mexický prezident /1.1.1830 – 13.8.1832/ a /19.4.1837 – 18.3.1839/
Vyštudoval seminár v Guadalajara odkiaľ odišiel do Mexico aby študoval medicínu. Lekársku prax začal vykonávať v roku 1810, kedy bol povolaný royalistickou armádou. Bojoval proti povstalcom a dosiahol hodnosti plukovníka. Po vyhlásení nezávislosti sa stal členom špeciálnej vládnej junty. Za impéria dosiahol rôzne pozície.
V r. 1828 ho kongres poveruje úradom viceprezidenta za vlády Guerrera. Zakrátko ho však zrádza a s pomocou zákulisných síl roku 1830 dostáva funkciu prezidenta, potom čo kongres deklaroval Gurrera neschopného vládnuť.
Prepúšťa neschopných úradníkov a úradníkov s kontaktmi na yorkskú stranu. Vyháňa z krajiny velvyslanca USA a vytvára tajnú políciu a kontroluje tlač. Má sympatie škótskej strany a kléru.
Vyšlo najavo, že to bol on, kto nariadil vraždu Guerrera. Toto vyvolá nepokoje ale prezident podpisuje prímerie s Gómezom Pedrazom a Santa Annom, ktorý sa dostáva k moci, 1833 potom cestuje po Európe a vracia sa až v roku 1836, aby sa pridal k boju v Texaskej vojne.
Znovu bol povolaný vládnuť konzervatívacami od 19.4.1837 do 20.3.1839. V tomto čase čelí vojne zákuskov, útoku guatemalského gen. Miguel Gutiérreza, ktorý vtrhol do Chiapas počas viacerých mesiacov 1839 a povstaniu José de Urrea na severe krajiny.
V tomto čase sa stabilizovali vzťahy so Španielskom a USA. Yucatán sa odtrhne od krajiny a ako podmienku návratu má federálnu republiku. Narastá nespokojnosť a ekonomický chaos. Santa Anna musí zasiahnuť a odobrať mu moc. Bustamante odchádza znovu do Europy a vracia sa v roku 1845, kedy USA hľadajú zámienku na začatie vojny.
V r. 1846 bol menovaný centralistami prezidentom kongresu, keďže sa nepodieľal na invázii USA. Keď sú sily stiahnuté vracia sa k úradu s málo funkciami a po čase požiada o zbavenie funkcie.
Po svojej smrti v súlade s jeho poslednou vôľou bolo jeho srdce poslané do Mexico D.F. a pochované spolu s popolom Agustína de Iturbide.
mexický prezident /1.1.1830 – 13.8.1832/ a /19.4.1837 – 18.3.1839/ 