de Iturbide.
zdroje:
www.presidentes.com.mx
URL : https://www.valka.cz/Bustamante-Anastasio-t84294#309687Verze : 0
wlasto
MOD
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.