Študoval seminár v štáte Durango a potom v Mexico, na kolégiu San Ildefonsa. Opustil štúdiá aby sa pridal k povstalcom roku 1811.
Bojoval po boku José María Morelosa v Cuautla počas vojny za nezávislosť. Hrdinsky viedol útok 25.11.1812, v Oaxaca kde boli rýchlo porazené jednotky vicekráľovstva. Vďaka tomuto bol menovaný veliteľom povstaleckej armády v štáte Veracruz. Kongres Chilpancingo ho menoval brigádnym generálom a roku 1814 doprevádzal Morelosa do Veracruzu a ostal operovať v tomto štáte aj po odchode povstaleckých vojsk. Roku 1817 utrpel prvú velkú porážku keď do Nového Španielska prišiel nový vicekráľ Don Juan Ruiz de Apodaca. Guadalupe Victoria bol porazený v Palmilla Josém Manuelom de Armijom.
Po porážke bol prenasledovaný, odmietol sa vzdať a ušiel do džungle vo Veracruz až do roku 1821, kedy sa začala pacifikovať krajina a bol publikovaný Plan de Iguala Agustínom de Iturbide kde sa hovorilo o zmierení z viacerými vodcami povstania a o vytvorení spoločnej armády, kde by bojovali royalisti s revolučnými silami za nezávislosť.
Po dosiahnutá nezávislosti sa začalo formovať Mexické impérium pod vládou Iturbide. Victoria spolu s Miguel Barragánom prezentovali svoje republikánske idei, za čo boli zatknutí a veznení. Victoria utiekol a vrátil sa do džungle, kde získal podporu veracruzských jednotiek Antonio López de Santa Anny.
Po zrútení sa Impéria odišiel z krajiny Iturbide. Bola sformovaná federálna republika. Victoria bol zvolený členom Triunvirato vlády (niečo ako trojvládie, kde existujú 3 výkonné moci, a je poverených 7 mužov striedanim vo vláde) s Nicolás Bravo a Pedro Celestino Negrete a inými 5 kde bol členom od 31.3.1823 do 10.10.1824. Bol poslancom za štát Durango na ústavnom kongrese 1824, ktorý publikoval prvú formálnu ústavu nezávislého Mexica. A tento kongres ho menoval prvým ústavným prezidentom Mexica 2.10. 10.10.1824 sa ujíma úradu ako prvý prezident Mexica, provizionálne do 31.3.1825 a v nasledujúci deň 1.4 ústavne v súlade s novou ústavou až do 31.3.1829 s viceprezidentom Nicolás Bravo. Od začiatku mandátu sa stretával s problémami v dôsledku vojny za nezávislosť, krajina v ruinách s ohromnou armádou. Jeho okamžitá práca bola, centralizovanie daní, zjednodušenie prístupu k vzdelávaniu, uzatvoriť diplomatické styky s USA, Anglickom, Strednou Amerikou a Veľkou Kolumbiou. 18.11.1825 general Miguel Barragán dobyl poslednú španielsku pevnosť San Juan de Ulúa vo Veracruz a krajina bola nezávislá, delimitovali sa hranice s USA.
Vo vláde sa pokúsil integrovať celé spektrum politické, ale problémy z čias Iturbide vychádzali na povrch. Stretával sa s náboženskou intoleranciou k slobode vyjadrovania sa a tlači. Prebiehal politický boj o vplyv medzi rôznymi skupinami. Boli odsunutý kolonizátori, ktorý ešte sa na území Mexica nachádzali.
Roku 1828, Manuel Gómez Pedraza sa pokúsil premeniť volebnú porážku škótskej lóže tlakom, hrozbami a korupciou na víťazstvo, ale lóža yorkov na základe občianskej neposlušnosti ho prinútila uznať porážku a tiež abdikovať na post ministra vojny.
Zomrel na epilepsiu ktorú získal pobytom na úteku v džungli 21.3.1843 v Tenancingo, Estado de México. 25.8 toho istého roku ho kongres deklaroval Benemérito de la Patria, zaslúžilým o vlasť.
Jeho meno zlatými písmenami dnes zdobia poslaneckú snemovňu a jeho pozostatky sú pochované v Stĺpe nezávislosti v Mexico D.F.
Prezident Mexica /10.10.1824 – 1.4.1829/ 
