Prvá písomná zmienka o Texase (z pohľadu Európskej histórie) je na historickej mape Mexického zálivu z roku 1519, ktorú nakreslil španielsky objaviteľ Alonso Álvarez de Pineda. Prvými európanmi, ktorí preukázateľne navštívili územie dnešného Texasu boli ďalší španieli - moreplavec Álvar Núnez Cabeza de Vaca so svojou posádkou, ktorí na jeho pobreží stroskotali v roku 1528. Nasledujúcich viac ako 100 rokov bol Texas mimo záujmu európskych veľmocí, až v roku 1685 zakladá prvé, historicky podložené európske osídlenie Francúz René Robert Cavelier de La Salle - francúzsku kolóniu v zálive Matagorda (Matagorda Bay) nazvanú Fort Saint Louis (dnes Inez). Kolónia nemala dlhé trvanie, už v roku 1689 bola zničená po útokoch domorodých Indiánov a aj vplyvom nepriaznivých prírodných podmienok.
V roku 1690 založili niekoľko misií v dnešnom východnom Texase španielski misionári, ale po odpore miestnych kmeňov ich po niekoľkých rokoch opustili a vrátili sa do Mexika. Opätovný záujem o Texas prejavilo Španielsko až po Francúzskom uchytení sa v dnešnej Louisiane. Aby zabránili Francúzskej expanzii smerom k Mexiku, v roku 1716 znovu vyslali do východného Texasu svojich misionárov a obnovili misijnú činnosť. Už o 2 roky, v roku 1718 vzniklo prvé španielske civilné osídlenie v Texase - mesto San António. Nasledujúcich 30 rokov prebiehali neustále boje medzi osídlencami podporovanými španielkou armádou a domorodými kmeňmi Lipanských Apačov. Mier medzi Španielmi a Lipanmi bol uzatvorený v roku 1749, ale pokračovali boje s ďalšími kmeňmi (napr. Komančovia). Neustále šarvátky spôsobili, že Španielsko nepodporovalo osídľovanie Texasu svojimi osadníkmi a snažilo sa civilné obyvateľstvo presťahovať späť do Mexika. Situácia sa zmenila až v roku 1785, po uzatvorení mieru s Komančami, s ktorými neskôr španieli vytlačili ďalšie kmene (vrátane Lipanov) mimo svoje záujmové územie. Toto, spolu s pokračujúcou misijnou činnosťou spôsobilo, že na konci 18. storočia bola väčšina preživšieho domorodého obyvateľstva usadená a pokresťančená a lovom a kočovaním sa živil iba malý počet domorodcov, nepredstavujúci veľkú hrozbu pre osadníkov.
Koncom 18. storočia začali o územie Texasu prejavovať záujem aj USA. Svoj záujem ešte zvýšili potom, čo odkúpili od Francúzska územie Louisiany. Nakoľko neboli vyjasnené hranice medzi Španielskym Texasom a Francúzskou Louisianou, robili si USA nárok aj na územie Texasu východne od pohoria Rocky Mountains a severne od rieky Rio Grande. Spor bol ukončený až v roku 1819, keď Španielsko odpredalu USA územie Floridy, pričom predmetom obchodu bolo aj stanoveni hranice medzi Texasom a USA na rieke Sabine.
V roku 1810 vypukla v Mexiku revolúcia, ktorá sa preniesla aj na územie Texasu. Aj keď Španielsko nakoniec opätovne získalo nad Texasom kontrolu, v roku 1821 sa z Texasu po prehratej vojne s Mexickými povstalcami stiahli, čo bol koniec španielskej vlády v Texase.
Po úspešnej víťaznej vojne za nezávislosť vzniklo samostatné Mexiko, ktoré ovládalo aj Texas (Texas sa stal súčasťou mexického štátu Coahuila y Tejas (Coahila a Texas). V roku 1829 zrušili v Mexiku otroctvo a podľa plánov vlády mali byť všetci otroci oslobodení do roku 1830. To narazilo na odpor amerických imigrantov z USA, z ktorých veľká časť vlastnila veľké množstvo otrokov. Aby vláda zabránila ďalšiemu prenikaniu imigrantov z USA, začala prísnejšie kontrolovať hranice, čo vyvolalo ďalšie negatívne ohlasy u časti obyvateľstva, ktoré vyvrcholil požiadavkou na osamostatnenie Texasu v rámci Mexika. S týmto nesúhlasila centrálna mexická vláda a medzi oboma stranami vypukol ozbrojený konflikt. Boje medzi centrálnou vlásou a Texaskými povstalcami sa skončli v roku 1836, keď najskôr 02.03.1836 vyhlásil Texas nezávislosť (Texaská deklarácia nezávislosti) a následne 21.04.1836 bol v bitke pri San Jacinto skupinou texaských povstalcov zajatý bývalý mexický prezident a odporca Texaskej nezávislosti generál Santa Anna. Ajnapriek porážke, Mexiko nikdy neuznalo Texaskú nezávislosť.
Nový štát sa od začiatku stretával s problémami - aj keď východú hranicu s USA riešila dohoda medzi USA a Španielskom z roku 1819, hranica s Mexikom nebola nikdy určená a obe strany si hranicu určovali po svojom. To viedlo k neustálym sporom, ku ktorým sa pridružili aj povstania časti Komančov, ktorí sa snažili získať späť svoje kmeňové územia stratené v predchádzajúcich rokoch. Situácia vyvrcholila 05.03.1842, keď kontingent mexickej armády v počte 500 mužov pod vedením Rafaela Vásqueza prenikol na Texaské územie pozdĺž rieky Rio Grande a obsadil San António. Rovnaká situácia sa opakovala 11.09.1842, keď San António opäť obsadil oddiel Mexickej armády v počte 1000 pešiakov (pravidelnej armády) a 500 jazdcov (nepravidelná armáda) vedený fancúzskym žoldnierom brigádnym generálom Adrianom Wollom. Texaskí dobrovoľníci zastavili Mexický postup v bitke pri Salado Creek, ale následne boli porazení pri Dawsonovom masakri, spojenými silami mexickej armády a bojovníkmi indiánskeho kmeňa Čerokíi 18.09.1842. (víťazi zmasakrovali streľbou z kanóna 36 vzdávajúcich sa texaských dobrovoľníkov).
Politická situácia v Mexiku neumožňovala dlhodobo udržiavať okupačné jednotky na texaskom území a v oboch prípadoch sa mexickí voajci z obsadeného územia čoskoro stiahli. Krajinu ale zmietali politické nepokoje medzi predstaviteľmi jednotlivých politických frakcií. Naviac už od získania nezávislosti v roku 1836 časť Texaských politikov presadzovala pripojenie Texasu k USA, čo malo podporu aj medzi politikmi USA. 28.02.1845 kongres USA tesnou väčšinou schválil anexiu Texasu a jeho včlenenie do únie ako 28 štát do konca roku 1845. 04.07.1845 schválil vstúpenie Texasu do USA aj Texaský kongres a 29.12.1845 sa Texas stal 28 štátom USA. Tento krok vyvolal konflikt medzi USA a Mexikom, ktorý sa po dvoch rokoch skončil Mexickou porážkou a stanovením definitívnej harnice medzi Texasom a Mexikom.
Ani vstup Texasu do únie ale nepriniesol krajine pokoj. Výmena viac ako 10 000 000 Texaských dolárov za doláre USA spôsobila veľké vnútorné zadĺženie a v krajine dochádzalo k sporom medzi zástancami otroctva a ich odporcami. Podobná situácia bola aj v ďalších štátoch USA, vrátane najvyšších politických predstaviteľov. Situácia bola čiastočne vyriešená v roku 1850, tzv. "Kompromisom z roku 1850", v rámci čoho Texas odstúpil časti územia v prospech federálnej vlády (neskôr sa toto územie stalo súčasťou Nového Mexika, Colorada, Kansasu, Oklahomy a Wyomingu), čím sa rozloha štátu zmenšila z 1 007 935 km2 na 696 241 km2.
